Ako v škole pouźívame IKT - informačno-komunikačné technológie?

Aďka má 10 rokov a je postihnutá DMO. Vďaka špeciálnej škole v Poprade dosahuje skvelé zlepšenia v oblasti komunikácie.

Aďka a piktogramy

S Aďkou sme začali navštevovať špeciálnu školu v apríli 2003 (vtedy len ako špeciálno-pedagogickú poradňu)a začali sme s výučbou piktogramov, ktoré dcéra navzdory svojho postihu veľkolepo zvládala. Nasledoval prípravný ročník, teraz je žiačkou 1. ročníka, no vzhľadom k jej húževnatosti preberáme už učivo druhého ročníka.

Piktogramy sú obrázky určené na komunikáciu predovšetkým pri rôznych postihnutiach reči, najmä alálii, teda bezrečnosti. Piktogramy sú základom augmentatívnej (alternatívnej) komunikácie.

Aďka pomocou paličky v puse na piktogramy ukazuje a píše vety, ktoré si najprv prečíta a potom podľa diktovania ich aj napíše na klávesnici počítača, rada hrá na PC pexeso, hry. Práca na klasickej klávesnici je pre ňu obtiažna, vyhovovala by jej špeciálne upravená klávesnica či hlavová myš a pri komunikácii s okolím by bol najlepší pre ňu notebook s dotykovou klávesnicou.

Program Boardmaker

Keďže Aďka nerozpráva, ale rozumie skoro všetkému, bola by to pre ňu náhrada verbálneho prejavu.
Boardmaker sme začali používať síce nedávno v škole, /doma tento program nemáme/, no Aďke sa tieto farebné piktogramy. Pomocou nich sa dorozumievame, tvoríme vety, komunikujeme. V Boardmakeri vyhľadávame a tlačíme piktogramy, používame aj program Altík, v ktorom sú aj už spomínané hry, rôzne druhy piktogramov a pri písaní na klávesnici používame program Word.

Nedávno sa so mnou skontaktovala jedna mamička zo Žiliny, ktorá má 18-ročnú dcérku s podobným postihom a o takejto forme komunikácie ani nepočula. My sme sa o tom dozvedeli v Detskom rehabilitačnom stacionári v Ostrave, kam nás odporučila naša rehabilitačná lekárka. A som za to veľmi vďačná. Neviem si ani predstaviť, ako by Aďka za tie roky "zakrpatela", keď za tak krátky čas zvládla toľko vedomostí, ovláda číselný rad do 8, sčíta, odčíta, porovnáva. Celkovo sa zmenila a všimli si to aj ľudia z okolia.

Aby som sa pochválila, v škole sa na Aďku chodia pozerať aj ostatní pedagógovia, taká je bystrá, rozumná, šikovná... som na ňu veľmi hrdá. Zase som sa rozpísala, ale pre mňa je to veľký zázrak. Z bezvládne ležiaceho dieťatka je človiečik , ktorého všetko zaujíma, všetko ju nadchne, je plná emócií a my vieme, čo nám chce povedať, čo ju bolí,... Poteší ma, ak aj iné detičky a ich rodičia sa dozvedia, že existuje niečo, čo im dokáže pomôcť.

Som vďačná aj našej pani učiteľke Beátke Sedlákovej z Popradu, ktorá má srdiečko na pravom mieste, k deťom má veľmi vrúcny vzťah a deti ju majú veľmi radi. Naša Aďka sa nevie dočkať každého pondelka, vtedy totiž chodíme do školy/máme individuálny vzdelávací plán, t.j. Aďka-učiteľka-ja/ a ako nerada z nej odchádza.

Andrea Gurová, Kežmarok