Prečo žiť bez telesného sexu pred manželstvom?

 

Na požiadanie mojej priateľky som sa rozhodol napísať túto úvahu o tom, prečo žiť
bez telesného sexu pred manželstvom. Nechcem tu písať veľkú úvahu, len pár postrehov. Veľakrát som zažil, že sa mi niekto zdôveril. Z tých rozhovorov som zistil, že ak nechcem byť poznačený celý život nejakým zlým vzťahom k ženám a k sexu, je potrebné, aby tú najkrajšiu rozkoš prežil človek až potom, ako si bude istý, že chce
toho druhého úplne celého so všetkými jeho vlastnosťami - dobrými aj zlými. Jednoducho ju chcem a chcem ju urobiť šťastnou. A teraz je tu otázka, kedy som si istý, že je to tak? V našej rodine máme na to určitý, našimi predkami overený spôsob, ako zistiť, kedy nastal ten pravý čas na telesný sex. Je to taký normálny postup. Najskôr je to nejaká príprava, hovoríme tomu, že SPOLU CHODÍME.  Veď je to normálne, vždy sa pred nejakým vážnym krokom v živote treba na to pripraviť. Napr. ak chceme poriadne vykonávať profesiu, musíme študovať. Ak chceme čestne postaviť dom, musíme pred tým zarábať, ........ a musí byť aj nejaká príprava pred manželstvom. V tom čase sa spoznávame a učíme sa prijímať jeden druhého taký aký je. Nejde tam vôbec o telesný sex. Pretože si myslím, že ten by vo mne zahlušil všetky receptory na vnímanie duchovnej krásy mojej milej. A tá je veľmi podstatná v budúcnosti. Duchovná krása na rozdiel od telesnej nepominie. A čo keby som zistil, že moja milá je v hĺbke svojho srdca egoistkou? Veď s tou by som predsa nemohol vydržať. Ako by tá vychovávala? A vôbec, chcela by mať deti? A aké požiadavky by kládla na mňa? To si nechcem ani predstaviť. Preto ju chcem spoznať najmä po duchovnej stránke. Druhým vážnym krokom v príprave na manželstvo sú zásnuby. Po zásnubách sa bližšie spoznávame s našimi rodinami. Začíname spoločne plánovať spoločný život, kde budeme bývať, kde budeme pracovať, aby to neškodilo našej rodine, koľko budeme mať detí, ako ich budeme vychovávať. A až potom, keď na všetky životne dôležité otázky budeme vedieť kladnú spoločnú odpoveď, až potom sa zoberieme. A keďže naša láska je nadprirodzená, chceme ju mať požehnanú Bohom, chceme mať sobáš v kostole, kde pred Bohom prisaháme svoju vernosť jeden druhému, že jeden druhého budeme milovať a si ho ctiť po všetky dni nášho života a že jeden druhého nikdy neopustíme ani v šťastí, ani v nešťastí, ani v zdraví ani v chorobe a prosíme Boha o pomoc.

 

Peter

 

späť