Charakteristika vývinového obdobia puberty

z antropologického hľadiska

 

Materiálnu a funkčnú kontinuitu medzi generáciami a charakter individuálneho vývinu organizmu zabezpečuje dedičnosť. Niet pochýb o tom, že popri prostredí genotyp determinuje vývin organizmu. Prejav génu je však konečný efekt jeho funkcie, ale mechanizmus účinku génu je súčasťou celkového systému ontogenézy, ktorý je podriadený všeobecnejším zákonitostiam.  Ontogenéza sa realizuje pod determináciou genotypu v určitom komplexe faktorov vonkajšieho prostredia. Individuálny vývin je výsledkom a odrazom histórie vzájomného pomeru medzi organizmom a vonkajším prostredím, fixovaným v genotype.

 

Dospievanie je proces, ktorý je spojený so zložitými fyzickými aj psychickými zmenami organizmu. Dochádza k hormonálnej prestavbe organizmu, ktorá vyvoláva rastové zrýchlenie, spôsobuje zvýšenú vnímavosť organizmu voči pôsobeniu vonkajších vplyvov a zároveň zníženú rezistenciu voči nim.

            Obdobie dospievania delíme na tri etapy:

            a) obdobie predpubertálne

            b) obdobie pubertálne

            c) obdobie mladistvé

a)  Toto obdobie znamená zvýšenú hormonálnu činnosť, hlavne pohlavných hormónov. Ich pôsobením sa utvárajú sekundárne pohlavné znaky a mení sa stavba celého tela, formuje sa

typický fyzický vzhľad chlapca - muža a dievčaťa - ženy, ktoré sa postupne čoraz výraznejšie odlišujú. Napríklad u dievčat sa v období medzi 8. - 10. rokom rozširuje panva, začína sa hromadiť tuk na niektorých častiach tela, na ramenách i na bokoch, boky sa zaokrúhľujú. Nastáva vývoj prsníkov, dochádza k pubickému ochlpeniu a neskôr aj k ochlpeniu podpazuchových jamiek. Rastový hormón hypofýzy spôsobuje náhly vzrast dlhých kostí.

 

b) Puberta je obdobie, v ktorom sa organizmus svojimi funkciami prispôsobuje novovzniknutým hormonálnym podmienkam. Moment dozrievania je u dievčat podstatne výraznejší ako u chlapcov. Puberta sa končí u chlapcov prvou polúciou, čo nie je možné tak jednoznačne postrehnúť ako nástup prvej menštruácie - znak ukončenia puberty u dievčat. Zvýšená produkcia estrogénov a progesterónov obmedzuje tvorbu rastového hormónu             a spôsobuje náhle spomalenie rastu.

 

c)  Po období puberty nastáva u dievčat obdobie, v ktorom sa dokončujú zmeny v utváraní panvy. Časté výkyvy v menštruačnom cykle sa upravujú a upravuje sa aj určitá psychická vyrovnanosť.

 

Puberta je závažným obdobím života každého jedinca, prechodom medzi detstvom a dospelosťou. Jeho priebeh má svoje pravidlá. Zložitý je predovšetkým u dievčat. V tejto dobe prebiehajú v organizme podstatné fyziologické, morfologické a psychické zmeny, s ktorými sa organizmus vyrovnáva a dosahuje reprodukčnú schopnosť.

 

U mnohých dievčat začína pohlavný vývin už v 9. rokoch. U oneskorene sa vyvíjajúcich však nemusí začínať skôr než v 13. roku. Extrémne prípady začínajú dospievať už v 7. rokoch, alebo tiež až v 15. rokoch. Skutočnosť, že sa dievča začína pohlavne vyvíjať značne skôr alebo neskôr, než je priemer, obvykle ešte neznamená, že ide o endokrinnú poruchu.

 

Puberta je slovo prevzaté z latinčiny, latinsky pubesco znamená „dostávam fúzy“ (ale aj ochlpenie v podpazuší a na ohanbí), prenesene „dospievam“. Jedná sa o vývinové obdobie, ktoré je sprevádzané najdynamickejšími zmenami, je to prechodné štádium medzi detstvom       a mladosťou. V tomto štádiu života sa rast kostrového a svalového systému, ako aj reprodukčných orgánov, stáva veľmi intenzívnym. Spočiatku sú všetky zmeny kvantitatívneho charakteru, ale nakoniec majú za následok kvalitatívne zmeny a objavia sa aj vo fenotype jedincov - napr. v zmene telesnej stavby a vo vývine sekundárnych pohlavných znakov.  Hľadanie vzťahu medzi objavením sa niektorých fyziologických vlastností ľudského organizmu v období dospievania a faktormi prostredia, ako i genetickými faktormi dalo podnet k rozsiahlemu výskumu v oblasti medicíny, genetiky a antropológie. Začiatok dospievania a priebeh dospievania závisí od vnútorných faktorov (konštitučných, rasových) a vonkajších faktorov (zemepisná šírka, mesto - dedina, prostredie, výživa a pod.)

 

Použitá literatúra:

Bodzsár, É. B.: The Bakony Growth Study, Humanbiol. Budapestinensis, Budapest, 1991,

 s. 60.

Fetter, V., Prokopec, M., Suchý, J., Titlbachová, S.: Antropologie, Academia, naklad.

Českosl. akad. věd, Praha, 1967.

Grmanová, S.: Sexuálna výchova a dospievanie dievčat. Písomná práca k dizertačnej skúške. Katedra antropológie, Prírodovedecká fakulta UK, Bratislava, 1999, s. 66.

Klementa, J., Machová, J., Malá, H.:  Somatologie a antropologie, SPN, Praha, 1981.

Lobašev, M. E.:  Genetika. Praha, 1966.

Šteffeková, K.:  Dospievanie bratislavských dievčat. Diplomová práca, Katedra antropológie,

                        PF UK, Bratislava, 1977.