Katarína Mandíková: Digitálni štúrovci a školy

Keď sa začítame do histórie slovenských škôl, okrem iného sa dozvieme, že funkciou týchto inštitúcií bolo nielen vzdelávanie detí, ale i rozširovanie  rozhľadu dospelých, šírenie kultúrneho povedomia spoločnosti. Hlavne dedinské školy fungovali v mnohých regiónoch ako jediný zdroj nových informácií. Dnes v čase šírenia digitálnych technológií úloha škôl opäť rastie. Súčasná legislatíva však nemyslela na tieto nové skutočnosti a školám skôr život sťažovala ako pomáhala.

Školy na Slovensku sa rozdeľujú z hľadiska financovania do dvoch skupín. Základné školy sú organizácie rozpočtové (ak si rozpočtová organizácia zarobí, musí odviesť získané financie do štátneho rozpočtu, ale späť navŕšené prostriedky už nedostane), stredné školy väčšinou príspevkové, ale časť je rozpočtových.

Mnohé základné školy nezískali ešte stále svoju právnu subjektivitu, čo znamená, že  finančné prostriedky na ich prevádzku sú v rukách Odborov školstva, mládeže a telesnej kultúry okresných úradov. Okresné úrady podliehajú Ministerstvu vnútra SR a z tohto dôvodu Ministerstvo školstva SR nemalo žiadny vplyv na financovanie jednotlivých aktivít škôl. K tejto anomálii prišlo za pôsobenia bývalej ministerky školstva, ktorá množstvo kompetencii presunula na  ministerstvo vnútra. Napriek tomu, že ministrovi Ftáčnikovi sa podarilo formálne  tieto právomoci navrátiť, v praxi pretrvávajú neustále problémy. Z hľadiska krajských a okresných úradov je to pochopiteľné, pretože približne 70-80% finančných prostriedkov, ktorými tieto inštitúcie hospodária sú určené pre školstvo. Bez týchto financií by KÚ a OÚ boli ako bezmocné deti. Snahou ministerstva školstva bolo navrátiť sa k špecializovanej školskej správe, avšak táto myšlienka nenašla politickú podporu.

Školy na Slovensku sú dlhodobo finančne podvyživené. Prostriedky, ktoré dostávajú, stačia len na pokrytie základných potrieb (energie, platy pedagogických a nepedagogických pracovníkov škôl). Od roku 1989 do roku 1999 v oblasti výpočtovej techniky nebola v podstate žiadna škola vybavená hardvérovo ani  softvérovo. Aj iné učebné pomôcky sa dostávali na školy z finančných prostriedkov štátneho rozpočtu len veľmi sporadicky. Tie, ktoré mali na to podmienky riešili situáciu svojpomocne, tie ostatné učili tak, ako v predminulom storočí – výhradne vyučovali len s tabuľou a kriedou. Po roku 1999 sa stav vybavenosti začal meniť vplyvom projektu Infovek. V roku 2001 je približne 1/6 všetkých základných a stredných škôl na Slovensku vybavená základom kvalitnej multimediálnej učebne  pripojenej na Internet, softvérom a edukačnými materiálmi. Množstvo škôl, prevažne stredných, získava tiež vybavenie pomocou rôznych grantov či  s pomocou regiónu. Rodičia aj firmy, najmä vo veľkých mestách, sanujú úlohu štátu vo vybavovaní tried digitálnymi technológiami.

Nemalým problémom pre školy zostáva prevádzka týchto laboratórií, hlavne ak je škola pripojená na Internet a nie je podporovaná projektom Infovek. Náklady sú mimoriadne vysoké (zavedenie Internetu cca 75 000, prevádzka pevnej linky 15 - 20 000 mesačne) a štát neposkytuje školám mimo projektu žiadne prostriedky.

Riešením tejto situácie bolo hľadanie rôznych ciest, ktoré školám odoberali množstvo energie. Časť z nich si založila neziskové občianske združenia  a veľmi komplikovanou cestou získavala peniaze na prevádzku tried s výpočtovou technológiou. Časť škôl rezignovala a neposkytovala deťom náležité vzdelávanie vzhľadom na ich možnosti. U množstva škôl sa na príslušné poplatky skladali rodičia alebo firmy z regiónu.

    Obrat nastal po iniciatíve realizátorov projektu Infovek, ktorí vyvolali jednania s predsedníčkou Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu mládež a šport  a Ministerstvom školstva SR k tejto problematike.

Najvhodnejším riešením sa ukázala cesta v pripravovanom Zákone  č.506/2001 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení a o doplnení zákona národnej rady slovenskej republiky č. 303/ 1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov na rozvoj vzdelávacieho procesu. Po jednaniach hlavne s ministerstvom financií sa podarilo uplatniť  § 2 Zdroje financovania štátnych škôl a verejných školských zariadení a neštátnych škôl a neštátnych školských zariadení, kde v odstavci 1 bod c) sa hovorí „ zdroje financovania sú ... prostriedky prijaté od iných fyzických osôb a právnických osôb za využitie priestorov škôl alebo školských zariadení v čase mimo výchovno-vzdelávacieho procesu. To znamená, že keď si škola „zarobí“ v čase mimo vyučovania, bude môcť prostriedky využiť pre vlastný rozvoj. Ministerstvo školstva pripravuje k tomuto zákonu  metodické usmernenie, ktoré napomôže školám zorientovať sa v novej situácií.

Školy môžu teda od prvého januára roku 2002 podľa citovaného zákona otvoriť brány miestnej komunite a plniť tak úlohu, ktorá im už storočia prislúcha, teda šíriť gramotnosť  medzi obyvateľstvom Slovenska. V tomto čase ide aktuálne o gramotnosť digitálnu, tak potrebnú pre naše zapojenie sa do sveta informatizovaných spoločností.