Ježiša tŕním korunujú
(pôstna katechéza )

text vo formáte DOC 38 kB

Cieľ: Vážiť si jeden druhého, vedieť s úctou osloviť spolužiaka po mene, vedieť sa vcítiť do situácie vysmievaného

Pomôcky: Sväté Písmo, obraz Ježiša pred Pilátom,

malá stolička bez operadla

2-3 tmavohnedé šátky, 2-3 čierne, 1 červená,  povraz , veľká červená látka, (prehoz=Ježišov plášť), tŕňová koruna na zamatovej poduške, niekoľko vetvičiek tŕňov, 5 ruží, farebné stužky, nejaký bič, vykladací materiál (a nejaké zbytky látok).

Vstup:

V našom strede je dnes  malá stolička, prikrytá červenou šatkou.

 Červená prikrývka jej dáva slávnostný, kráľovský ráz. Jedno dieťa pošleme do stredu, nech si na to sadne a zavrie oči. Medzitým si deti v kruhu vymenia miesta. Keď je znova kľud, otvorí oči.

Poviem alebo predspievam jednoduchou melódiou:

Milý Martin (meno toho, kto tam sedí), tešíme sa, že si tu. Všetci to zopakujú. Príde do stredu ďalší. Napr.: Milá Hanka, tešíme sa, že si tu!

Čo sa tu deje bez akéhokoľvek vysvetlenia? Deti si vážia svojho spolužiaka (spolužiačku), vzdávajú mu úctu, tešia sa, že patrí k nim.

     Okolo stoličky rozprestrieme tmavé šatky

Pristavíme našu sviecu pred “trón”.

Čo nám pripomína povraz? Ježiša zajali, spútali a priviedli pred Pilátovu súdnu stolicu.

Ten povraz (alebo reťaz) ovinieme okolo sviece.

Tak tu teraz stojí pred nami Ježiš so zviazanými rukami ako zajatec.

Ježiš stojí pred Pilátom, ktorý sa ho pýta: “Si ty kráľ?”

Ježiš mu odpovedá: “Som, ako hovoríš.”

Pilát: “A kde je tvoje kráľovstvo?”

Ježiš : „Moje kráľovstvo nie je z tohoto sveta. Keby bolo z tohoto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som nebol vydaný Židom. Ale ja nepotrebujem meče. »    

Pilát vyšiel pred ľud a povedal, že on na tomto človekovi nijakú vinu nenachádza.

Ale ľudia kričia: Ukrižuj ho ! Keď nám ho nevydáš, nie si cisárovým priateľom!“

Teraz dostal Pilát strach. Aby sa ľudu zapáčil, dal Ježiša zbičovať.

K sviečke priložíme aj bič.

Potom ho vojaci obliekli do červeného plášťa (prevesíme ho cez stoličku) a na hlavu mu položili tŕňovú korunu. (Aj túto teraz položíme na stoličku).

Potom ho bili a vysmievali sa mu a pozdravovali ho: „Buď pozdravený, židovský kráľ!“

       Boh chce, aby sme sa navzájom mali radi a vážili si jeden druhého. Poslal svojho Syna, Ježiša, ktorý mal presne také telo, ako my! Tak vysoko si Boh vážil človeka, že mu dal nielen rozum a slobodnú vôľu, aby sa sám rozhodol pre dobro alebo pre zlo, ale dal mu aj presne také telo, ktoré mala potom aj Panna Mária a Pán Ježiš! Keď Boh si tak uctil človeka, že jeho Syn sa tu objavil v našom tele, aj my si máme vážiť jeden druhého.

   Dáme im úlohu, aby sa zamysleli, kedy, komu a ako sa oni posmievali. Nemusia hovoriť o sebe, môžu hovoriť o tom, čo vidia okolo seba. Teraz z tŕňových vetvičiek urobíme „korunu “ako prikladáme tŕne, hovoríme o zraneniach, ktoré si spôsobujeme medzi sebou. Do stredu dáme tých 5 červených ruží ako symbol Ježišových piatich rán. Až po modlitbe vyzdobia stužkami a iným materiálom tú tŕňovú korunu ako znamenie lásky voči iným deťom! Keď budú uvažovať nad tým ako zmierniť bolesti iných.

Modlime sa:

Dobrý Ježiš, učili sme sa, že ľudia ti často hovorili: príď medzi nás, zostaň medzi nami, staň sa naším kráľom. Ale dnes sa ti posmievali a robili ti zle. S tŕňovou korunou ti spôsobovali bolesť a boli k tebe  hrubí.

My vieme, že ty nás máš rád,  máš rád všetkých ľudí a všetkým si vždy robil len dobre.  Ďakujeme ti za to.

Aj  dnes je na svete veľa ľudí, ktorým sa iní vysmievajú, ktorých trápia a ktorí sú k sebe navzájom zlí. Prosme spoločne:

- Prosíme ťa za deti, ktorým sa niekto vysmieva.

- Za deti, na ktoré posmešne ukazujú prstom na iných.

- Za deti, ktoré rodičia alebo iní bijú.

- Za deti, ktoré nikto nemá rád a s ktorými sa nikto nechce hrať.

Teraz, ak je čas, môžu to vyzdobiť. Ak je málo času, len farebnými stužkami.

   So staršími žiakmi sa zaoberáme v skupinách s otázkami:

-         Čo spôsobujú tŕne?

-         Kde zažijeme výsmech?

-         Komu a prečo sa vysmievame?

Podľa RPA 2001/4 spracovala Mgr. Anna Gembalová