Arteterapia a jej využitie u detí s telesným a/alebo mentálnym postihnutím

Hlavným liečebným prostriedkom arteterapie je výtvarný prejav, či už ide o kreslenie, maľbu, modelovanie alebo inú výtvarnú činnosť. Hlavný dôraz sa kladie nie na dokonalosť výsledného diela, ale na jeho výpovednú hodnotu, samotný proces tvorby, jeho vnímanie a prežívanie. (Niekedy sa pod pojem arteterapia zahŕňa aj muzikoterapia a dramaterapia. Ja dávam prednosť nadradenému pojmu pre tieto terapie a to expresívne terapie.)
Arteterapia podporuje sebauzdravovacie procesy, pôsobí ako prevencia emocionálnych a sociálnych problémov, umožňuje uvoľnenie a znázornenie vedomých aj nevedomých konfliktov a pocitov.

Nezáleží na tom ako pekne a dôsledne vie dieťa kresliť, ale na tom, či má k výtvarnej činnosti pozitívny vzťah, či ho to baví. Dôležité je uvedomiť si, či má dieťa výtvarné potreby primerané svojmu veku a postihnutiu. V súčasnej dobe sú už dostupné rôzne pomôcky, špeciálne nádobky na vodu, aby sa nevyliala, násadky na ceruzky, farbičky rôznej hrúbky a tvarov atď..

Pomôcky si môžete zakúpiť napr. v predajni Čierny Peter: http://cpeter.msdk-vt.sk/

U detí telesne či duševne postihnutých môžeme arteterapiu využiť v dvoch hlavných oblastiach. Na komunikáciu s dieťaťom a/alebo na rozvoj a stimuláciu schopností dieťaťa.

Arteterapia na rozvoj komunikácie s dieťaťom

Arteterapia nachádza uplatnenie u detí, ktoré nie sú spontánne expresívne. Ide o deti, ktoré nie sú schopné nadviazať slovný kontakt s dospelými, nevedia vyjadriť svoje vnútorné problémy, sú príliš citlivé alebo uzavreté, nevedia vyjadriť a ani spracovať svoje fantázie, emočné pohnutia, komplexy, konflikty.

Vhodné je začať tak, že dieťa necháme, nech si kreslí (spontánna tvorba) a potom sa s ním o obrázku rozprávame. Postupne môžeme zadávať témy (dobré je dávať témy z bežného života dieťaťa, rozprávky a pod., nie abstraktné pojmy).

Príklady na otázky (závisia od individuality dieťaťa):

• Ako sa ti kreslilo?
• Aké farby si použil? Sú to farby, čo sa ti páčia?
• Čo/ kto je na obrázku? Kde to je? Čo robia? O čom premýšľajú? Ako sa majú? O čom sa rozprávajú? (prípadne: zahraj rozhovor)
• Chcel by si byť niektorou postavou na obrázku? Ktorou a prečo?
• Odohráva sa na obrázku nejaký príbeh? Ako by pokračoval? (rodič môže vymýšľať príbeh spolu s dieťaťom)
• Čo ti to pripomína? Poznáš to? Zažil si to niekedy? Aké to bolo?
• Dokreslil by si ešte niečo?

Je dobré všímať si opakujúce sa námety, poukazujú na aktuálne prežívanie dieťaťa, na príliš zvýraznené časti na obrázku a naopak na to, čo sa nám zdá, že chýba.

Rozbor výsledného diela, diagnostika, posúdenie podozrenia na závažné vnútorné konflikty dieťaťa či trestný čin (zneužitie dieťaťa) je úlohou psychológa a nie rodiča.

Ďalšie možnosti:

• obdobný rozhovor môžeme viesť s dieťaťom aj pri obrázku v knihe alebo časopise
• môžeme kresliť spolu s dieťaťom (samozrejme na väčší papier aspoň A3) a rozprávať sa popri tom alebo neverbálne, dorozumievať sa iba kresbou

Arteterapia na rozvoj a stimuláciu schopností dieťaťa

Dieťa, ktoré kreslí, maľuje, tvorí priestorové objekty, sa učí prijímať informácie spôsobom, ktorý si vyžaduje vlastné uvažovanie, tvorivosť a fantáziu. Výtvarná tvorba aktivuje a rozvíja schopnosť trojrozmerného videnia a uvedomovania si predmetov v priestore, umožňuje rozlišovať rôzne štruktúry a tvary. Zbystruje zmysel pre proporcionalitu, cvičí tvarovú predstavivosť a pamäť.

Odporúčané techniky

Prstomaľba - je jednou z najefektívnejších a najviac používaných techník v arteterapii. Ako už názov naznačuje, maľuje sa prstami a to buď špeciálnymi farbami pre tento účel alebo môžu obdobne poslúžiť aj vodové, temperové alebo farby, ktoré sa pridávajú do primalexu (sú cenovo dostupnejšie, ale pozor, tieto sa nemôžu ochutnávať!).... Prstomaľba podnecuje tvorivosť a zvedavosť, rozvíja jemnú motoriku dieťaťa. Môže farbu nanášať a otláčať rôznymi spôsobmi (iba končekmi prstov, celou dlaňou..) a pohybmi (bodkovanie, natieranie, krúživé pohyby...) Významný efekt tejto techniky spočíva aj v tom, že hmatové vnímanie pri maľovaní uvoľňuje napätie. Preto sa využíva aj u detí s problémovým správaním a neurózami.

Modelovanie - práca s modelovacím materiálom zvyšuje manuálnu zručnosť, rozvíja jemnú motoriku a okrem toho tak isto ako prstomaľba pôsobí ukľudňujúco.

Vhodnými materiálmi na modelovanie sú napríklad:

• plastelína. Jej výhodou je hlavne cenová dostupnosť a pestrá škála farieb, ktorá je pre deti veľmi príťažlivá. Plastelína dlho vydrží a ľahko sa s ňou pracuje. Nevýhodou je, že po dlhšej práci s ňou v rukách teplom mľandravie a stáva sa na dotyk nepríjemnou. No a mamičky určite vedia, že plastelína sa veľmi dobre vtiera do koberca a ľahko zamastí obrus.
• rýchloschnúca modelovacia hmota. Je cenovo náročnejšia, dostupná väčšinou v dvoch farebných prevedeniach biela a terakota. Je veľmi plastická a až tak nešpiní. Výsledné dielo uschnutím stvrdne a môže sa pomaľovať.
• hlina. Je podľa mňa najvhodnejším materiálom na modelovanie, dá sa rôznym spôsobom miesiť, hniesť, dá sa z nej ľahko modelovať. Je to prírodný materiál, príjemný a hlavne prirodzený na dotyk. Z modelovacích materiálov má najlepšie terapeutické účinky. Ak ju správne uchovávate, dlho vydrží a dá sa s ňou opakovane pracovať.
• cesto. Je ďalším prirodzeným materiálom. Treba ho dobre omúčiť, aby sa nelepilo na prsty. Veľmi dobre sa hnieti, je mäkké, príjemné na dotyk, dá sa ochutnať a aj vonia.
• iné - tu by som chcela spomenúť menej tradičné alebo naopak veľmi bežné materiály ako sú lesné plody, strukoviny, mušle, piesok, papier rôznej hrúbky a povrchu (krepový papier, kartón, šmirgeľ, ručný papier atď.), krabičky...
  V dnešnej dobe je dostupné veľké množstvo rozmanitých materiálov pre tvorivú činnosť (farby na sklo, keramiku, benzínový papier a podobne). Ich prednosťou je technická jednoduchosť a vďaka nim je možné tvoriť zaujímavé diela, na ktoré nie je potrebná mimoriadna zručnosť. Pritom však pekný výsledok podporuje deti k ďalšej tvorivej činnosti a zvyšuje im sebavedomie.

Súhrnne sa dá povedať, že čo sa týka rozvíjania schopností výtvarné aktivity:

• rozvíjajú motorickú a senzomotorickú koordináciu, rozvíjajú motoriku rúk a prstov,
• overujú a rozvíjajú grafické schopnosti a návyky (správne držanie tela, ruky, kresliaceho náčinia),
• rozvíjajú rozlišovacie a poznávacie schopnosti,
• rozvíjajú priestorovú orientáciu,
• rozvíjajú predstavivosť,
• obohacujú tvorivosť a fantáziu pri objavných pokusoch s rôznymi farbami a materiálmi.

Ak hľadáte inšpiráciu na aktivity, mňa veľmi oslovila knižka Výtvarné činnosti pro malé děti od Maryann F. Kohlovej z vydavateľstva Portál (nedajte sa zmiasť tým, že je pre deti predškolského veku, ja som niektoré aktivity z nej robila aj s dospelými a s veľkým úspechom, lebo aj oni sa radi hrajú).

Tip na činnosť pre vás

V spomínanej knižke ma najviac zaujala aktivita so sadrou. Odporúčam, aby ju deti robili s pomocou dospelej osoby.

Obyčajnú sadru nasypete do mikroténového vrecka a pridáte studenú vodu. Vrecko uviažete špagátom tak, aby bolo dnu čo najmenej vzduchu. Začnete hniesť sáčik, snažte sa aby sa sadra s vodou čo najlepšie premiešala a vznikla kompaktná hmota. Výhodou je to, že sa neumažete a pritom sa rovnako precvičí vaša jemná motoriku a uvoľnia ruky. Najväčším prekvapením a dôvodom prečo som vybrala práve túto aktivitu je to, že sadra v procese tuhnutia uvoľňuje teplo. Takže počas miesenia sáčika postupne cítite ako sa vám v rukách zohrieva. (ak túto aktivitu robíte s citlivejšími deťmi, dajte pozor, aby sa nepopálili). Keď sadra tuhne, môžeme sa pokúsiť dať jej aj nejaký tvar. Potom sáčik odstránime a hotový výrobok nám ostane. Môžeme ho ošmirgľovať a pomaľovať. Ja som použila servítkovú techniku a vyrobila misku, ktorá je na obrázku.

Mgr. Katarína Probstová, poradenská psychologička a arteterapeutka. Organizuje arteterapeutické semináre.
Kontakt pre záujemcov: probstova@post.cz, www.i-psychologia.sk