|
Cieľ kampane (projektu):
prehĺbiť zodpovednosť mladých kresťanov na Slovensku za
evanjelizáciu svojho školského prostredia a zvýrazniť potrebu
kresťanských hodnôt v spoločnosti, zvlášť pri výchove mladej generácie.
Trvanie kampane (projektu):
19. september – 23. december 2005
Adresáti kampane (projektu):
• žiaci 1. – 9. roč. základných škôl (ďalej ZŠ)
• študenti 1. - 4. roč. stredných škôl (ďalej SŠ)
• poslucháči vysokých škôl
(školy všetkých typov - štátne, cirkevné, odborné, umelecké, súkromné,
atď.)
Pomôcky:
- modlitba za školu (Imprimatur Mons. František Tondra, 26. 8.
2005)
- katechézy o potrebe spoločnej modlitby za svoju školu a vydávania
svedectva o kresťanskej viere a láske v školskom prostredí (na
nasledujúcich stranách)
- papierové makety betlehema, papierové adventné cesty, žlté stužky
(budú ponúkané cez diecézne katechetické úrady a inými formami)
POSTUP
1. etapa:
V týždni od 19. do 23. 9. 2005 na hodinách náboženskej výchovy všetkých
kresťanských cirkví na Slovensku (od 1. roč. ZŠ až po 2. roč. SŠ)
prebehne katechéza o potrebe modlitby a svedectva viery a lásky.
Katechéza sa ukončí modlitbou za školu, ktorá sa žiakom ponúkne aj pre
každodenné používanie (dobrovoľne na základe slobodnej voľby). Študentom
3. a 4. roč. SŠ (na cirkevných SŠ to bude v rámci náboženskej výchovy) a
vysokých škôl sa modlitba za školu ponúkne v rámci farností, zborov,
katechetických, saleziánskych, univerzitných, diecéznych a dekanátnych
pastoračných centier (ďalej PC), ako aj cez kresťansky zamerané
združenia a hnutia pre deti a mládež.
2. etapa:
a) Od 23. 9. 2005 až do 23. 12. 2005 sa žiaci 1. roč. ZŠ až 2. roč.
SŠ budú na konci každej hodiny náboženskej výchovy modlievať spomínanú
modlitbu za školu. V tomto období sa ju odporúčame modlievať aj v rámci
spoločných prosieb (teda bez záverečného zvolania „Amen“) pri
bohoslužbách pre deti a mládež vo farnostiach, zboroch, v PC i v malých
spoločenstvách detí a mládeže.
b) V týždni pred začiatkom adventného obdobia (21. – 25. 11. 2005) sa
na hodinách náboženskej výchovy všetkých spomínaných ročníkov uskutoční
ďalšia katechéza o potrebe svedectva kresťanskej viery a lásky na
školách. Po katechéze sa žiakom ponúkne vytvorenie adventného venca
alebo betlehema pre triedu alebo školu (na chodbe, vo vestibule...), pri
ktorých sa až do Vianoc bude modliť modlitba za školu. Okrem toho sa
žiakom 1. až 7. roč. ZŠ ponúkne absolvovanie adventnej cesty a žiakom 8.
a 9. roč. ZŠ a 1. a 2. roč. SŠ žltá stužka, ktorú môžu dobrovoľne nosiť
na odeve až do Vianoc. Žltá farba je symbolom svetla podľa Kristovej
výzvy: „Vy ste svetlo sveta.„ Študentom 3. a 4. roč. SŠ a vysokých škôl
sa žltá stužka ponúkne v rámci farností, zborov a PC, ako aj cez
kresťansky zamerané združenia a hnutia pre mládež.
Garanti:
Katechetická komisia KBS, Školský úrad ECAV, Katolícke pedagogické a
katechetické centrum, Mládežnícka komisia ERC, Sekcia pre mládež KBS,
Rada pre univerzity KBS
METODICKÉ POKYNY:
Pre hodiny náboženskej výchovy ako aj pre mimoškolské prostredie (malé
spoločenstvá detí a mládeže) je primerane veku adresátov potrebné:
- vysvetliť pojem „svedectvo viery v Krista a lásky k Nemu“,
- vysvetliť texty Svätého písma o svedectve (Mt 10, 32-33; Mt 5, 13-16;
Jn 13, 34-35; 1Pt 3, 15),
- vysvetliť pojem „požehnanie“,
- predstaviť silu spoločnej modlitby,
- vysvetliť pojem „ekumenizmus“,
- pripraviť text modlitby za školu pre každého žiaka,
- motivovať žiakov k modlitbe za školu aj doma počas týždňa.
MODLITBA ZA ŠKOLU:
PANE , TY SI POVEDAL, ŽE KTO ŤA VYZNÁ PRED ĽUĎMI, TOHO AJ TY VYZNÁŠ PRED
NEBESKÝM OTCOM. PROSÍME ŤA O POŽEHNANIE PRE ŽIAKOV A UČITEĽOV NAŠEJ
ŠKOLY. UROB NÁS SVETLOM, KTORÉ BUDE MEDZI NIMI SVEDČIŤ O TVOJEJ DOBROTE
A LÁSKE . AMEN.
(Pre vysokoškolákov druhá veta znie: PROSÍME ŤA O POŽEHNANIE PRE
ŠTUDENTOV A PEDAGÓGOV NAŠEJ UNIVERZITY.)
NÁVRHY NA KATECHÉZY
a) Téma: UMÝVAŤ DRUHÝM OKNÁ SRDCA
Odporúčaná cieľová skupina: žiaci 1. – 7. roč. ZŠ
Cieľ: prinášať svetlo viery tým, ktorí žijú v tme
Metódy: dialóg na tému svedectva, práca s papierom – vyrobenie
pohľadnice
Pomôcky: text rozprávky, farebné výkresy, nožnice, pastelky, perá
ÚVOD
Motivácia:
Učiteľ pripomenie žiakom, že od začiatku školského roka sa spájame s
inými kresťanskými cirkvami a spoločne sa za seba modlíme.
HLAVNÁ ČASŤ
Učiteľ vyrozpráva príbeh:
V jednom meste žil hrnčiar, ktorý mal svoju dielňu. V nej trávil celý
svoj deň. Pracoval od svitu do mrku. Bolo to v zapadnutej uličke, po
ktorej nechodilo mnoho ľudí, ale predsa sa niekedy niekto zastavil.
Vyrábal totiž ozdobné vázy. Bol to však človek smutný, v jeho dielni
bolo stále šero, a tak sa jeho vázy hodili iba na cintorín. Boli tiež
také smutné ako on. No ľudia prichádzali a kupovali a tohto smutného
muža mali radi. Jedného dňa však prišla na nákupy Graziella. Bolo to
veselé dievča, ktoré prišlo kúpiť vázu pre svoju starú mamu. Tá už mnoho
rokov odpočívala na cintoríne. Hrnčiar jej predal vázu a ona mu za ňu
platila. Práve vtedy sa ich oči na chvíľočku stretli. Graziella si v
nich všimla smútok a bolesť a nedalo jej to pokoja. Rozmýšľala, ako
tomuto človekovi pomôcť, ako mu dodať radosti zo života. Najskôr to bude
tým šerom, ktoré má v dielni. Poviem mu, aby si kúpil viac lámp a iste
mu bude veselšie. Ako sa rozhodla, tak i spravila a hrnčiar poslúchol.
Avšak nepomohlo. Smútok z jeho očí sa nestratil a vázy vyrábal ďalej iba
pre cintorín. Graziella sa však už neuspokojila. Pochopila, že tu treba
iné svetlo. Poprosila hrnčiara, či by mu mohla umyť oblôčik na jeho
dielni a otvoriť dokorán okenicu. On privolil a dievča sa pustilo do
práce. O chvíľu prenikli dovnútra prvé slnečné lúče a roztancovali sa po
dielni. V ich svetle hrnčiar zbadal, že jeho výrobky sú skutočne smutné
a že by sa dali robiť oveľa krajšie, že sú i iné farby ako šedivá a
hnedá a že dievča, ktoré mu umylo oblok je krásne. A prvýkrát vo svojom
živote vyrobil vázu, ktorá nebola určená na cintorín. Hrala krásnymi
farbami a prežiarila celú jeho dielňu. Hrnčiar ju z vďačnosti daroval
Grazielle.
Vysvetlenie príbehu:
Táto rozprávka nie je celkom vymyslená. Okolo nás je možno veľa smutných
detí, veľa takých, ktoré nie sú zlé, ale žijú sami pre seba, nikoho si
nevšímajú, nikto ich nemá rád a oni nemajú radi nikoho. Možno poznáš
niekoho, kto by ich vedel potešiť. Čo si myslíš, kto by to mohol byť? Je
Niekto, kto by to iste vedel – ale oni Ho nepoznajú. Ešte im o Ňom nikto
nerozprával. Možno k nim treba zájsť na návštevu a poumývať im okienko
na ich srdci. Ukázať im, že ich má niekto rád.
Aktivita:
So žiakmi si vyrobíme pohľadnicu s oknom, ktoré sa dá otvoriť. Doňho
napíšeme, ako môžeme tomu človeku pomôcť (povzbudíme žiakov, aby si
vybrali zo svojho okolia niekoho, kto sa možno cíti sám, je smutný),
napísať venovanie a pod.
Kerygma:
Ten Niekto je Pán Ježiš. On je slnkom, svetlom sveta, ktoré stále
svieti, ale ľudia ho nevidia. Pán Ježiš potrebuje naše ruky, naše slová,
náš úsmev, aby sa cez nás dostal k nim. No niekedy sa za Neho hanbíme,
niekedy sa nevieme k Nemu priznať, niekedy sa bojíme, čo na to povedia
druhí. Skrývame svoju vieru, bojíme sa ju ukázať navonok.
ZÁVER
Povzbudenie:
Nebojme sa a nehanbime sa za svoju vieru. Existuje veľa možností, no
viera nám dáva silu pomáhať svojim kamarátom a tiež tým, ktorí ešte
nepoznajú Božiu lásku.
Modlitba za školu.
b) Téma: VIERA NIE JE SÚKROMNÝ PODNIK
Odporúčaná cieľová skupina: žiaci 8. - 9. roč. ZŠ, 1. – 2. roč.
SŠ
Cieľ: spoznávať poslanie kresťana; zamyslieť sa nad osobným
svedectvom medzi spolužiakmi
Metódy:
dialóg na tému svedectva, práca so Svätým písmom, individuálna práca
žiakov (dopísanie príbehu), skupinová práca (príprava scénky), práca v
dvojiciach (príprava dialógu podľa textu Svätého písma)
Pomôcky:
papiere, perá, Sv. písmo Nového zákona do každej lavice alebo prefotený
text evanjelia (Mt 19, 16-22)
ÚVOD
Motivácia:
Učiteľ pripomenie žiakom, že od začiatku školského roka sa spájame s
inými kresťanskými cirkvami a spoločne sa za seba modlíme.
HLAVNÁ ČASŤ
Činnosť učiteľa:
Učiteľ prerozpráva aktuálny motivačný príbeh zo života mladých ľudí.
Činnosť žiakov:
Každý žiak dostane text evanjelia Mt 19, 16-22 a prečítajú si ho prvý
raz potichu. Potom ich učiteľ vyzve, aby si príbeh prečítali ešte raz.
Ďalej žiaci postupne vyjadrujú, čo ich konkrétne na tomto príbehu
zaujalo.
Učiteľ vysvetlí:
Stretnúť takého mladého človeka, ktorý pribehol za Kristom a pýtal sa
ho, čo má robiť, aby dosiahol život večný, je dnes už veľkou raritou.
Skutočne išlo o zriedkavý prípad. Všimnime si detaily: Pribehol za
Kristom. Utekal. Nebol to človek ľahostajný, ktorému je všetko jedno.
Záležalo mu na stretnutí s Pánom. Kľakol si pred ním. To znamená, že v
ňom nevidel iba obyčajného človeka. Pýtal sa ho. Hľadal pravdu, chcel sa
dozvedieť stále viac. Ako obsiahnem život večný? Nádherná otázka! Veď
kto sa dnes už zaujíma o to, čo bude po smrti? Treba si užiť, kým je
čas! Bohatý mladík je jedna z mála postáv v evanjeliách, ktorá neprosí o
telesné zdravie, o zrak, o sluch, ale prosí o ukázanie cesty do večného
života. Z ďalšieho rozprávania vieme, že to bol človek, ktorý zachovával
prikázania, a keď to o sebe povedal, mohol spokojne hľadieť Kristovi do
očí. Neklamal. Aj náš Pán v ňom našiel zaľúbenie, s láskou sa naň pozrel
a povedal mu, aby začal rozdávať... A tu sa všetko láme. Mladík odchádza
smutný.
Prekvapuje nás to, pýtame sa na príčinu. Veď tento človek bol
jednoznačne na vyššej morálnej úrovni ako napríklad mýtnik Lévi, Zachej,
či Mária Magdaléna... Kde sa teda stala chyba? Mladík bol bohatý, ale
nie iba materiálne, aj duchovne. A bohatstvo, aj to duchovné, je dobré
iba na to, aby sme ho rozdávali. Ono tým rozdávaním rastie a ak ho chce
človek mať iba pre seba, stráca ho. Mladík nevedel dávať, nevedel
darovať a nevedel sa darovať. Zákonite musel zostať smutný. Keď si
všimneme povolania Léviho, Zacheja, hneď vidíme i hostinu, ktorú oni
vystrojili a počujeme napríklad takéto slová: „Polovicu majetku rozdám
chudobným a ak som niekomu ukrivdil, vrátim štvornásobne...“ Tu sa
rozdáva a pri rozdávaní je veľa radosti. Mladík nevedel dávať a preto
odišiel smutný...
Aktivita žiakov:
Učiteľ vyberie jednu z nasledujúcich aktivít a predstaví ju žiakom.
Žiaci môžu pracovať individuálne alebo vo dvojiciach:
- Predstavte si, že ste mladík z evanjelia a píšete si denník.
Napíšte niekoľko zápisov, v ktorých priblížite svoje pocity pred a po
stretnutí sa s Ježišom.
- Skúste vymyslieť pokračovanie evanjeliového príbehu. Akým smerom sa
asi uberal mladíkov život po stretnutí s Ježišom?
- Predstavte si, že ste kamarát(ka) mladíka z evanjelia. Stretnete sa
s ním vo chvíli, keď odchádza smutný po stretnutí s Ježišom. Ako by asi
vyzeral váš rozhovor?
- Predstavte si, že ste Zachej (mýtnik, ktorý svoj majetok rozdal) a
stretnete sa s bohatým mladíkom. O čom by ste sa asi rozprávali? Pozn.:
Táto aktivita si vyžaduje v úvode prečítať text o Zachejovi.
- Skúste sa vžiť do ľubovoľnej postavy z evanjelia (môžete si ju aj
vymyslieť, napr. mladíkova sestra, okoloidúci, farizej, ...) a
prerozprávajte tento príbeh z vašej pozície.
Vyhodnotenie činnosti žiakov:
Žiaci postupne predstavujú (čítajú) alebo hrajú pripravený príbeh vo
dvojiciach.
Formácia:
Kresťanská dokonalosť nemôže byť orientovaná na samu seba. Dostávala by
nádych egoizmu. Iba ten skutočne prijal Ježiša Krista, komu záleží na
tom, aby Ho odovzdával ďalej. Komu na tom nezáleží, ešte nevie, čo má.
Nemožno si stavať sýpky pre seba samých a uisťovať sa: duša, máš
bohatstva na dlhé roky, máš veľké zásoby... Všimnime si, že Lukáš hovorí
o bohatstve duše.
Teda dávanie, darovanie, darovanie seba. Cez toto nevedel tak nádejný
mladík, ako bol ten v evanjeliu, prejsť. Cez toto sa nevedel dostať.
ZÁVER
Povzbudenie
Na prekonanie tejto prekážky v našom živote je potrebné hľadať pravdu,
ktorá nás oslobodí od egoizmu a nasmeruje na darovanie seba, svojho času
tým, ktorí nás potrebujú.. Som tu pre druhých, žijem preto, aby som sa
dával. Kto spoznal Krista, tomu záleží na tom, aby Krista spoznali aj
iní.
Modlitba za školu.
c) Téma: ABY NÁM VŠETCI ROZUMELI
Odporúčaná cieľová skupina: žiaci všetkých ročníkov ZŠ a SŠ
Cieľ: naučiť sa rozmýšľať nad „slovami, ktoré nepočuť“
Metódy: dialóg na tému svedectva, hra, práca so Svätým písmom,
aktivita
Pomôcky:
obrázky (rôzne fotografie ľudí s rozličným výrazom tváre), text Svätého
písma, veľká svieca a sviečky pre každého žiaka
ÚVOD
Motivácia:
Učiteľ vyzve žiakov, aby sa na seba navzájom pozreli. Môžu sa pri tom i
prechádzať po triede (podľa počtu žiakov v skupine). Vysvetlí, že aj bez
toho, aby sme sa rozprávali, vyjadrovali sme určité pocity. Dokážeme si
rozumieť aj bez slov. Každý vie, či úsmev druhého je úprimný, ironický a
pod.
HLAVNÁ ČASŤ
Aktivita žiakov
Učiteľ si vopred pripraví a prinesie vyššie spomenuté fotografie. Je
potrebné, aby ich mal dostatočný počet na to, aby si aj posledný študent
mohol vybrať z viacerých ponúknutých portrétov. Učiteľ najprv poukladá
fotografie na spojené lavice tak, aby ich všetci študenti videli. Vyzve
žiakov, aby prišli k obrázkom a v tichosti si prezreli tváre. Každý si
vyberie jednu. Hra pokračuje rozprávaním (alebo písaním) o tom, čo asi
prežíva človek na obrázku, čo všetko sa dá z jeho tváre vyčítať.
Výklad
Nezriedka sa stane, že človek vo veľkom neznámom meste zastane a nevie,
ako ďalej. Je dobré, keď sa vie opýtať, a keď sa má koho opýtať. Zamieri
ku komusi, no niekedy aj cúvne. Okoloidúci sa veľmi ponáhľa a na
všetkých sa mračí. Mohlo by sa to zle skončiť... Ale je tu Ktosi iný,
Kto sa neponáhľa, šíri okolo seba pokoj... Jeho sa spýtajme! A naozaj.
Ochotne sa zastaví, pomôže, vysvetlí... Existuje „reč“, ktorá sa
neprenáša slovami, ale našimi postojmi a naším správaním. Napríklad
zamračená tvár znamená: dajte mi všetci pokoj. Usmiaty človek nám
hovorí: som tu pre vás... A toto platí vo všetkých štátoch a na všetkých
kontinentoch. Toto je reč, ktorej prakticky všetci rozumejú. A touto
rečou by sme sa mali učiť hovoriť.
Činnosť žiakov
Žiaci prečítajú text Svätého písma zo Skutkov apoštolov 2, 1-13 (na
viacerých hodinách môžeme pracovať s celou druhou kapitolou Skutkov
apoštolov).
Formácia
Pri zoslaní Svätého Ducha nešlo o takýto prirodzený jav. Tu sa stal
skutočný zázrak. Parti, Médi, Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judey i
Kapadócie... a mnohí ďalší počuli hovoriť apoštolov svojím jazykom. Dnes
už možno takýto zázrak nezažijeme a reči si musíme osvojovať tvrdým
štúdiom. No aj dnes sa dá hovoriť rečou, ktorej všetci rozumejú... Rečou
skutkov. Tak nám to pripomína svätý Anton Paduánsky: „Koho naplnil Duch
Svätý, hovorí rozličnými jazykmi.“ Rozličné jazyky sú rôzne svedectvá o
Kristovi: pokora, chudoba, trpezlivosť a poslušnosť. Hovoríme nimi
vtedy, keď ich prakticky uplatňujeme. Reč je živá vtedy, keď je zladená
so životom. Nechajme prehovoriť našu vieru činnú skrze lásku...
Aj apoštoli „hovorili životom“. To, čo povedali slovami, svojimi
skutkami potvrdzovali. Zamknuté dvere sa otvorili, strach zmizol a tí,
čo prednedávnom utekali zo strachu o seba, odvážne hlásajú Kristovu smrť
a zmŕtvychvstanie. Ukrižovali telo s jeho vášňami a žiadostivosťami a
žili v Duchu a podľa Ducha aj konali... Veľa ľudí sa dnes túla po svete,
pretože svet je pre nich ako neznáme veľkomesto. My, kresťania, by sme
mali byť ľuďmi Ducha, ktorí poznajú správnu cestu a vedia ju ľuďom aj
ukázať. Pán Ježiš nám kresťanom osobitne prikázal, aby sme boli svetlo
sveta, aby sme svietili svojou láskou tým, ktorí blúdia.
ZÁVER
Činnosť žiakov
Žiaci sa postavia do kruhu, okolo môžu dekoratívne uložiť tváre, ktoré
používali v úvodnej aktivite a ktoré môžu predstavovať všetkých alebo
konkrétnych ľudí. Učiteľ zapáli veľkú sviecu, ktorá predstavuje Krista,
položí ju do stredu kruhu. Žiaci postupne zapália svojej pripravené
sviece od veľkej sviece a položia ich vedľa tvárí, ktoré sú v kruhu.
Toto gesto predstavuje, že nám záleží na tom, aby naše srdcia horeli
láskou a ukazovali cestu tým, ktorí ju ešte nenašli.
|