| späť |
|
||
|
|
|||
|
Druhé prikázanie
Nevezmeš meno Božie nadarmo. Pomôcky: vykladací materiál, pre každého žiaka papier s menami jeho troch spolužiakov (tak, aby sa všetky mená v triede vystriedali), alebo papier s obálkou (podľa zvolenej aktivity). Cieľová skupina: žiaci 8. a 9. ročníka ZŠ I. Uvedenie do témy Na uvedenie témy si katechéta môže zvoliť jednu z troch nasledujúcich aktivít. · Hra „Nové mená“ V tejto hre spomenieme národy (Indiáni), ktoré mali zvyk dať deťom meno až neskôr, nie hneď po narodení. Dieťa dostalo meno podľa toho, ako sa prejavovalo, aké bolo. Tak sa stalo meno charakteristikou svojho nositeľa. Katechéta dá každému žiakovi papier s menami troch spolužiakov tak, aby každý mal iné mená. Úlohou každého žiaka je vymyslieť pre týchto svojich spolužiakov „indiánske mená“, teda také mená, ktoré by ich výstižne a vtipne charakterizovali podľa vzhľadu, schopností alebo nejakej udalosti. Dopredu však upozorníme, že tieto mená nesmú nikoho urážať. Katechéta potom pozbiera papiere a začne čítať vytvorené mená ( to dáva možnosť vylúčiť zosmiešňujúce meno, ak by sa predsa len objavilo). Žiaci (okrem autora „nového mena“) hádajú, kto by to mohol byť. Svoje tipy si môžu zapisovať a za každú správne rozpoznanú osobu dostanú bod. Na záver hru vyhodnotíme: Kto spoznal najviac osôb? Kto bol autorom „nových“ mien, ktoré sa najľahšie poznávali? Kto vymyslel najpriliehavejšie meno? Komu jeho nové meno urobilo radosť? Koho prekvapilo? Koho zamrzelo? · Rozhovor o našich menách. Namiesto súťaže sa môžeme s deťmi rozprávať o ich menách. Komu sa jeho meno páči a kto je s ním nespokojný? Prečo? Aký tvar môjho mena sa mi páči a ktorý naopak nemám rád? Ako sa cítim, keď niekto komolí moje meno, alebo ho zosmiešňuje? Prečo sme na svoje meno takí citliví? Môžeme rozprávať aj o tom, čo naše meno znamená. Katechéta si môže dopredu zistiť význam krstných mien svojich žiakov. · Moje meno. Katechéta pripomenie žiakom príbeh o Jakubovi. Jeho meno vystihovalo jeho konanie – úskočnosť. Ale Jakub dostal od Boha iné meno – Izrael = Boh zápasí. Bolo to meno, ktoré mal preňho Boh pripravené a ku ktorému Jakub postupne dozrel a ktorým ho Boh nakoniec obdaroval. Aj my máme prisľúbené nové meno (Zjv 2,17), ktoré bude vystihovať jedinečnosť našej osoby – to, k čomu sme dozreli a čím nás Boh obdaroval. Každý žiak dostane od katechétu list zložený na polovicu. Na prvú polovicu napíšu svoje súčasné „meno“ – také slovo alebo vetu, ktoré by vystihovalo, kým teraz je, k čomu by sám seba prirovnal. Na druhú polovicu napíšu svoje „budúce“ meno – teda také meno, ktoré by raz radi dostali od Boha, meno, ktoré by vystihovalo, k čomu by chceli dozrieť. Katechéta citlivo zváži situáciu v triede a podľa okolností rozhodne, či si deti povedia, čo napísali, alebo nie. Svoje slová môžu žiaci ešte doplniť kresbou a celé dielko starostlivo zalepiť do obálky, na ktorú napíšu svoje občianske meno a dátum, kedy ju znova otvoria – teda od dnešného dňa za desať rokov – aby sme si mohli pripomenúť, či skutočne smerujeme ku svojmu „budúcemu“ menu. II. Hlavná časť Katechéta zhrnie to, k čomu žiaci spoločne dospeli pri rozhovore o menách. Meno je obrazom našej osoby, úcta k menu človeka je zároveň úctou k človeku. Podobnej je to aj s Božím menom. Božie meno však omnoho viac než ľudské meno vyjadruje Božiu podstatu. Môžeme si pripomenúť zjavenie Mojžišovi v horiacom kríku. Boh sa dáva človeku poznať, zveruje mu svoje meno. Potom katechéta nastolí niekoľko otázok na zamyslenie a vzájomnú diskusiu: Čo to znamená „brať Božie meno nadarmo“? Žiaci odpovedajú, väčšinou povedia, že sa jedná hlavne o zbytočné a neúctivé vyslovovanie Božieho mena. Môžeme spomenúť aj také zneužitie, kedy človek chce zakryť svoje zlé úmysly, chce dosiahnuť svoj cieľ, mať prospech z Božieho mena. Katechéta môže uviesť aj príklad z bežného života, kedy niekto zneužil meno iného človeka vo svoj vlastný prospech. Ako môžeme preukazovať úctu Božiemu menu? Okrem úctivého vyslovovania je dobré zvážiť aj skutočnosť, že ľudia okolo nás si často vytvárajú predstavu o Bohu podľa kresťanov. Ak sa k ľuďom správame tak, že sa v našom konaní odráža Božia láska k ľuďom, vtedy vlastne zrkadlíme Božiu podstatu – oslavujeme jeho meno. Môžeme sa zamyslieť nad tým, čo znamená Ježišovo meno. Prečo mal dostať práve meno Ježiš? Čo toto hebrejské meno znamená? (Boh zachraňuje.) Ako Ježiš toto meno naplnil? Činnosť žiakov Božie meno nemôžeme pochopiť. Môžeme sa však pokúsiť pochopiť niečo z tejto veľkej skutočnosti. Katechéta dá žiakom neobvyklú úlohu – „pomenovať Boha“. Vybrať alebo vymyslieť slovo, ktoré by aspoň čiastočne vyjadrovalo, kým je Boh. Svoje pomenovanie však žiaci hneď nepovedia, ale rozdáme im vykladací materiál a každý žiak nielen vymyslí „meno“, ale ho aj stvárni. Po skončení práce si žiaci navzájom ukazujú svoje diela a vysvetľujú, aké mená znázorňujú. III. Záver Vytvoríme kruh, každý žiak dostane sklenenú perličku. Záverečná modlitba bude chválou a oslavou Božieho mena. V nej môžeme využiť slová, ktoré sme stvárňovali v aktivite, napr. chválim ťa, Milosrdný; ... Odpúšťajúci; ... Láska ... a pod. Každý, kto predniesol svoju modlitbu chvály, položí na zem sklenenú perličku – postupne tak, aby sme od stredu odvíjali tvar špirály, ktorá by mohla pokračovať stále ďalej a ďalej. Nikdy nie je dosť slov, ktorými by sme mohli chváliť Božie meno. Spracovala PaedDr. Viera Súkeníková podľa: Katechetický věstník č. 4, 2002/03
|
|||
|
|
|||
|
© Projekt Infovek |
Posledná zmena: 04 XI 2006 |
||