| Ako je vlastne
možné, že existuje niečo také, ako je rozvod? Sú ľudia naozaj takí
bezmocní, že jediným riešením je pre nich práve toto útočisko? Je to
naozaj útočisko alebo len jedna z masiek tak hlboko zakoreneného egoizmu v
nás? Je veta "... v dobrom i v zlom, kým nás smrť nerozdelí...." naozaj
len otrepanou frázou známou z lacných filmov? Alebo sa za ňou skrýva aj
čosi hlbšie?
Prečo sa vlastne ľudia rozvádzajú? Niekedy počujem:"... už medzi nimi nič
nie je, už k sebe nič necítia..." Zdá da mi to absurdné! Veď láska, pravá
láska nie je len povrchným plytvaním sladkých slov, ktorých slovník sa
časom vyčerpá! Láska nevyčerpáva, ale napĺňa silou a sama sa nedá
vyčerpať. Samozrejme pravá láska. Tie podivné nahrážky lásky si
privlastňujú toto meno. Oni neroztvárajú krídla, ini ich spútavajú. A
preto veta: "...už k sebe nič necítia...."
je iba pokryteckou obranou vlastného egoizmu, pretože veta je zle
postavená, nikdy k sebe lásku necítili! Je možné, aby niekto povedal :"
... hrozne sa zmenil, nedá sa s ním ďalej vydržať!" Prečo sa teda ľudia
berú, keď sa nemilujú? Veď láska, tá prezradí o človeku aj to posledné. Je
však pravda, že sú medzi nami dobrí herci. Ale jedno je isté - tak ako
voda rozruší každý kameň, tak aj láska prelomí každé srdce ... chce to len
čas! A času je nekonečne ak má človek trpezlivosť. A ak má trpezlivosť,
miluje. A kto miluje, ten mení a aj sa zmení. Chce to len čas...
Aj keď sa snažím vidieť realitu tým, že hľadám extrémy, nechcem sa
všenovať extrémom tejto témy. Dnešný svet je príliš komplikovaný, aby to
bolo možné obsiahnuť na kúsku papiera. Možno by stačilo uvedomiť si, že
ten druhý nie je len niečo všedné, čo mám vždy pri sebe, ale tak ako každé
ráno do ktorého otvorím oči, tak aj on či ona je pre mňa darom
............ A dary, tie sa nezahadzujú a nestrácajú!
Martin
späť
|