bullet1 Miroslav Jurči: Digitálne štúrovstvo v malej obci (Hladovka)

Medzi moje koníčky už od detstva patrila hudba. Určitý čas som hrával v ľudovej hudbe detského folklórneho súboru Goral a neskôr v hudobnej skupine hrajúcej ľudové i moderné piesne. Od roku 1983 som pracoval v Závodoch výpočtovej techniky ako samostatný konštruktér, takže s počítačom som prichádzal do styku každý deň, no k jeho praktickému využívaniu som sa dostal  až niekedy v roku 1985. Najskôr to bolo len písanie textov, potom príprava repertoáru hudobnej skupiny (MIDI skladieb), riadenie klávesových nástrojov a efektov pomocou MIDI a neskôr za mnou chodili aj žiaci základných škôl, ktorí sa chceli naučiť hrať na nejakom hudobnom nástroji (akordeón, gitara, alebo klávesový nástroj – syntetizátor), či hudobníci začínajúci používať syntetizátory, sekvencery a počítače vo vlastných skupinách. Práve tí najmladší, žiaci základných škôl, ma inšpirovali k tomu, aby som si kúpil špeciálny program na písanie a tlač nôt a vydal v roku 1992 svoju prvú zbierku ľudových piesní „Pesničky pre všetkých I. v úprave pre akordeón.“ (info na http://pesnicky.szm.sk ) Zunovalo sa mi totiž neustále ručné prepisovanie piesní novým a novým záujemcom. To som už ale dva roky predtým písal všetky prípravy do školy (počnúc tematickými plánmi, končiac prípravami na písomné práce) na počítači a hľadal ďalšie a ďalšie možnosti, ako zefektívniť svoju prácu. Dlho som hľadal program, ktorý by mi umožňoval tlačiť vysvedčenia, zoznamy žiakov, vedel vytvoriť rozvrh hodín a pod. čo samozrejme potom uľahčovalo prácu nielen mne, ale aj vedeniu školy i mojim kolegom.

Keďže moja obývačka, kde som mal počítač (vtedy PC 386), bola od školy vzdialená pár metrov – oproti škole, bolo len samozrejme, že som často na hodinách technickej výchovy vodil žiakov práve tam a oboznamoval ich s tým, čo to vlastne ten počítač je, ako vyzerá, čo sa s tým dá robiť, ako si s ním uľahčiť prácu napr. pri písaní textu, kreslení výkresov atď. Veľmi názorne som im napr. mohol ukázať učivo z hudobnej výchovy – ako vzniká zvuk, vlastnosti tónu a pod.

Neskôr som mal možnosť zúčastniť sa jedného školenia, ktoré sa týkalo práve využívania výukových programov na školách, programov pre vedenie agendy a pod. Tam som prvý krát počul o Nadácii OSF a o ich programe „Internet pre stredné školy.“ Aj keď sa to malo týkať stredných škôl, skúsili sme šťastie, napísali projekt a v júni 1997 sme na školu dostali prvé počítače. Boli to síce staršie počítače (1ks PC 386 a 3ks PC 486 DX66), ale bol to začiatok. V malej miere sme ich mohli začať využívať v rámci technickej výchovy a hlavne v poobedňajších aktivitách – počítačových krúžkoch. Na ich zavedenie do vyučovania sme však ešte nemohli pomýšľať, bolo ich málo. Možno aj priestorové problémy (učebňa bola dočasne umiestnená mimo školskú budovu v bytovke obecného úradu vedľa školy), boli príčinou toho, že v tom čase len veľmi málo učiteľov malo záujem využívať túto techniku a tak to ostalo na dvoch, troch dobrovoľníkoch. Nemali sme takmer žiadny vhodný výukový softvér, učitelia neboli motivovaní a tak sa radšej venovali iným činnostiam na škole. Pracoval tu detský folklórny súbor Goral, krúžok šikovných rúk, zdravotnícky krúžok a pod.

Mal som to šťastie, že vedenie školy videlo výhody využívania výpočtovej techniky na škole a tak aj keď to bola viac-menej len morálna podpora, mohol som sa dostať na ďalšie školenia, semináre a mali sme možnosť zapojiť sa do nášho vtedy prvého, myslím si, že úspešného teleprojektu „Zaspievajme si“. Vyžadovalo si to však naučiť sa niektorým novým veciam a tak som sa začal zaujímať o tvorbu web stránok, o vzájomnú komunikáciou so školami prostredníctvom e-mailu a ftp prístupu. Vytvoril som prvé www stránky našej školy a prostredníctvom ZŠ R. Dilonga v Trstenej ich umiestnil na home.sk. Prostredníctvom tejto školy sme posielali aj naše prvé príspevky do teleprojektu a „komunikovali sme“ s našimi partnermi. Keďže e-maily bolo potrebné do Trstenej a z Trstenej odniesť na disketách rozmýšľali sme ako túto situáciu riešiť. Škola ale nemala financie na realizáciu pripojenia na internet, a preto som si zriadil pripojenie doma a využíval ho nielen na svoje súkromné účely, ale aj na komunikáciu v rámci teleprojektu.

    O dva roky neskôr sme mali opäť trošku šťastia. V rámci projektu Infovek bola naša škola vybratá ako „panenská škola“ a v januári 2000 sme dostali štyri žiacke a jednu učiteľskú stanicu. Pomohol nám aj obecný úrad. Najskôr zapožičal, neskôr finančne pomohol pri prestavbe jedného počítača z PC286 na Pentium 233 MHz. Celý ďalší rok sme však čakali na pripojenie k internetu. Iste si viete predstaviť, ako nás potešilo, keď konečne v januári 2001 mohli naši žiaci zasadnúť za 6 počítačov pripojených na internet. Tento stav však trval pomerne krátko, iba do konca júla 2001. Od 5. februára sme však už opäť pripojení a snažíme sa dobehnúť čo sme „zmeškali“.

    Príchod počítačov z projektu Infovek a hlavne pripojenie učebne na internet, dosť podstatne ovplyvnil aj ďalšie dianie na škole. Kým dovtedy, ako som spomínal, boli počítače využívane len v rámci technickej výchovy, v poobedňajšej mimoškolskej krúžkovej činnosti a dvoma troma učiteľmi. Teraz sa o počítače a internet začali zaujímať nielen žiaci a učitelia našej základnej školy, ale aj študenti stredných a vysokých škôl a ďalší obyvatelia obce. Keďže sme chceli umožniť, aby sa pri počítačoch vystriedalo čo najviac ľudí, nemohol to už robiť len jeden človek, bolo potrebné zabezpečiť aspoň dozor v učebni aj v poobedňajších a večerných hodinách. Na škole sme preto pre učiteľov usporiadali kurz základov práce s PC. Pre začiatok to bola jednoduchá práca v Microsoft Worde, Maľovaní, vyhľadávaní informácii na internete a prijímanie a zasielanie e-mailov. Nie všetci učitelia prejavili hneď záujem o prácu v počítačovej učebni a tento stav trval dlhšie a trvá dodnes. Môžem však povedať, že v tomto školskom roku sa situácia oveľa zlepšila aj keď nemôžem povedať, že môžeme byť úplne spokojní.

Hneď, od začiatku vybudovania učebne, prichádzali do nej aj študenti stredných a vysokých škôl, ktorí si sem prišli urobiť rôzne seminárne a diplomové práce, práce k študentským vedecko-odborným činnostiam, vyhľadávali si rôzne študijne materiály, komunikovali so svojimi recenzentmi, e-mailom posielali práce na korektúry a pod.

    Nasledoval kurz základov ovládania PC, ktorý sme zorganizovali pre občanov obce. Veľmi si ho pochvaľovali a aj po jeho skončení naďalej navštevovali a navštevujú našu školu a robia si rôzne práce na počítači, získavajú informácie z web stránok, či využívajú rôzne spôsoby komunikácie so svojimi známymi a priateľmi.

     Pretože sme boli v okrese jedna z dvoch škôl, na ktorej sa začali vo vyučovaní využívať počítače a internet, uskutočnilo sa na našej škole už niekoľko stretnutí učiteľov technickej výchovy, fyziky a  učiteliek 1. – 4. roč. v rámci okresu Tvrdošín, na ktorých sme ich oboznamovali s možnosťami využitia počítačov v rámci výuky.

Urobili sme niekoľkohodinovú ukážku práce na počítači pre žiakov štvrtého ročníka zo susednej obce Vitanová. Po úvodnom poučení a oboznámení sa s učebňou, výukovými programami atď. bola väčšia časť stretnutia venovaná samostatnej práci žiakov na počítači – prezeraniu si of-line www stránok našej školy a získavaniu zručnosti v ovládaní PC pomocou myši a kresliacich programov. ZŠ Vitanová nás požiadala o možnosť navštevovať túto našu učebňu častejšie aj so staršími žiakmi z druhého stupňa. Sľúbili sme im, že v rámci našich možnosti, oboznámime týchto žiakov nielen so základmi ovládania PC, ale že si budú môcť túto činnosť aj praktický vyskúšať.

    Ako som spomínal, hoci sme v školskom roku 1998/1999 ešte nemali pripojenie na internet, vytvoril som a pomocou kolegu Ľudovíta Mačora zo ZŠ. R. Dilonga v Trstenej zverejnil a aktualizoval prvé www stránky našej školy. To, že to bola vhodná forma prezentácie práce našej školy svedčia aj prípady, ktoré spomeniem.

Po objavení www stránok našej školy na internete sa na nás obrátila p. Inka Blahová žijúca v Kanade v Ontariu, bývajúca v "trojmestí" Waterloo-Kitchener-Cambridge, požiadala nás o pomoc pri zabezpečení študijných materiálov pre svoju dcéru Jessicu, ktorá tam zatiaľ nemohla navštevovať základnú školu – v Bratislave ukončila 2 triedu ZŠ. Prostredníctvom internetu sme jej zaslali požadované materiály – učebné plány, zaslali sme jej rôzne gramatické cvičenia, zadania z matematiky, zo slohu a dve dievčatá z našej školy s ňou komunikovali prostredníctvom e-mailu.

Naše www stránky si v USA našla aj p. Barbara Webberova a požiadala nás o pomoc pri hľadaní svojich príbuzných. Jej stará mama sa v roku 1909 vysťahovala z Hladovky za prácou do USA. Po jej smrti v 70-tých rokoch (problém jazykovej bariéry) obe rodiny stratili vzájomný kontakt a rodina v USA aj adresu. Pamätali si však meno obce, z ktorej ich stará mama pochádzala. Podarilo sa nám nájsť jej príbuzných (išlo o príbuzných jednej zo žiačok našej školy). Dnes už majú obidve rodiny po vzájomných návštevách. Aj v súčasnosti, spolu s manželkou, zabezpečujeme ich vzájomnú komunikáciu pomocou emailov (manželka prekladá listy z a do angličtiny) a aj my sme sa stali veľmi dobrými priateľmi a takmer každý týždeň si s nimi vymeníme niekoľko e-mailov. V októbri títo priatelia z USA navštívili aj našu rodinu a mali sme tak možnosť stretnúť sa aj osobne.

9. 10. 2001

Milé rodiny,

Chcem Vám napísať a povedať, ako nás veľmi teší naša návšteva v Hladovke. Barbara a ja sme ešte nikdy nemali krajšiu dovolenku v celom našom 29. ročnom manželstve. Každý pre nás urobil veľmi veľa. Želáme si, aby sme poznali Váš jazyk tak, aby sme sa mohli porozprávať so všetkými ľuďmi. Renáta bola anjelom, ktorý nám pomáhal porozprávať sa s Barbarinou rodinou. Myslím si, že keď sa stretneme nabudúce, bude hovoriť po anglicky viac aj Zuzana. Možno sa trochu bála. Všetci z Hladovky nám veľmi chýbajú a stále na Vás myslíme. Povedzte Miroslavovi, že mal pravdu s tou videokazetou. Kazetu zo svadby, ktorú nám dala Oľga sme museli dať prekonvertovať do NTSC systému, pretože Vy vo Vašej krajine používate PAL systém.

Keby Barbara nebola na počítači – na internete našla Jurčiovcov, nikdy by sa toto všetko nebolo stalo. Ďakujem Bohu za ten malý zázrak.

S láskou Tony a Barbara


O pomoc, pri hľadaní svojich príbuzných na Orave, nás prostredníctvom našich www stránok a emailu požiadal aj Robert Otrembiak, Carlyle, IL, USA Aj tu sa nám podarilo zistiť základné informácie, nájsť jeho bratrancov v Pekelníku v susednom Poľsku a pomohli sme im písomne sa skontaktovať.

O projekte Infovek sa v USA dočítal a obrátil sa na nás so žiadosťou o pomoc aj p. Walter Turek. Pretože sa mu projekt Infovek veľmi zapáčil, chcel aj on nejako pomôcť mládeži z obce Torysky na východnom Slovensku, odkiaľ pochádzal jeho otec. Pôvodne mal v úmysle pomôcť pri zriadení pripojenia na internet škole v Toryskach. Je to však mala obec (okolo 400 obyvateľov), kde nemajú žiadnu školu a tak túto myšlienku nemohol realizovať. V apríli 2001 však navštívil našu základnú školu, oboznámil sa s prácou našich žiakov a učiteľov a finančne nám pomohol pri kúpe digitálneho fotoaparátu a grafickej karty s video vstupom a výstupom. V súčasnosti pre jeho synovca a neter zisťujeme informácie o ich predkoch, ktorí žili začiatkom 20. stor.  vo východoslovenskej obci Brezovička. Zatiaľ máme iba kusé informácie od najstarších obyvateľov, ktorí si na spomínanú rodinu ešte pamätajú, nevedia však, kde sa rodina odsťahovala.

Aj s p. Walterom Turekom sme sa spriatelili a tiež pokračujeme vo vzájomnej komunikácii a určite stojí zato pozrieť si stránky yaople.ne.http://peedmone.net/leslied, na ktorých spolu so svojou dcérou prezentujú svoje zážitky zo Slovenska.



Ukážky z e-mailov:

11. 02. 2001

Milí hladovskí študenti a učitelia. Pozdravujem Vás všetkých z Ameriky!


Keď som čítal na internete novinky zo Slovenska, uvidel som článok o projekte Infovek. V článku bola informácia o tom, že Vaša škola má vlastnú web stránku. Bola to veľmi vynikajúca vec, že som si ich mohol pozrieť. Vaša web stránka je vynikajúca a vyzerá veľmi profesionálne, so všetkými jej krásnymi fotografiami. Musím poďakovať Kataríne Jurčiovej za jej výborný anglický preklad, ktorý mi umožnil prečítať si zaujímavosti a dobre napísané informácie o Vašej škole.

Narodil som sa v Amerike a žijem v Stratford Connecticut. Stratford, čo je asi 60 míľ východne od New York City. Moji rodičia prišli do Ameriky roku 1910 z malej rusínskej dedinky nazývanej Torysky, ktorá je veľmi blízko Levoče a nie veľmi ďaleko od Hladovky. Teraz sa táto dedina volá Torysky. Mal som možnosť navštíviť Torysky už dvakrát a plánujem ju navštíviť opäť na Veľkú noc s niekým z našej rodiny tu z Ameriky. Väčšina z mojej rodiny zostala na Slovensku a mám veľa príbuzných žijúcich na Slovensku. Ešte stále som nenašiel všetkých príbuzných a stále ich hľadám. Rád navštevujem Slovensko a mojich príbuzných. Slovensko je veľmi krásna krajina a ľudia sú veľmi milí a priateľskí.

     Neviem, či škola v Toryskách má pripojenie na Internet. Ak nie, chcel by som zistiť, čo by som musel urobiť preto, aby aj oni boli pripojení. Musím sa veľa naučiť o projekte Infovek a asi im pomôžem pripojiť školu v Toryskách na internet. Bol by som veľmi šťastný, keby sa mi to podarilo uskutočniť.

Blahoželám Vám k veľmi dobre urobenej práci. Môžete byť na seba hrdí

So želaním všetkého najlepšieho Váš priateľ v Amerike

Walter Turek

*********************************************************

12. 02. 2001

Milá Katarína a Miroslav


Ďakujeme Vám za Vašu odpoveď na moju správu.

Nie, neviem rozprávať po Slovensky. Pamätám si iba niečo z rusínskych dedinských Slovenských slov mojej mamy a otca, ktoré používali medzi sebou a priateľmi, pred mnohými rokmi, keď som bol ešte chlapec. Dosť ťažké na prežitie bolo, keď som musel byť na Slovensku sám. Neobvyklou vecou je to, že neviem rozprávať týmto jazykom. Moji rodičia po čase trochu vedeli rozprávať po anglicky. Keď som sa narodil, bol to jazyk, ktorý pri mne používali.

Mojej zosnulej manželky rodičia pochádzajú s Kyjova. Počas môjho najbližšieho výletu na Slovensko s mojou dcérou verím, že pôjdeme cez Brezovičku na našej ceste do Kyjova. Mohlo by Vás zaujímať čítanie o našich návštevách. Otvorte si web stránky: http://people.ne.medyaone.net/leslied a keď otvoríte stránku, kliknite na „Journey to Slovakia“.

Vyhľadanie Vašej web stránky ma veľmi potešilo a stalo sa to v správnom čase. Jedna z vecí, ktorú som plánoval urobiť, kým som bol v Toryskách, bolo zistiť možnosti kúpy počítača pre používanie v škole a zriadiť fondy na zriadenie a prevádzkovanie internetového pripojenia. Počas mojich dvoch predchádzajúcich pobytov som sa stretol so starostom a diskutovali sme o týchto veciach. Jednou z veci, ktorú som nezvážil (čo sa týka pripojenia internetu) bolo, či  digitálne telekomunikačné technológie sú privedené do dediny. Urobili by ste mi úžasnú službu, keby ste mi to mohli zistiť. Rozumiem finančným problémom na Slovensku a som pripravený pomôcť. Technické problémy budú ťažšie. Vlastnenie počítača sa stane bežnou vecou i učenie ako tvoriť a tlačiť dokumenty a robiť jednoduché programy na vykonávanie základných matematických a iných úloh. Bolo by to úžasným prospechom pre mladých. Niet pochybnosti, že internetové pripojenie by bolo ideálne. Ak to nie je možné, rád by som ešte vedel, čo môžem urobiť, aby som im mohol dať počítač. Možno bude problém v nájdení osoby, ktorá je kvalifikovaná učiť deti o počítačoch i ako ich používať. Ak to bude skutočným problémom, uzavriem to týmto listom,.

Pravdepodobne, ak sa Vám to bude hodiť, môžeme Vás poctiť krátkou návštevou v Hladovke, keď budeme na Slovensku.

Opäť vďaka

Walter

*********************************************************


16. 07. 2001

Milá pani riaditeľka Pajdučáková


Pre Vašu informáciu Vám posielam kópiu listu, ktorý posielam starostke obce Hladovka s peňažným darom pomôcť Miroslavovi a Kataríne Jurčiovej zakúpiť fotoaparát a počítačové zariadenie, ktoré bude využívané pre prácu v hladovskej školskej počítačovej učebni.

    Moju rodinu a mňa potešila naša nedávna návšteva Vašej školy prostredníctvom Jurčiovcov. Sú výborní učitelia a bolo nám potešením stretnúť sa s celou ich rodinou. Všetci sme boli veľmi dojatí tým, čo sme videli. Okrem počítačových možnosti nás potešila prehliadka výborných prác urobených Vašimi žiakmi, ktoré boli vystavené v priestoroch tried. Môžete byť hrdá na Vašu školu s takýmito vynikajúcimi žiakmi a učiteľmi.

    Ako chlapec som mal rád školu. Myslím si, že by som bol veľmi šťastný vo Vašej škole!!

So želaním všetkého najlepšieho priateľ v Amerike

Walter P. Turek

*********************************************************


16. 07. 2001

Starosta obce Hladovka


Navštívil som Hladovku v apríli a stretol som sa s Miroslavom Jurčim, jeho manželkou Katarínou a ich dvoma dcérami. Miroslav a Katarína sú učitelia vo Vašej škole, ktorí vyučujú počítače. Dozvedel som sa o nich, Vašej dedine, Vašej škole a Vašich deťoch prostredníctvom ich web stránok, ktoré som našiel na internete tu v Amerike. Vymenili sme si Emaily a keď som navštívil Slovensko – navštívil som mojich príbuzných v Toryskach na Veľkú noc, pricestovali sme do Hladovky navštíviť ich a Vašu školu. Vysokú kvalitu práce, ktorú som videl na počítačových web stránkach a v triedach školy v Hladovke na mňa urobili veľmi veľký dojem. Miroslav a Katarína sú veľmi schopní, nadšení a energickí učitelia. Dúfam, že máte mnoho takých učiteľov vo Vašej škole ako sú oni.

    Dozvedel som sa, že finančné možnosti sú obmedzené a Vy by ste mohli využiť nejakú pomoc na rozšírenie počítačových možností vo Vašej škole na udržanie kroku s novými technológiami. Prosím, prijmite môj šek na 35.000,- Sk. Bol by som rád, keby boli použité na kúpu fotoaparátu a nevyhnutných počítačových zariadení na prácu s nimi. Rozprával som sa s Miroslavom a Katarínou počas mojej návštevy u nich. Som presvedčený, že peniaze správne využijú.

    Ďakujem veľmi pekne a želám všetko najlepšieho v pokračovaní vo Vašom počítačovom vzdelávacom programe, zdravie a prosperitu všetkým obyvateľom Hladovky.

Váš priateľ v Amerike

Walter P. Turek


Prostredníctvom pripojenia na internet a počítačov v našej počítačovej učebni, má možnosť komunikovať so svojimi priateľkami a bývalými spolužiačkami v USA, Anglicku a Nemecku aj niekoľko našich žiačok i žiačok stredných škôl.

    V minulom školskom roku sme sa zapojili do niekoľkých projektov (Zápis..., Virgal, Ľudová kultúra, Zaspievajme si) a v tomto roku by sme radi v niektorých pokračovali.

Internet sa pomaličky dostáva do povedomia celej komunity v oboch obciach (Hladovka aj Suchá Hora, odkiaľ na našu ZŠ  dochádzajú žiaci 5. – 9. ročníka). Obracajú sa na nás občania  a hľadajú informácie o možnosti ponúkať svoje služby v oblasti cestovného ruchu v rámci cezhraničnej turistiky, ktorí by radi napr. na svojich www stránkach ponúkali svoje služby – ubytovanie, stravovanie a pod. Iní sa prostredníctvom internetu pokúšajú hľadať zamestnanie, skontaktovať sa a komunikovať so svojimi príbuznými v zahraničí, využívajú rôzne ponuky na nákup tovaru a pod.

    Obec Hladovka je malá goralská obec na severe Slovenska, na Orave v okrese Tvrdošín, v blízkosti poľských hraníc. V súčasností má 924 obyvateľov. V minulosti, až do roku 1976, obyvateľstvo obce pracovalo väčšinou v poľnohospodárstve. V roku 1976 bolo založené JRD a veľká časť obyvateľstva sa zamestnala napr. v bývalej Tesle v Nižnej, STS Trstená, či v Turčianských strojárňach v Trstenej a pod. Dnes, pretože v blízkom okolí je len málo pracovných príležitostí, musia obyvatelia dochádzať za prácou aj do vzdialenejších väčších miest a v mnohých prípadoch tak ako kedysi, aj za hranice republiky. Nezamestnanosť však neobišla ani našu obec. Iba niekoľko ľudí je zamestnaných priamo v obci na Roľníckom družstve a je potešujúce, že nie všetci mladí ľudia odchádzajú za prácou preč, ale snažia sa nájsť si prácu aj doma. Vznikajú malé stolárske dielničky, vznikli malé súkromne roľnícke hospodárstva, súkromné obchody, boli snahy aj o podnikanie v turistickom ruchu a pod.

V minulosti napr. na našej škole pracovali len traja pedagógovia, ktorí mali v našej obci aj trvalé bydlisko. Dnes však, z 19 pedagogických pracovníkov, majú trvalé bydlisko v obci ôsmi a traja dochádzajú zo susedných obcí Suchá Hora a Vitanová, teda z obci, z ktorých k nám prichádzali a prichádzajú žiaci našej školy.

    Prvé počítače (dva alebo tri kusy, ešte 8 bitové), ktoré sa objavili v obci, vlastnilo Roľnícke družstvo. Ďalšími boli práve moje počítače - najskôr Atari 1040, potom PP 06, PC 386 DX40,... neskôr pribudla PP 06 na farskom úrade, PC 286 AT na obecnom úrade, potom počítače na ZŠ, ktoré sme získali od Nadácie OSF.

O tom, že pozitívny vzťah k využívaniu IKT má i obecný úrad, svedčí aj to, že z toho dôvodu aby v maximálnej miere uspokojoval potreby obyvateľov a poskytoval im kvalitné a rýchle služby, zakúpil v posledných dňoch už druhý počítač (okrem starostky pracuje na OÚ ešte jedna pracovníčka). Okrem bežnej kancelárskej agendy využívajú počítač, nielen na evidenciu obyvateľstva, daní a poplatkov od občanov, ale aj na vystavovanie kópii listov vlastníctva, za ktorými by obyvatelia obce museli cestovať do okresného mesta a plánujú zakúpiť aj ďalší softvér napr. z oblasti GIS a pod.

Okrem toho p. starostka je častým návštevníkom našej počítačovej učebne a využíva naše pripojenie k internetu napr. k vyhľadávaniu rôznych informácii, či k príprave mnohých projektov, ktoré sa potom snaží za pomoci občanov v obci realizovať a ktoré sa snaží finančne zabezpečovať.

     Starostka obce však býva častým hosťom na našej škole aj z iných dôvodov. Snaží sa pomôcť nám po všetkých stránkach. Pomáhala nám riešiť problémy, ktoré mala naša škola pri odstraňovaní problémov s výskytom čpavku v prístavbe školy, pomáhala so zabezpečovaním opravy zatekajúcej strechy, plynofikáciou školy, snaží sa získať prostriedky na dokončenie telocvične a pod.

    V posledných rokoch obecný úrad pomáha škole nielen malými finančnými čiastkami na rôzne opravy a nutné výdavky, ale hlavne pomocou napr. vo forme materiálu, či poskytovaním pracovníkov na rôzne opravy či úpravy školy a školského majetku. Ako príklad spomeniem len pomoc v poslednom období – vybavenie našej počítačovej učebne stolmi pod počítače, ktoré nám zhotovili obyvatelia zamestnaní obecným úradom v rámci verejno-prospešných prác, či vyasfaltovanie viacúčelového ihriska v školskom areáli, zhotovením mantinelov a vybudovaním klziska, poskytovaním sály kultúrneho domu na školské koncerty, či iné školské akcie a pod. Čo je hádam najväčším prínosom nielen pre školu, jej žiakov, ale v konečnom dôsledku aj pre ostatných obyvateľov obce je to, že všetky tieto akcie zbližujú a stmeľujú život a dianie v obci. Sú to aktivizujúce impulzy k tomu, aby sa čo najviac obyvateľov zúčastňovalo podobných akcií a pomáhalo riešiť spoločné problémy v obci.

Asi by som klamal, keby som tvrdil, že všetci obyvatelia v obci vedia, čo je to počítač a možno sa nájdu aj takí, ktorí nevedia, že naša škola je pripojená k internetu. Môžem však povedať, že život našich žiakov a mládeže v obci sa v posledných dvoch rokoch opäť zmenil k lepšiemu.

Snahu učiteľov, pracovať s mládežou nielen na vyučovaní, ale i v poobedňajších hodinách, podporuje nielen vedenie školy ale i obecný úrad.

Tým, že v tomto školskom roku na škole pracuje viac mladých ľudí, ktorí bývajú priamo v obci a majú k nej i k IKT kladný vzťah, sa nám darí aj napriek tomu, že ešte stále nemáme dostačujúci počet počítačov, zabezpečiť to, že prístup k počítačom majú nielen naši žiaci a všetci obyvatelia našej obce, ktorí o to prejavia záujem, ale častými hosťami je aj mládež so susednej obce Suchá Hora. Ide väčšinou o bývalých žiakov našej školy.

Aby sme to ale zvládli, bolo potrebné zorganizovať napr. dozor v počítačovej učebni a pod. Takmer každý deň, dve hodiny po vyučovaní, majú do učebne prístup hlavne naši žiaci. Dozor vykonávajú vyučujúci, ktorí si zostavajú robiť rôzne prípravy.

Vo večerných hodinách, keď je o počítače najväčší záujem, býva počítačová učebňa otvorená tiež takmer každý deň v čase asi od 19.00 do 21.00 hod. (poprípade podľa dohody s dozorom skôr, alebo dlhšie). V tomto čase sú najčastejšími návštevníkmi práve stredoškoláci a dospelí občania obce. Samozrejme, môžu prísť aj naši žiaci. Často sa však stáva, že záujem je väčší než počet počítačov v učebni a tak prednosť dostávajú hlavne študenti stredných a vysokých škôl a dospelí. Tu už ale dozor v učebni (pretože ide o „mimoškolské“ aktivity) vykonávajú len traja – štyria vyučujúci a robia to bez nároku na akúkoľvek odmenu či získania neplatených nadčasových hodín v rámci svojho osobného voľna.

    Samozrejme, že napĺňanie cieľov, ktoré pre našu školu vyplývajú z toho, že patríme medzi školy podporované v projekte Infovek, nie je jednoduchou záležitosťou a je s tým dosť problémov. Najväčším problémom je asi to, že chýba legislatíva, ktorá by riešila niektoré z problémov súvisiacich s prevádzkovaním učební. Napr. využívanie učebne občanmi obce za poplatok, z ktorého by mohli byť financované nutné výdavky spojené s údržbou počítačov a pod. Je potrebné riešiť postavenia odborného garanta – či informatika, ktorý sa stará o chod učebne, spravuje sieť a pod. v súčasnosti bez nároku na akúkoľvek odmenu a v čase osobného voľna. Riešiť ďalšie vzdelávanie učiteľov pracujúcich s IKT na škole.

Aj keď škola prejde na právnu subjektivitu a mnoho vecí sa tým zmení, bude škola aj naďalej závislá od toho, koľko pomoci a finančných prostriedkov bude na školu prúdiť ďalej. Takých škôl, ako je naša, je na Slovenskú určite veľa a viem, že podobne ako naša, pokiaľ sa im nedostane podobnej pomoci, ako v projekte Infovek, nemá šancu takúto učebňu s pripojením na internet na svojej škole zriadiť či udržať v chode. Obec sa nachádza v regióne s dosť veľkou nezamestnanosťou a má len veľmi malú šancu získať sponzorov, ktorí by boli ochotní, alebo si mohli dovoliť, podporovať podobné projekty, či školské aktivity. Bolo by dobré, keby Ministerstvo školstva pokračovalo aj naďalej v podobných akciách akou bola zmluva s Microsoftom o licenciách pre školy za dolár. Možno by bolo vhodné pouvažovať aj o ďalších multilicenciách na výukový softvér (Cabri geometria, CAD programy,... ), softvér využívajúci sa pri vedení agendy na školách (tlač vysvedčení, tvorba rozvrhov, zastupovanie, programy potrebné pri inventarizácii majetku školy, knižničné programy a pod.).

Verím však, že spoločnosť pochopí, akú dôležitú úlohu v živote človeka zohráva škola a jej mimoškolské aktivity. Verím, že pochopí, že je omnoho lacnejšie a efektívnejšie zabezpečiť materiálne podmienky nielen k možnosti získania vzdelania, ale aj aktívneho trávenia voľného času, ako potom investovať do odstraňovania následkov zanedbanej výchovy, či rôznych negatívnych vplyvov – následkov drog, alkoholu a pod.