logo Infovek Stredovek - Umenie gotiky
VV > Preskúmaj > Prieskumník > Umenie gotiky > Mnísi

MNÍSI A ŽIVOT V KLÁŠTORE

Niekedy sa mi zdá, že stretávam návštevníkov z minulosti. Vídam ľudí v zvláštnom oblečení, veľmi podobných takým, akých ľudia vídali pred 200, 500, 800 rokmi.
Naozaj návšteva z dávnej minulosti. Mnísi a mníšky.
Mnísi mali a majú veľmi dôležitú úlohu. Najmä v stredoveku bol však vplyv a význam kláštorov veľmi silný. Stredoveké mníšske hnutia boli skutočnou hybnou silou kultúry , rozvoja spoločnosti a vzdelanosti svojej doby.

gotikaPrví mnísi sa objavili v 4 storočí. Hádajte kde! Predstavte si, v severnej Afrike! Spočiatku to boli jednotlivci, ktorí odišli od ľudí a žili utiahnuto a osamelo väčšinou v jaskyni, niekde blízko púšte. Na začiatku mníšskeho hnutia to bola obrana pred nekresťanmi. Keď však bolo kresťanstvo povolené, viedla ľudí k takémuto životu viera a presvedčenie, že práve takto budú žiť svätejší život.
Slovo mních je odvodené od slova MONACHOS – žijúci sám.
Svätý Pachónius zaviedol spoločný život mníchov v celách. Mnísi žili v spoločnom kláštore, museli pracovať vlastnými rukami, každý obýval jednu celu, ktorú si sám postavil, nosili čo najúspornejší odev a dodržiavali prísne mlčanie.

gotikaAko spoznáte mnícha? No jasné – podľa oblečenia. To rozhodne nepodlieha móde. Také nekúpite v obchodnom dome ani na trhovisku.
Sú síce rôzne mníšske odevy, ale nikdy nie sú pestrofarebné. Nemajú temer žiadne ozdoby.
Rôzne časti mníšskeho oblečenia majú svoje stále zaužívane názvy: Sutana, kapuca, cingulum, tunika, škapuliar, kukula. Odev je vypracovaný z jednoduchých látok a pôvodne sa odporúčal najmä vlnený.

Mních dostával svoj prvý mníšsky odev pri slávnosti – rituáli.
Predtým však musel byť trpezlivý a ukázať, že to so svojím životom v kláštore myslí naozaj vážne. Chlapec alebo dievča, ktoré sa rozhodlo stať sa mníchom alebo mníškou musel najprv udržiavať kontakt s kláštorom, potom sa dva roky pripravovať – musel študovať a dopĺňať si vedomosti, po dvoch rokoch sa stal novicom: dostal svoj prvý rehoľný odev, ktorý sa väčšinou trochu líšil od mníšskeho. Potom sa stal juniorom, toto obdobie ukončil slávnostnými sľubmi: Zložil sľub poslušnosti, sľub čistoty a sľub chudoby. Až tak sa niekto stal skutočne mníchom alebo mníškou.

Celý kláštor riadi opát. Opát riadi život v kláštore. Ten má mať výnimočné morálne kvality, háji záujmy kláštora. Má právo rozhodnutia.

Život v kláštore sa riadi prísnymi pravidlami – Pravidlá sa volajú „Regula“.

Je jedno platné pravidlo, ktorým sa riadia všetci mnísi:

ORA ET LABORA
MODLI SA A PRACUJ

Existuje viacero regulí. Mnoho pravidiel však majú spoločných. Život v kláštore sa delil na prácu a modlitby. Odporúčalo sa sedem modlitieb denne a jednu nočnú. Aj práca mohla byť dvojaká. Buď práca telesná – pomoc v kuchyni, práca na poli a v záhradke, v dielni, starostlivosť o chorých a hosťov. Alebo práca duševná – písanie kníh, modlitby, iluminovanie kníh.

Mnísi, ktorí nosia jeden odev a dodržiavajú jednu regulu spolu tvoria jednu reholu.
Kláštory môžu byť v iných mestách, iných krajinách dokonca aj na inom svetadieli, ale spolu patria do jednej rehole.
Poznáte niektorú rehoľu? Je mnoho reholí. Dokonca existujú aj rytierske rehole. Ešte aj dnes sú Maltézski rytieri a to je rehoľa.

gotikaKláštor mal byť 1 rodinou. Otec bol opát – ako sa teda volali ostatní? Bratia.

Rôzne rehole sa venovali a venujú rôznym činnostiam. Najmä v stredoveku mali kláštory veľký spoločenský význam. Dnes majú význam skôr v kultúrnej, spoločenskej a sociálnej oblasti. Venujú sa rôznym činnostiam: starajú sa o chorých, o chudobných, alebo učia deti v školách, vedú nemocnice.
Poznáme napríklad Benediktínov, Dominikánov, Františkánov, Jezuitov, Milosrdných bratov, Cistercitov, Kartuziánov, ale aj ženské rehole: Uršulínky (Rehoľa sv. Uršuly), Klarisky, Alžbetínky (Rehoľa sv. Alžbety) a veľmi veľa ďalších.

V minulosti boli kláštory a mnísi dôležití aj preto, lebo práve v kláštoroch uchovávali knihy, mnísi vedeli čítať, písať, poznali lieky… Práve v stredoveku mali túto dôležitú funkciu – udržiavali vzdelanosť – ochraňovali knihy – poklady učenia. Opatrovali staré knihy, písali nové. Kláštorným knižniciam vďačíme za to, že sa zachovali staroveké knižné práce. Kláštorné knižnice opatrovali najmä knihy, ktoré súvisia s kresťanskou vierou: v prvom rade Bibliu a jej časti, potom knihy, ktoré sa používajú v kostole – breviár – teda knihu modlitieb, antifonár – knihu piesní, venovali starostlivosť aj knihám s legendami o živote svätých, ale aj iné knihy: práce antických autorov – rímske a grécke práce, tvorili napríklad herbáre, písali lekárske knihy...

u Cypriána
chodba
pracovňa
u Cypriána
chodba
pracovňa

Umenie gotiky


© 1999-2009 Projekt INFOVEK
Posledná zmena: 12.12.2006