............

Eva Hlavatá: Význam regionálnych digitálnych štúrovcov

Počas svojej praxe učiteľky na základnej škole som zažila prechod z bratislavskej školy na školu v Žiline, zo školy zapojenej do Projektu Infovek na školu, ktorá sa o to neúspešne pokúsila, z regiónu, kde prístup k informáciám, novým projektom a aj financiám bol omnoho jednoduchší ako v regióne, kde pracujem teraz. Keďže šikovné deti sa nachádzajú na celom Slovensku a nielen v Bratislave, mali by sme hľadať možnosti, ako pomôcť školám v mimobratislavských regiónoch, ľuďom, ktorý sú patrónmi projektov na školách zapojených do Infoveku, ale i tým, ktorí sa o to bezvýsledne pokúšajú. Táto pomoc môže byť sprostredkovaná formou existencie regionálnych zástupcov Infoveku, ktorí by slúžili ako priamy informačný kanál medzi Bratislavou a školami na celom Slovensku.

Každá nová vec je založená na nadšení jednotlivcov. Zavádzanie informačno – komunikačných technológií (IKT) do vzdelávacieho procesu na slovenských školách takouto novou vecou rozhodne je. Žiaľ. Pretože vo vyspelých krajinách sveta tento proces už dávno nevonia novotou a my sa musíme  o to viac snažiť, aby sme školstvo týchto štátov dobehli. Práve preto je veľmi dôležité, aby sme čím prv prešli od nadšených fanatikov na zanietené kolektívy učiteľov, od náhodnej centrálnej propagácie myšlienky na cielené regionálne školenia prispôsobované lokálnym podmienkam a potrebám.

V procese zavádzania IKT ťahajú mimobratislavské školy od začiatku za kratší koniec. Je to spôsobené viacerými dôvodmi:

1. Bratislavské školy majú rýchlejší prístup k informáciám, keďže sídlo Infoveku (ale aj mnohých iných nadácií a organizácií, ktoré môžu školám nejako pomôcť) sa nachádza v Bratislave.
2. Bratislavské školy majú možnosť priameho kontaktu s pracovníkmi Infoveku, čím sa stáva pre nich predstava získania techniky na školu reálnejšia – je to síce čisto subjektívny pocit, ale veľmi dôležitý. Školy sa môžu ľahšie zviditeľniť, sú viac „na očiach“. Infovek má zase naopak väčšiu možnosť sa stať dôveryhodný  v očiach ľudí, s ktorými prichádza pravidelne do priameho kontaktu.
3. Väčšina experimentov ŠPÚ sa začína v Bratislave, ľudia, ktorí pracujú na nových postupoch, učebniciach a zavádzajú nové metódy vzdelávania v spolupráci s ŠPÚ, Univerzitou Komenského, žijú v prevažnej väčšine v Bratislave. To všetko má za následok, že mnohé veci prichádzajú na mimobratislavské školy oneskorene, resp. mnohé školy ani o nové trendy a experimenty nejavia záujem.
4. V Bratislave sú dobrí učitelia vzácnosť, ktorú si väčšina nadriadených cení a pokiaľ tomu tak nie je, učiteľ nemá problém školu zmeniť. V oblastiach s vysokou nezamestnanosťou a nízkou priemernou mzdou si veľa učiteľov nemôže dovoliť odísť zo školy, ak  nie sú spokojní, a tak možno mnoho veľmi schopných a zanietených učiteľov vyplytvá svoje nadšenie v žabomyších vojnách s nadriadenými a miestnou byrokraciou.
5. Pokiaľ má bratislavská škola dobré meno, nemusí mať väčšie problémy s financiami. Rodičia sú prevažne zo sociálne silnejších vrstiev a mnohí ochotne prispievajú, či už väčšími čiastkami na ZRŠ, vybavenie školy, alebo rôznymi sponzorskými darmi.

Ak to zhrnieme, môžeme povedať, že bratislavské školy sú rozhľadenejšie, rýchlejšie sa dostávajú k informáciám, môžu mať priamejší kontakt s pracovníkmi Infoveku, ŠPÚ a pod. a sú solventnejšie.

Pozrime sa na tento problém z pohľadu štatistiky. V roku 2000 bolo do Projektu Infovek zapojených celkovo 229 škôl (vrátane MC) z toho 40 bratislavských, čo predstavuje približne 17,5 %.  Ak vychádzame z toho, že počet obyvateľov Bratislavy predstavuje približne 10% obyvateľov Slovenska, vidíme, že tieto školy jednoznačne predbehli školy z iných regiónov. Aby sme však boli objektívny, v roku 2001 sa situácia u novoprijatých škôl značne vyrovnala – z 350 škôl pripojených do Projektu Infovek v II. etape je 34 bratislavských, čo predstavuje 9,7%. Náskok sa teda nezväčšil, ale ani nezmenšil.

Aby som neprezentovala iba svoj pohľad na vec, oslovila som učiteľov zo všetkých regiónov Slovenska mimo Bratislavského kraja, aby mi odpovedali na niekoľko otázok. Dostala som dohromady 16 odpovedí, zastúpené boli všetky kraje a  všetky typy škôl, pričom každá škola bola zapojená do Projektu Infovek. (Pozn.: Nebolo mojím zámerom, aby títo ľudia boli vyložene zo škôl zapojených do Projektu. Ľudí som vyberala zo zoznamu účastníkov konferencie v Starej Turej tak, aby som obsiahla všetky oblasti Slovenska. Prvá otázka dotazníka sa týkala práve ich zapojenia do Projektu, na ktorú všetci odpovedali kladne. Na druhej strane si treba uvedomiť, že je to v daných oblastiach pravdepodobne najoptimistickejšia  a najobjektívnejšia skupina ľudí.)

1. Ak ste vypracovávali projekt, čo bol pre vás najväčší problém?

Málo skúseností, izolovanosť a neochotu kolegov pomôcť, prípadne zapojiť sa do projektu uviedlo približne 31% respondentov.

(Pozn.: Pokiaľ u niektorých respondentov nie je uvedená odpoveď, znamená to, že buď odpovedať nevedeli alebo sa ich táto otázka netýkala, napr. projekt vypracoval niekto iný a pod.)

2. Postrádate dostatočnú informovanosť o aktivitách v oblasti IKT na Slovensku?

Až 63% odpovedalo aspoň čiastočne áno, z toho 50% jednoznačne pociťuje nízku informovanosť a aktivitách v oblasti IKT. Myslím, že táto hodnota je viac ako alarmujúca, ak si uvedomíme, že na otázky odpovedajú ľudia, ktorí majú prakticky najlepší prístup k informáciám v regióne.

3. Ako sa dozvedáte o akciách a možnostiach, ktoré sú v oblasti IKT na Slovensku?

Všimnime si, že až 44% uvádza ako jediný zdroj informácií Internet. To by bolo v poriadku v prípade, keby drvivá väčšina škôl nebola bez pripojenia na tento moderný zdroj informácií. Takéto školy sa potom nachádzajú v informačnej izolácii, ktorá tiež prispieva k tomu, že sa neúspešne alebo vôbec nepokúšajú uspieť v Projekte Infovek. Je preto potrebné sa zamyslieť, ako dostať čo najviac informácií do škôl, ktoré Internet nemajú.

4. Aký je vo vašom regióne (škole, na iných školách) pohľad na projekt Infovek a na zavádzanie IKT do škôl?

Prevažne pozitívny resp. pozitívny postoj voči Infoveku vo svojom regióne, na škole uvádza približne 63% respondentov. 25% uvádza ako hlavný postoj negatívny, resp. nezáujem.

5. Aký je vo vašom regióne (škole, na iných školách) pohľad na výber škôl do projektu Infovek?

25% respondentov sa stretlo prevažne s dôverou v spravodlivý výber škôl. 38%  nevedelo odpovedať. Ďalších 38% sa stretlo s názormi, že výber je ovplyvňovaný rôznymi skupinami, rozhoduje protekcia. Myslím, že je to veľmi vysoké číslo, ktoré je potrebné čo najskôr zredukovať. Nie je možné ho zvaliť iba na nedostatočnú sebakritiku zo strany pasívnych alebo neúspešných škôl. Korupcia je obrovský problém Slovenska a mnohých ľudí odrádza práve presvedčenie, že sa s ňou stretnú všade a nič sa bez nej nezaobíde. Práve v tomto bode je nutná priama komunikácia so školami, vysvetlenie kritérií výberu, stály priamy kontakt, ktorý by trvalo udržoval dôveryhodnosť Infoveku.

6.  Ako by sa podľa vás dala vylepšiť komunikácia medzi školami mimo Bratislavy a Infovekom?

Až 38% respondentov navrhuje ako riešenie decentralizáciu a osobný kontakt priamo v regiónoch, 25% navrhuje vylepšiť komunikáciu cez Internet a len 19% si myslí, že súčasná situácia je v poriadku.

7. Čo vám robí najväčšie problémy pri propagácii IKT na škole a v regióne, čo by mohol Infovek zmeniť?

Až 44% respondentov uvádza za najväčší problém pri propagácii myšlienok Infoveku nezáujem ľudí, počítačovú negramotnosť kolegov i nadriadených, dokonca sústavné kladenie prekážok najmä zo strany nadriadených. Nedostatok techniky, málo propagácie a podujatí v regiónoch a čas uvádza rovnaký počet respondentov – približne 19%. Len zhruba 13% nevidí v súčasnej situácii žiadne problémy.

8. Spolupracovali ste so Štátnym pedagogickým ústavom, prípadne sa chystáte spolupracovať, viete o projektoch, ktoré s ŠPÚ prebiehajú?

Takmer polovica respondentov o žiadnych aktivitách ani nevie a ani ich škola na ničom nespolupracovala, 3 o aktivitách vedia, ale škola sa do nich nezapája. 38% o aktivitách ŠPÚ vedia a aktívne sa do nich ich školy zapájajú.

9. Chceli by ste sami nejakým spôsobom prispieť k propagácii myšlienky Infoveku vo vašom regióne?

Až 63% je ochotných prispieť k propagácii myšlienok Infoveku, niekoľko respondentov ponúklo pomoc prostredníctvom školy, jej priestorov a vybavenia.

***

Ak zhrnieme názory, ktoré v ankete odzneli, vidíme, že mimobratislavský učitelia nepostrádajú ochotu ísť do experimentov, propagovať myšlienky Infoveku a zavádzať moderné formy výuky na školy. Ale sústavne musia bojovať a sú obmedzovaní problémami ako je nedostatok informácií, resp. ich pracné vyhľadávanie, neochota ľudí a ich neznalosť problematiky i nových možností, izolovanosť v problémoch i v práci, nedôvera škôl voči Infoveku a  nedostatok osobného kontaktu s jeho pracovníkmi. Ako túto situáciu riešiť?

Prvá možnosť je nespraviť nič. Vývoj ide dopredu a skôr či neskôr školy postupne nové myšlienky prijmú. Niekde o rok, niekde o desať rokov a niekde o dvadsať. Niekde bude musieť vymrieť celá generácia učiteľov. Bratislavské školy možno pomerne rýchlo dosiahnu formami vzdelávania európsky štandard ale bude to iba lokálne víťazstvo.

Druhá možnosť je čiastočná decentralizácia Infoveku. Na úrovni krajov by mali existovať regionálny zástupcovia Infoveku, ktorí by boli zároveň jeho externými zamestnancami. Ich počet by mal byť minimálne dvaja, ale pokiaľ by šlo o mimoriadne problematický a pasívny región, ich počet by sa mal aspoň dočasne zvýšiť.

Títo ľudia a ich pozícia by mali spĺňať nasledujúce kritériá:

1. Regionálny zástupca musí mať dobrú schopnosť vystupovať, mal by mať v tomto smere už aspoň minimálne skúsenosti (konferencie, školenia a pod.).
2. Mal by byť dostatočne informovaný o zavádzaní projektu Infovek a s tým súvisiacou legislatívou ako aj legislatívou školstva vôbec. To by sa mohlo vyriešiť vhodným školením v Bratislave.
3. Keďže by sa malo jednať o ľudí, ktorých hlavným zamestnávateľom je škola, bolo by vhodné dohodnúť s týmito školami, aby mali títo učitelia oficiálne jeden voľný deň v týždni – rovnaký pre všetky regióny, aby sa v prípade potreby mohli títo zástupcovia stretnúť a nežiadať pri tom sústavne o dovolenku. Škola by tiež mohla v prípade potreby poskytovať svoje priestory na školenia a prednášky. Na oplátku by táto škola mohla dostať niektoré výhody vyplývajúce z ochoty riešiť obmedzenia, ktoré by jej prácou tohto zástupcu pre Infovek vznikli. Myslím, že mi všetci kolegovia dajú za pravdu, aké je ťažké vysvetľovať vedeniu, aby za vás pravidelne písali zastupovanie. Zároveň je pochopiteľné, že žiaden riaditeľ  a ani rodičia nemajú radi, ak niektorý učiteľ pravidelne chýba.
4. O existencii týchto ľudí by mali byť odbory školstva informované aj z iného zdroja (napr. z Ministerstva školstva), aby ich postavenie bolo dostatočne oficiálne a nechodili po školách ako „agenti s teplou vodou“.

Hlavnými úlohami regionálnych zástupcov by bolo:

1. spropagovať činnosť Infoveku a výhody zavádzania IKT do škôl na odboroch školstva, na vedeniach škôl a nakoniec priamo na školách medzi učiteľmi a rodičmi,
2. pomáhať pri organizovaní potrebných školení, resp. takéto podujatia priamo organizovať,
3. udržiavať kontakt medzi Infovekom a školami, sledovať činnosť škôl zapojených do Projektu, podchytávať vhodné návrhy, zabezpečiť informačný kanál medzi Infovekom a školami, informovať školy o projektoch a experimentoch a pod.

Hlavným cieľom by bolo, aby sa čo najviac škôl dokázalo postupne zapojiť do Projektu Infovek a efektívne dodanú techniku využívať. Druhým, nemenej dôležitým cieľom, by bolo zabezpečiť stabilnú dôveryhodnosť Infoveku.

Neviem, či sa táto myšlienka zrealizuje a ak áno, či jej forma bude práve taká, akú navrhujem. Dôležité je uvedomiť si, aký obrovský potenciál máme v deťoch na celom Slovensku a bola by večná škoda neurýchliť a nezefektívniť proces modernizácie ich vzdelávania ako i uľahčiť prácu tým zanieteným učiteľom, ktorým na týchto deťoch skutočne záleží.