Miroslav Danihel: Možnosti využitia digitálneho štúrovstva pre povznesenie regiónu a miestnej komunity

Sociálno-ekonomický vývoj a všetky jeho stránky prebiehajú nielen v čase, ale aj v priestore. Transformácia sociálnej a ekonomickej sféry na Slovensku ako vo všetkých krajinách strednej a východnej Európy má nielen odvetvové, ale aj výrazné priestorové dimenzie.

Tak ako v ekonomicky vyspelých krajinách i na Slovensku sa stále viac uplatňujú decentralizačmé prístupy riadenia ekonomických procesov. Deetatizácia, potláčanie štátneho paternalizmu, presun kompetencií na menšie územné celky sú typickým sprievodným znakom transformačného procesu. Tento proces prináša nemálo problémov. Ten najzávažnejší, prinášajúci najviac bariér pri uplatňovaní decentralizačných prístupov, je samotné myslenie ľudí. Zotrvačnosť v socialistickom myslení je generačný problém a jeho riešenie je v budovaní spoločnosti, ktorej jednotlivci budú mať dostatočnú mieru zodpovednosti za svoje ale aj verejné dianie a v celom procese sociálno-ekonomického rozvoja budú vystupovať v aktívnej polohe.

Ak však sledujeme tento proces z časového úseku posledných desiatych rokov, musíme konštatovať, že na Slovensku sa neprikladal dostatočný význam transformačným potrebám najmä z hľadiska prístupov k riešeniu problémov priestorového charakteru. Príliš dlho hovoríme o regionálnej politike, ale až tlak prístupových krokov pre zapojenie sa Slovenska do európskych štruktúr prináša prvé výsledky. Mnohé opatrenia na podporu regiónov sa v minulosti minuli účinkom. Prakticky od roku 1991, kedy sa uznesením vlády prijali zásady regionálnej politiky až do roku 1997, kedy bola prijatá Koncepcia štátnej regionálnej politiky, išlo o nesystémové kroky jednotlivých vládnych garnitúr, ktoré nepriniesli žiaden pozitívny efekt na vyrovnanie regionálnych disparít. Optimizmus prinášajú najmä Národný plán regionálneho rozvoja SR a zákon č. 503/2001 Z.z. z 18. októbra 2001 o podpore regionálneho rozvoja, čím táto problematika dostala i zodpovedajúci legislatívny rámec.

Tento zákon totiž ustanovuje podmienky podpory regionálneho rozvoja a pôsobnosť orgánov štátnej správy, obcí a vyšších územných celkov, ktorými sú samosprávne kraje pri poskytovaní tejto podpory. Vo svojich ustanoveniach vymedzuje a definuje pojmy ako sú región, regionálny rozvoj, sociálno-ekonomickí partneri, programovanie ako proces plánovania, koncentrácia a doplnkovosť pre finančnú sféru a sektor ako vládou určený okruh odborov činností..

Ospravedlňujeme sa čitateľom, že k ústrednej problematike prichádzame pomerne veľkým oblúkom. Je to však preto, lebo akýkoľvek zámer, ohodnotený odborníkmi ako významný a prospešný, pokiaľ nemá dostatočné právne, finančné, organizačné a personálne podmienky, stáva sa zámerom idealistov s nahromadeným množstvom entuziazmu, energie a optimizmom, ktoré v závislosti od vytrvalosti skôr či neskôr narazia na nepochopenie byrokratických štruktúr.

Teda k jadru veci. Dnešná spoločnosť sa nachádza v štádiu prechodu k postindustriálnej spoločnosti, ktorá je založená na nevídanom rozsahu vedomostí, poznatkov a informácií. Presadzujú sa koncepcie, v popredí ktorých sú odvetvia a odbory služieb, informačnej-, rizikovej-, rekreačnej- alebo zážitkovej spoločnosti. Navyše sa počíta aj s koncepciou „poznatkovej (vedomostnej) spoločnosti“, ktorá je známa už z obdobia polovice 60. rokov. Prístup k poznatkom a ich inteligentné využívanie sa stáva kritickým pre inovačný potenciál a ekonomický úspech. Informácie a poznatky sa stávajú zdrojom, ktorý stále podstatnejšie vplýva na hodnotu a kvalitu práce a kapitálu. Poznatková spoločnosť ponúka v komplexe informačných a komunikačných technológií plnšie využitie potenciálu práce, vzdelávania sa a využitia života tak, aby sa tieto atribúty priblížili ku skutočným potrebám jednotlivcov (to sú napríklad sloboda pri výbere povolania a štúdia, práca a vzdelávanie cez komunikačné prostriedky).

Priestorové dopady poznatkovej a informačnej spoločnosti, sú stále viac-menej neznáme. Stále širokým sa zdá rozpätie medzi koncentráciou a dekoncentráciou. Významnejšie sú procesy centralizácie a terciarizácie, ako aj ich vzťahy závislostí (postihujú zvlášť štrukturálne slabšie alebo periférne vidiecke regióny). Tak ako je pre poznatkovú spoločnosť charakteristický pojem „celoživotného vzdelávania sa“, tak pre priestorové usporiadanie sa stáva kľúčovou koncepcia „učiaceho sa regiónu“, resp. regionálneho rozvoja založeného na rozširujúcich sa poznatkoch. Vznikali a vznikajú úlohy, ako sa môžu regionálne, vzdelávacie procesy vychádzajúce z nových poznatkov optimalizovať a inštitucionalizovať v rámci zosieťovanej štruktúry.

Domnievame sa, že projekt "Digitálni štúrovci" napĺňa ideu inštitucionalizácie v rámci zosieťovanej štruktúry, ktorou je napríklad internet. Ak sa internetovo-multimediálne triedy na školách otvoria miestnej komunite a umožnia tak prístup k Internetu v dobe, keď triedy nie sú využívané v pedagogickom procese - v dobe po ukončení vyučovania, teda hlavne vo večerných a nočných hodinách a víkendoch a prázdninách, urobí sa prvý krok k pozdvihnutiu regiónu a vytvoria sa podmienky na množstvo aktivít. Pritom projekt Digitálni štúrovci chce tento problém "trans-školského" používania internetovo-multimediálnych tried Infoveku riešiť systematicky, legislatívne a metodicky.

Otvorenie sa internetovo-multimediálnych tried smerom k miestnej komunite prinesie mnohoraký úžitok, ktorý je opísaný v úvodnej časti tohto príspevku. Stručne zhrnuté: efektívnejšie využitie hardvérovej infraštruktúry vybudovanej na školách v rámci Projektu Infovek, prístup k Internetu i v tých lokalitách Slovenska, v ktorých sa pripojenie na Internet zatiaľ nevyskytuje, naplnenie zákona o slobodnom prístupe k informáciam, vytvorenie rekvalifikačných stredísk pre nezamestnaných, vytvorenie regionálnej informačnej siete pre ekonomické, kultúrne, športové, rekreačné, vzdelávacie, sociálne, zdravotné, propagačné a iné účely.

Z tohto hľadiska treba brať vážne dokumenty zamerané na rozvoj ľudských zdrojov, podporujúcich koncepciu výchovy a vzdelávania tretieho tisícročia, ktoré je zverejnené v projekte „Milénium“. I tu sa vníma transformačný proces ako zmena tradičného, encyklopedického direktívneho školstva na tvorivo humánnu výchovu a vzdelávanie so zmenou filozofie, obsahu, prípravy učiteľov a metód výchovy.

Osobitnú pozornosť si zasluhuje už spomínaný zákon o podpore regionálneho rozvoja (s účinnosťou od 1. januára 2002), podľa ktorého podpora regionálneho rozvoja je zameraná najmä na rozvoj ľudských zdrojov s cieľom dosahovať rovnováhu vo vývoji dopytu a ponuky na regionálnom trhu práce (vzdelávanie a rekvalifikácia), rozvoj kultúry, kultúrnych činností a služieb (informačný systém), rozvoj hospodárstva a podnikateľského prostredia (informačné databázy, prístup k informáciám, transparentnosť prostredia) a pod.

Významnou formou zlepšenia sociálno-ekonomických podmienok regiónov je spolupráca príhraničných regiónov. Je všeobecne známe, že najvyššia miera nezamestnanosti, najnižšia vzdelanosť, najslabšie podnikateľské aktivity, najhoršia sociálna situácia obyvateľstva svojou intenzitou narastá od západnej časti Slovenska po východnú časť a smerom k hraniciam. Obdobnú situáciu možno pozorovať aj u našich susedov v Poľsku, v Maďarsku, v Českej republike a tiež smerom k našim hraniciam i v Rakúsku. Preto sa v už spomínanom zákone kladie dôraz na medzištátnu, cezhraničnú a medziregionálnu spoluprácu v oblasti regionálneho rozvoja v záujme trvalo udržateľného rozvoja regiónu.

Pokúsme sa uviesť tie možnosti využitia projektu Digitálne štúrovstvo, ktoré môžu priamo ovplyvniť rozvoj regiónu po všetkých jeho stránkach. Vychádzajme z toho, že v každej obci alebo meste je na základnej alebo strednej škole k dispozícii istý počet osobných počítačov v sieti alebo sólo, ktoré sú napojené na sieť internetu a disponujú svojou poštovou adresou. Prístup k počítačom je legislatívne ošetrený a organizačne zabezpečený. Aké funkcie bude môcť v regióne plniť takto pripravený počítač?

Dôležitým predpokladom pre využívanie výpočtovej techniky je pripravenosť k pasívnej (užívateľskej) funkcii občana. Táto oblasť spadá do osobitnej časti Digitálneho štúrovstva a tou je vzdelávacia činnosť. Do vzdelávacej činnosti patrí jednak príprava občanov k už spomínanej užívateľskej funkcii, ale aj nadstavbová časť a tou je vzdelávanie k tvorbe textov, grafiky, tabuliek, webovských stránok, či príprava a tvorba samostatných programov.

Ďalej je potrebné odpovedať na niekoľko otázok: kto bude užívateľom výpočtovej techniky?

Predovšetkým užívateľom bude môcť byť každý občan, ktorý spĺňa podmienky užívania „štúrovskej“ siete (vek, základné znalosti pre prácu s počítačom, právna zodpovednosť ?) a získaním informácií uspokojí svoje osobné, pracovné alebo spoločenské potreby. Osobné potreby predstavujú informácie pre domácnosť, o kultúre, školstve, športe, turistike, zdraví, ochrane majetku, poistení, práve, poradenstve, rekreácii, doprave, obchode, počasí a pod. Pracovné potreby predstavujú informácie o trhu práce v jeho aktívnych a pasívnych zložkách, o možnostiach podnikania so zameraním na priestory, technológie, obchodné kontakty, kooperácie, poradenstvo, dostupnosť finančných prostriedkov, legislatívu a pod. Spoločenské potreby predstavujú informácie o činnosti orgánov štátnej správy a samosprávy a o ich rozpočtoch a financovaní, o územnom pláne, o výstavbe, o životnom prostredí, o občianskych združeniach, nadáciách, neziskových organizáciách a ich aktivitách, o verejných výdavkoch, o ochrane obecného majetku, o pripravovaných projektoch regionálneho alebo miestneho projektu, možnosť zapojenia sa do ich realizácie a pod.

Aké informácie budú pre užívateľa k dispozícii ?

Užívateľ bude mať k dispozícii také informácie, ktoré mu poskytne jednak sieť internetu a jednak špecifické databázy pre potrebu regionálneho rozvoja, ktorých garantom by mala byť obec resp. samosprávny kraj.

Príkladom iniciatívy občianskych združení je prístup občianskeho združenia Inforeg Záhorie, ktorý vznikol ako požiadavka regiónu Weinviertel na vznik inštitucionálneho partnera pre cezhraničnú spoluprácu v regióne Záhorie. Inforeg Záhorie, má okrem hlavného programu – prezentácie a propagácie regiónu Záhorie, vytvárať i trvalo udržateľné podporné prostredie, zamerané aj na informovanosť v regióne o zvyšovaní zamestnanosti a produktivite práce. Ciele, ktoré si Inforeg Záhorie stanovil úzko korešpondujú s informačnými databázami, potrebnými na plnenie týchto cieľov a predstavujú odpoveď na otázku, aké informácie by mali byť k dispozícii užívateľom:

propagáciu a prezentáciu regiónu,
rozvoj cestovného ruchu,
infoservis – vybudovanie a využívanie centrálnej databázy,
podporu slabých stránok regiónu (vzdelávanie, trh práce, služby),
posilnenie regionálneho povedomia ľudí

Pre ten účel bude nevyhnutné zabezpečiť:

monitoring požiadaviek, očakávaní a ponúk v regióne,
zriadenie centrálnej regionálnej databázy tlačených zvukových i obrazových

materiálov – noviny, časopisy, CD, audio, video, prospekty, mapy, publikácie

zo všetkých obcí a miest regiónu Záhorie,

internetová stránka Euroregiónu Pomoravie v slovenskom a nemeckom jazyku pravidelne aktualizovaná

Informačný servis (digitálna, tlačená a multimediálna forma) bude zameraný na sústredenie informácií o ubytovaní, stravovaní, kultúrnych a historických zaujímavostiach a pamiatkach, možnostiach rekreácie a športového vyžitia, o turistických a cykloturistických trasách, o podnikateľských subjektoch a ich ďalších službách, o dopravnej infraštruktúre, o zamestnanosti a pracovných príležitostiach, o ekonomickej úrovni a rozvoji regiónu, o poskytovaní zdravotných služieb ...

Sprostredkovanie kontaktov aj pre podnikateľské subjekty– formou výmenných kultúrnych akcií, medzinárodnej podnikateľskej burzy, burzy voľných pracovných miest, čo zvýši zamestnanosť a tým i produktivitu práce

Poradenstvo pre cezhraničné projekty a regionálne rozvojové projekty – metodická pomoc pri vypracovávaní a predkladaní projektov, vyhľadávanie partnerov k projektom i v zahraničí. A doplnkové činnosti zamerané na:

výmenné detské pobyty, rozšírenie turistických služieb, napr. ubytovanie a sprievodný program pre členov rodín manažérov s dlhodobejším pobytom v SR, organizované skupiny apod., zabezpečenie tlmočenia a prekladov.

Významnú úlohu, ktorú by mohlo Digitálne štúrovstvo plniť je vzdelávanie a rekvalifikácie. Rekvalifikačné programy, realizované v podmienkach regiónu a s garanciou obcí, by dávali záruku racionálneho a efektívneho využívania finančných prostriedkov určených na rekvalifikácie Národným úradom práce. Úzkou súčinnosťou s regionálnymi orgánmi by mohol vo väčšej miere fungovať systém cielených rekvalifikácií, teda takých rekvalifikácií, ktoré by zabezpečili po ich absolvovaní aj nástup na konkrétne pracovné miesto.

Projektom, ktorý by mohol byť permanentne využívaný v podmienkach regiónu a Digitálne štúrovstvo by vytvorilo rámec na jeho realizáciu je projekt Optimalizácia živností a remeselných dielní pri riešení zamestnanosti v SR. Tento projekt vznikol na základe požiadavky Národného úradu práce a v nadväznosti na úlohy, vyplývajúce z Národného plánu zamestnanosti. Projekt vytvára podmienky pre dlhodobé sledovanie živnostenského stavu v SR a predstavuje návod na metodické prístupy ústredných, regionálnych orgánov a samospráv miest a obcí na vytvorenie siete živností v optimálnom rozložení. Cieľom tejto optimalizácie je najmä podporiť rozvoj remeselných živností v kontexte rozvoja zamestnanosti a v neposlednom rade vytvorením optimálnej siete živností zabezpečiť dostupné a kvalitné služby obyvateľstvu.

V neposlednom rade by Digitálne štúrovstvo mohlo plniť funkciu alternatívy k univerzite tretieho veku.

Digitálne štúrovstvo by určite podnietilo a mobilizovalo občanov regiónu k novým formám zamestnania. Tak ako v ekonomicky vyspelých krajinách sveta sa študenti, ženy starajúce sa o deti, osoby zdravotne postihnuté a mnohí ďalší orientujú na prácu doma s použitím počítača, i u nás je nevyhnutné vytvoriť predpoklady na takéto progresívne prístupy. Digitálne štúrovstvo je určujúcou a do istej miery nevyhnutnou podmienkou rozvoja regiónov a tým i celého Slovenska. Ak už v samotných počiatkoch Projektu Infovek bolo navrhnuté, aby sa školy stali epicentrami informatizácie lokálnych komunít, tak táto filozofia má svoje historické rácio. Štúrovci skutočne boli nielen učiteľmi slovenčiny a buditeľmi národného povedomia, ale tiež šíriteľmi modernizácie na Slovensku. Digitálnym štúrovstvom sa vytvára priestor školstvu aby v súčasnej modernej dobe opäť zohralo revolučnú úlohu a stalo sa buditeľkou a nositeľkou pokroku do všetkých kútov Slovenska. I to je poslaním pedagóga, odkazom histórie a naplnením cieľov pre tretie tisícročie.