Milí rodičia!

Mnohí z nás sa obávajú, že niekto cudzí unesie a sexuálne zneužije naše dieťa. Správy o takýchto prípadoch v novinách vyvolávajú strach a pocit bezmocnosti. Neznámi páchatelia sú však skôr výnimkou. Preto nestačí, keď svoje dieťa varujeme pred neznámymi osobami. Vieme, že páchatelia sú často súčasťou najbližšieho okolia dieťaťa. Najmä v tomto nám rodičom padne preventívna výchova detí veľmi zaťažko, pretože si neželáme, aby naše deti boli voči známym a príbuzným nevľúdne ani aby sa správali ustrašene a zakríknuto a už rozhodne nechceme zničiť ich vzťahy dôvery k okoliu.

Matky a otcovia, a vôbec všetci dospelí môžu urobiť veľa pre ochranu dievčat a chlapcov pred sexuálnym zneužívaním:
Deti sú od nás dospelých závislé, a preto sme zodpovední za to, aby sme ich nepodriaďovali svojim potrebám a svojej vôli. Je dôležité, aby sme rešpektovali ich osobitosť, vôľu, hranice, právo na vlastný názor a dôveru vo vlastné pocity, skrátka, na svoj-hlavosť. Nezabúdajme, že sú to plnohodnotní ľudia, i keď ešte malí. Práve takýto postoj je základom každej preventívnej práce, ktorá je samozrejmou súčasťou výchovy od narodenia.
Dievčatá a chlapci majú svoje silné stránky a energiu, mnoho schopností, vyhranenú vôľu a cit pre to, čo je pre nich dobré. Niekedy padne nám dospelým veľmi zaťažko uznať a podporovať svojskú silu a svojhlavosť detí. Výchova sebavedomých, svojhlavých detí je namáhavá. Pýtajú sa požadujú vysvetlenia, často sa nechcú bezvýhradne podriadiť našim požiadavkám. Rešpektovať svojhlavosť detí však neznamená bezbrehú voľnosť bez pravidiel hry. Dospelí musia vo výchove samozrejme stanoviť jasné hranice: Len potiaľto a ďalej ani krok! Právo na stanovenie vlastných hraníc však majú aj deti.

Ako môžeme podporiť silu, dôveru vo vlastné pocity a svojhlavosť svojho dieťaťa?

Istotne  sa nám dospelým vždy nepodarí správať sa k dievčatám a chlapcom takto predpisovo, ale aj malé kroky sú dôležité. Významnou súčasťou prevencie sú rovnoprávne a partnerské vzťahy žien a mužov v rodine i mimo nej. Skúsme si v každodennom živote všímať situácie, ktoré oberajú naše dieťa o právo rozhodovať o sebe a svojom tele: keď od dieťaťa žiadame bezvýhradnú poslušnosť voči dospelým, nenaučí sa presadiť svoju vôľu, povedať nie. Keď sa nášho dieťaťa dotýkajú úplne cudzí, ale aj známi a príbuzní, bez ohľadu na jeho odmietavé reakcie. Dokonca na ulici či v obchode sa často stáva, že sa cudzí ľudia nadchýnajú "milotou" nášho dieťaťa a dotýkajú sa ho. To sa však týka aj príbuzných, veď si len spomeňme, koľkokrát sme vydierali svoje dieťa, aby bolo "milé" napríklad k starým rodičom, pretože budú smutní a budú si myslieť, že ich už nemá rado. Uvedomme si, že takéto zážitky učia našu dcéru a nášho syna, že nemá právo rozhodovať o svojom tele, že sa ho smie dotýkať hocikto, pretože keď sa bráni, prináša to problémy. Nezabúdajme, že aj deti majú právo na svoje súkromie a že od nich nesmieme požadovať veci, ktoré sú nám samým nepríjemné. Ruku na srdce, spomeňme si, koľkokrát sa v našej rodine odohral napríklad takýto rozhovor:

dieťa: - To bolí!
dospelý: - Ale, to nemôže bolieť!
dieťa: - Bojím sa!
dospelý: - Nemáš sa čoho báť! Nevymýšľaj!

Práve takto deti odúčame dôverovať vlastným pocitom a ničíme dôležitý varovný signál "nepríjemný/zlý pocit". Veku primeraná sexuálna výchova vyzbrojí naše dieťa vedomosťami a nedovolí, aby páchateľ zneužil prirodzenú zvedavosť dieťaťa na "zakázané" oblasti. Nezabúdajme na nežnosť voči svojim deťom, aby páchateľ nemohol využiť nenaplnenú túžbu dieťaťa po blízkosti. Uvedomme si, že deti sú dievčatá a chlapci a ako také sú v našej spoločnosti rozdielne vychovávané. Máme zafixované veľmi presné predstavy, čo to znamená byť "správne" dievča a "správny" chlapec, a to i napriek tomu, že sa v tejto oblasti za posledné roky mnohé zmenilo. Spravidla sa od muža očakáva, že bude aktívny, schopný sa presadiť, že ho bude ovládať rozum a vôľa, nie city. Má sa orientovať na výkon a úspech, dokonca má byť agresívny. Naproti tomu má byť žena, tak sa to traduje, skôr citlivá, mäkká, nežná, prispôsobivá a poddajná. Ak taká nie je, hovoríme, že je neženská, mužatka, že má starodievocké maniere. Očakávame, že sa podriaďovať a starať o iných. A práve na tieto rodové stereotypy kladieme vedome či nevedome dôraz aj vo výchove svojich dcér a synov. Takáto výchova smerujúca k striktnému vymedzeniu rolí pohlaví však poškodzuje dievčatá i chlapcov, aj keď rôznym spôsobom. Dievča, ktoré vedieme k tomu, aby bolo milé, poslušné, prítulné, sa oveľa ľahšie stane obeťou zneužívania než také dievčatá, ktoré povzbudzujeme v ich svojhlavosti, sebavedomí a schopnosti presadzovať svoju vôľu. Chlapec, ktorý sa stal obeťou zneužívania, je v takejto situácii bezmocný a vystrašený, neodváži sa o tom hovoriť, pretože si myslí, že sa mal ako "správny" chlapec vedieť ubrániť. Nesmie ukázať strach, smútok a bolesť.
Sexuálne zneužívanie je výrazom nerovného rozdelenia moci medzi mužmi a ženami. Tradičná výchova prispieva k upevňovaniu tohto rozdielu. Taký vzťah pohlaví, ktorý nie je založený na vzájomnom rešpekte, rovnocennosti a rovnoprávnosti, prispieva k zneužívaniu dievčat a chlapcov - aj dospelých žien. My dospelí máme moc rozhodovať o svojich deťoch, preto sme zodpovední za ich blaho. Matky a otcovia nemusia a nemôžu byť vždy perfektní. Mnohé sa však môžeme naučiť spolu so svojimi deťmi, a tak pomôžeme im aj sebe.

 

klikni na obrázok

späť

na hlavnú stránku