Stredoškolská odborná činnosť

Obsah

• Úvod
• Metodika práce
• 1. Definícia drogy
  • 1.1 Droga
  • 1.2 Spôsoby vstupu drogy do organizmu
• 2. Drogová závislosť
  • 2.1 Drogová závislosť opiátového typu
  • 2.2 Drogová závislosť na liečivách s centrálnetlmivým účinkom
  • 2.3 Drogová závislosť kokaínového typu
  • 2.4 Drogová závislosť kanabisového typu
  • 2.5 Drogová závislosť amfetamínového typu
  • 2.6 Drogová závislosť kathového typu
  • 2.7 Drogová závislosť halucinogénového typu
  • 2.8 Drogová závislosť solvenciového typu
• 3. Produkcia a distribúcia drog
  • 3.1 Zlatý trojuholník
  • 3.2 Zlatý polmesiac
  • 3.3 Stredná Amerika
  • 3.4 Európa
  • 3.5 Balkánske štáty
  • 3.6 Zakaukazské oblasti
  • 3.7 Rusko
  • 3.8 Afrika
• 4. VYHODNOTENIE DOTAZNÍKA
  • Veková kategória od 13 do 18 rokov (35 opýtaných)
  • Veková kategória od 19 do 29 rokov (35 opýtaných)
  • Veková kategória od 30 do 49 rokov (35 opýtaných)
• Záver
• Poznámky
• Zoznam použitej literatúry
• Prílohy

Úvod

Metodika práce

1. Definícia drogy

1.1 Droga

Slovo droga má s lingvistického pohľadu jednoznačný pôvod v anglickom jazyku. Zodpovedá v podstate starému gréckemu výrazu “pharmakon“, ktorým sa označovali nie len liečivé prostriedky, ale aj jedy.

Pri vymedzení pojmu droga si pomôžeme takou definíciou, ktorá je dostatočne široká a zahŕňa všetky psychotropné látky či substancie bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú priznané postavenie liečiva, či pôsobia priamo alebo nepriamo na nervový systém, či ich pôvod je prírodný alebo sú synteticky vyrobené. Takýmto kritériám zodpovedá najviac definícia Svetovej zdravotníckej organizácie z roku 1969.

Pod drogou sa rozumie každá látka, substancia, ktorá môže po vniknutí do organizmu zmeniť jednu alebo viaceré jeho životné funkcie.

Drogou teda nie je len heroín, kokaín, ale tiež káva, alkohol, kath, niektoré huby a celý rad prírodných látok. Okrem toho sem patria niektoré liečivé, synteticky vyrobené látky a organické rozpúšťadlá.

So slovom droga je bezprostredne spätý aj pojem toxikománia. Túto patologickú závislosť na drogách  (“drug addiction“) možno definovať takto: "Toxikománia je stav periodicky sa opakujúcej alebo chronickej intoxikácie jedinca, pričom je tento stav vyvolaný opakovaným užívaním drogy prírodnej alebo syntetickej a škodí jedincovi samému i celej spoločnosti." ²

Uvedená definícia toxikománie je determinovaná nasledujúcimi charakteristikami tohto stavu:

a) neodolateľným želaním, nutkaním, alebo potrebou pokračovať v užívaní drogy a drogu získavať akýmikoľvek prostriedkami,

b) tendenciou zvyšovať dávky drogy,

c) psychickou a niekedy aj fyzickou závislosťou na účinok drogy.

Pojem toxikománia nahradil starší a nie príliš vhodný termín “narkománia“, používaný v rovnakom význame. Terminologická náhrada bola vhodná, nakoľko nie vždy sa používajú drogy s výlučne narkotickým, tlmivým účinkom. Ďalej pojem toxikománia vhodne jazykovo nadväzuje na termín “toxikológia“, čo je vedný odbor, zaoberajúci sa skúmaním látok pre organizmus toxických, včítane drog. Keďže medzi látky, zneužívané až do formy ťažkej závislosti patrí aj alkohol, je potrebné oprávnene so stanoviskom SZO hovoriť a alkoholových a nealkoholových toxikomániách. Obe skupiny závislosti (konzum alkoholu aj iných návykových látok) sa nezriedka prelínajú, ich vzájomnou potenciáciou je deštruktívny účinok na postihnutého jedinca mimoriadne výrazný.

Z hľadiska oprávnenosti užívania drog (liečiv) možno v medicínsko - právnej rovine hovoriť o troch rovinách kontaktu človeka s látkami takéhoto charakteru:

a) úzus - užívanie drog v súlade s oprávnenými  záujmami a potrebami jedinca i spoločnosti. Ide v podstate o užívanie liečiv či iných látok charakteru drog v primeraných dávkach v súlade s potrebami užívateľa podľa aktuálnych poznatkov lekárskej vedy. (lege arrtis).

b) " misúzus – užívanie drog takým spôsobom, ktorý nie je v súlade s náhľadom medicíny na aktuálne potreby konzumenta. Ide obvykle o prekračovanie terapeutických dávok liečiv, prípadne ich nevhodné laické kombinácie." ³

c) abúzus – zneužívanie drog predovšetkým ich nadmerným používaním do tej miery, že u osôb mladistvých je ohrozené dospievanie i vyzrievanie osobnosti, u osôb dospelých dochádza k nepriaznivému vývoju psychickej i fyzickej výkonnosti aj k manifestácii všetkých ďalších negatívnych javov, prameniacich zo zneužívania drogy.

Drogy sú látky, ktoré nebezpečne pôsobia na psychický aj fyzický stav človeka a majú za následok menšiu alebo väčšiu závislosť. Pri pojme “drogy“ všetci myslia len na heroín, kokaín, hašiš, atď. Medzi drogy však patrí aj alkohol, nikotín a lieky, ktorých používanie je v našej spoločnosti veľmi rozšírené a tolerované.
      

1.2 Spôsoby vstupu drogy do organizmu

Psychoaktívna látka môže do organizmu dostať viacerými cestami. Spôsob jej prieniku sám o sebe do značnej miery ovplyvňuje ďalšie priame účinky v tkanivách a orgánoch živého organizmu.

Vstup drogy do organizmu cestou respiračného traktu. Niektoré drogy sú primárne prispôsobené k fajčeniu, ak sa ich účinné látky nerozkladajú pôsobením vysokej teploty (niektoré opiáty, marihuana, hašiš). U iných psychoaktívnych látok predstavuje fajčenie obvykle menej agresívnu náhradnú cestu užívania (vdychovanie odparov heroínu namiesto jeho vpichovania v roztoku). Osobitnou skupinou sú psychoaktívne látky vdychované za studena, vyznačujúce sa vysokým stupňom úniku molekúl látky do ovzdušia – prchavé organické rozpúšťadlá (solvenciá).

Vstup drogy do organizmu vstrebávaním cez sliznice. Ide obvykle o sliznicu dutiny ústnej alebo zažívacieho traktu za predpokladu, že psychoaktívnu látku nerozkladajú enzýmové systémy slín, či kyslý obsah žalúdka (niektoré druhy opiátov, ojedinele upravený hašiš, psychofarmaká, niektoré halucinogény). Inou zriedkavou alternatívou je vstrebávanie drogy cez sliznicu pošvy alebo konečníka (kokaín). Pre užívanie kokaínu je predovšetkým významné jeho vstrebávanie cez sliznicu nosa s priamym prienikom drogy cestou vlákien čuchového nervu do mozgu.

Osobitným problémom je diskutovaná otázka možnosti prieniku drogy cez neporušenú ľudskú kožu. Aj moderná medicína využíva terapeuticky účinný prienik rôznych farmák cez kožu do krvi a tkanív (masť, gél proti bolesti). Vynikajúco prenikajú aj halucinogénne látky vrátane LSD. Ideálna je najmä detská koža. Nebezpečenstvo rozširovania rôznych drogou napustených „samolepiek“ alebo „ozdobného tetovania“, ktoré treba pred prilepením na kožu najprv obliznúť.

Ide o injekčné vpravovanie drogy do organizmu. Priama vnútrožilová aplikácia drogy je skôr zriedkavá, keďže vpich si vyžaduje zručnosť a prax. Do žily podá konzumentovi drogu skôr iná osoba. Oveľa častejšia je aplikácia drogy do svalu, na začiatku abstinenčnej krízy aj cez odev. 
Nie vždy má konzument k dispozícii vhodnú injekčnú striekačku a ihlu, väčšinou si ich medzi sebou požičiavajú. Sterilita je pre toxikomanov pojmom neznámym. Pri tejto aplikácii drog sa často prenášajú vírusy ťažkých ochorení (žltačka,HIV).

2. Drogová závislosť

Drogy delíme na legálne (alkohol, tabak, lieky) a nelegálne (marihuana, hašiš, heroín, kokaín, extáza, LSD,...)

Drogová závislosť je teda v pravom zmysle slova stav totálneho zotročenia osobnosti drogou so všetkými následnými zdravotnými aj sociálnymi dôsledkami. Subjekt vo vzťahu voči droge stráca osobnostnú slobodu, keďže bez jej opakovaného prívodu do organizmu nie je prakticky schopný existovať. Rozvinutá drogová závislosť má obvykle dve formy:

a) psychická závislosť ako zmena duševného stavu subjektu následkom opakovaného podávania drogy, charakterizovaná túžbou opäť drogu používať. Vznik tejto závislosti je viazaný na zážitky, ktoré droga konzumentovi poskytuje.

b) somatická závislosť prejavujúca sa abstinenčnými príznakmi po prerušení prívodu drogy do organizmu. Ide o celý rad príznakov, ako nevoľnosť, slzenie, potenie, zvýšenie či kolísanie teploty, psychomotorický nepokoj, zmeny krvného tlaku, pulzu, bolesti hlavy, niekedy vyprovokovaný epileptický záchvat a iné. Obvyklý je súčasný výskyt viacerých príznakov.

• drogová závislosť opiátového druhu
• drogová závislosť na liečivách s centrálne tlmivým účinkom
• drogová závislosť kokaínového typu
• drogová závislosť kanabisového typu
• drogová závislosť amfetamínového typu
• drogová závislosť kathového typu
• drogová závislosť halucinogénového typu
• drogová závislosť solvenciového typu
  

2.1 Drogová závislosť opiátového typu

Názov ópium je derivátom gréckeho slova „opion,“ čo znamená maková šťava. Už v mytologických príbehoch starej antiky sa spomína makovica ako prírodná zásobáreň drogy, symbol zabudnutia a utíšenia bolesti. Prvá historicky doložená zmienka o požívaní šťavy z makovíc sa nachádza v starom sumerskom texte (asi 4 000 rokov pred n.l.)

Ópium sa najčastejšie fajčí v drevených, hlinených alebo sklenených fajkách. Časté je tiež fajčenie ópia vo vodných fajkách (nargilé), kde sa dym prebubláva vodou. Tento spôsob fajčenia ópia je charakteristický pre krajiny Blízkeho východu.

Všeobecná eufória, tiché spokojné snívanie, zmierenie sa so svetom či pocity zvýšenej výkonnosti sú u konzumentov ópiovej drogy však javy veľmi prchavé a opakované podávanie drogy rýchlo vyženie užívateľov z ich chemického raja. U konzumentov sa rýchlo začnú objavovať povahové zmeny. Nastupuje podráždenosť, poruchy pamäti, egocentrizmus, zvýšená unavitelnosť. Droga sa stáva jediným zmyslom života. Dochádza k strate zmyslu pre povinnosť. Subjekt sa stáva apatický, s pocitom vnútornej prázdnoty, s reálnym nebezpečenstvom samovraždy. Nová dávka drogy tento neutešený stav vylepší iba na krátky čas, s každou novou dávkou sa znižuje hodnota subjektu ako osobnosti.

2.2 Drogová závislosť na liečivách s centrálne tlmivým účinkom

Ľudstvo od nepamäti hľadalo liek na poruchy spánku a tlmenie nežiadúceho vzrušenia, najprv v prírodných látkach, neskôr s rozvojom modernej chémie a farmakológie aj v syntetických prípravkoch. V roku 1903 bola syntetizovaná aj uvedená do praxe pre liečbu nespavosti nová látka - kyselina dietylbarbiturová – s firemným názvom Veronal. Preparát bol určený ľuďom trpiacim nespavosťou, psychickou nevyrovnanosťou, depresiami či neurotickými ťažkosťami najrôznejšieho druhu. Avšak už v roku 1913 bol popísaný osobitný psychosomatický stav pri požívaní nadmerného množstva barbiturátov, označovaný ako veronalizmus. Vyskytoval sa najmä u žien stredného veku, užívajúcich barbiturátový Veronal vo vysokých dávkach v snahe o riešenie svojich psychických ťažkostí. Barbituráty sa udržali na trhu liečiv až do dnešných čias a pre ich relatívnu dostupnosť neubudli ani dnes prípady ich zneužívania, obvykle skrytého a okoliu dobre zamaskovaného.
Takmer celú skupinu týchto potencionálne návykových látok tvoria liečivá, získavanéoficiálnou prípravou vo farmaceutickom priemysle.

• barbituráty (Barbital, Phenobarbital, Pentobarbital a iné)
• nebarbiturátové s možnosťou návyku (Rohypnol, Domogen, Nitrazepan ainé)
  

• meprobamat
• benzodiazepín (Diazepam, Oxazepam, Lexaurin a iné)
  

• Acilcoffin, Acilpirin, Alnagon, Analgin, Dinyl a iné

Uvedené preparáty sú pod uvedeným názvom obvykle dostupné v našej lekárenskej sieti. Pri dlhšie trvajúcom užívaní liekov tlmiacich centrálnu nervovú sústavu dochádza k stavom prejavujúcim sa podráždenosťou, i schopnosťou koncentrácie a celkovým poklesom výkonnosti. Pre okolie sú najmarkantnejšie zmeny v rečovom prejave subjektu, reč sa stáva menej zreteľnou, objavuje sa ťažšie hľadanie vhodných výrazov a slov, inokedy koktavosť s výraznou gestikuláciou. Chronický užívatelia majú problém so zrakom. Charakteristická je zmena nálad so stratou sebakontroly.
Agresívna reakcia voči okoliu. Subjekt býva pre svoje okolie vyslovene nebezpečný práve pre nepredvídateľné reakcie s možnosťou okamžitého splanutia agresiea násilia voči iným osobám.

2.3 Drogová závislosť kokaínového typu

Prvé správy o tejto čudnej droge sa objavili v šestnástom storočí po návratoch španielskych a portugalských dobyvateľov Nového sveta späť do Európy. Jestvuje celý rad historických zápisov o nepochopiteľnej vášni domorodcov Strednej Ameriky prežúvať zelené listy neznámej rastliny, pričom jej požívači upadali do stavu zvláštneho opojenia. Boli schopný bez prísunu potravy za krátky čas podať značné fyzické výkony.

Prírodným zdrojom drogy je rastlina kokaínovník s pantropického rodu Erythroxylum s viac než 250 botanickými druhmi. Geograficko – klimatický región pre túto rastlinu predstavujú náhorné plošiny Ánd v nadmorskej výške 1500 metrov.

Opakované inhalácie kokaínu do nosa vedú k prederaveniu nosovej priehradky. Pri dlhodobom užívaní kokaínu je subjekt v stave trvalého nepokoja, trasie sa, má lesklé oči s charakteristickým rozšírením zreníc. Bývajú poruchy pamäti, svrbenie a pálenie pokožky, migrujúci pocit chladu a tepla, hluk aj nižšej intenzity pôsobí bolestivo. Abstinenčná kríza býva krátka no veľmi prudká a dramatická. Vyskytujú sa pri nej príznaky „drvenia kostí,“ kokaínista by najradšej opustil svoju zúboženú telesnú schránku. Nebezpečie samovraždy je v tomto stave veľmi vysoké.

2.4 Drogová závislosť kanabisového typu

Ide o historicky dávno známu skupinu psychoaktívnych látok, pripravovaných z rastliny konope. V indických brahmánskych textoch sa extrakty z konope spomínajú ako nápoje večného života, schopné potešiť aj najsmutnejšieho človeka na Zemi. Základným prírodným zdrojom drog kanabisového radu je rastlina konope siate, ktorá sa vyskytuje vo viacerých botanických variantoch. Zdrojom hašišu je predovšetkým konope siate. Indický variant konope je jednoročná kultúrna rastlina, dosahujúca výšky až 4,5 metra. Ide o rastlinu dvojdomú, teda jednotlivé rastliny majú iba samčie alebo samičie kvety.

• čaros (čistá živica)
• gandža (sušené hašišové kvety)
• bhang (sušené kvety s rozdrvenými semenami rastlín)
  

Chronickí konzumenti majú celkovú stratu záujmu o okolité dianie, bludy prenasledovania sa prehlbujú, agresivita narastá. Sprievodné sú aj respiračné ťažkosti ako chronická bronchitída, suchý úporný kašeľ alebo rozdutie pľúc. Narastá riziko nádorového ochorenia dýchacieho systému a porucha imunity. Pri náhlom odňatí drogy môže dôjsť aj k samovražde.

2.5 Drogová závislosť amfetamínového typu

V roku 1930 sa podarilo syntetizovať a uviesť na trh nový liek k dekongescii sliznice nosa a horných dýchacích ciest pri nádche – amfatamín. Použitie amfetamínu a jeho derivátov bolo spočiatku vyslovene terapeutické. Boli však pozorované aj vedľajšie účinky týchto liečiv. A to schopnosť tlmiť pocit hladu a najmä výrazný psychostimulačný účinok. Pre svoje psychostimulačné účinky, zdanlivé zlepšenie pamäťových schopností, odstránenie trémy a vybičovanie výkonov fyzických aj psychických sa tieto látky objavili čoskoro u manažérov priemyslu, vo vyčerpávajúcej kamiónovej doprave, vo svete umenia i filmu, aj u študentov na univerzitách. Po tragických úmrtiach pri športových výkonoch vyvolaných amfetamínmi sa tieto preparáty dostali na popredné miesto v rebríčku liečiv zakázaných v športe a kvalifikovaných ako doping.

Všetky látky tejto skupiny sa získavajú cestou chemickej syntézy.

• amfetamín (Benydril, Psychoton, Elastonon)
• metamfetamín (Pervitín)
• metyldioxyamfetamín (droga „Ecstasy“)

• fenmetrazin (Fenmetrazin, Preludin)- dexfenmetrazin (Dexfenmetrazin)
• metilfenidát (Centedrin, Ritalin)

Náš farmaceutický priemysel v posledných rokoch uvážlivou mierou zasiahol do výroby týchto nebezpečných liekov.
U osôb v chronickej drogovej závislosti na amfetamínoch, dochádza k totálnej strate kontroly nad sebou. Toxikoman ničí okolo seba čo je len možné. Nie zriedkavé sú explózie násilia aj voči nezainteresovaným osobám (útok na okoloidúcich chodcov, na zdravotnícky personál a pod.).Tento typ drogovej závislosti je z hľadiskamožného násilia jednoznačne najnebezpečnejší.

2.6 Drogová závislosť kathového typu

Európa sa oboznámila s týmto svojským druhom toxikománie už v stredoveku, pri cestách gréckych a talianskych kupcov do krajín okolo Červeného mora a Adénskeho zálivu. Dochované archívne správy hovoria o množstve ľudí, ktorý denne bez rozdielu spoločenského postavenia neustále prežúvajú akési zelené listy, čo ich uvádza do stavu malátnej blaženosti.
Prírodným zdrojom drogy je celoročne zelená rastlina katha jedlá, dosahujúcavýšky 1 - 1,5 metra.

Katha sa pestuje, dodáva a predáva iba v jednom variante - vo forme čerstvých výhonkov rastlín. Zelené výhonky kathy sa žujú v ústach, čo je aj jediná cesta vstupu drogy do tela.

2.7 Drogová závislosť halucinogénového typu

Do skupiny halucinogénnych drog sa zaraďujú také prírodné aj syntetické látky, ktoré sú schopné u duševne zdravých ľudí vyvolať zmeny vo sfére vnímania, halucinácie a iné psychické alternácie, až pocity rozštiepenia osobnosti – podobné psychózam. Používanie halucinogénnych látok na magické a rituálne účely je známe už od staroveku (grécke veštiarne s vdychovaním omamného dymu).
Celý rad rastlín rastúcich v prírode, najmä v subtropickom geografickom pásme, obsahuje v rôznom množstve prírodné halucinogény. Okrem toho jestvujerad polosyntetických aj syntetických látok s  alucinogénnym účinkom.

Aj po jednorázovom podaní drogy sa môže vyvinúť vyslovene nepríjemný stav („bad trip“), charakterizovaný dezorientáciou a nepríjemnými halucináciami. Stav môže vyústiť do nebezpečnej reakcie voči okoliu. U chronických užívateľov drogy, najmä LSD, môže dôjsť k syndrómu „znovu vzplanutia“ („flash - back“) hoci drogu už dlhší čas neužívali. Všetci toxikomani, ktorí „flash – back“ prežili, hodnotia tento stav ako vyslovene nepríjemný pre jeho nečakané objavenie sa v takých životných situáciách, keď je účinok drogy nežiadúci (napr. riadenie motorového vozidla).

2.8 Drogová závislosť solvenciového typu

V šesťdesiatych rokoch na drogovú scénu USA a niektorých vyspelých štátov Južnej Ameriky (Brazília) prenikla nová záľuba - vdychovanie pár organických rozpúšťadiel. Drogová závislosť tohto druhu rýchlo prenikla aj do Európy. Má svoje pevné celosvetové miesto až  doposiaľ, žiaľ, aj v našej republike.
Vysoký stupeň nebezpečnosti tkvie okrem iných faktorov aj v relatívne bezproblémovej dostupnosti mnohých chemických látok charakteru solvencií, medzi ktoré patrí celý rad v obchodnej sieti dostupných organických rozpúšťadiel, farieb, riedidiel, čistiacich prostriedkov pre domácnosť, rôznych lepidiel na gumu čiPVC...

Toxikomani sú schopní zneužívať akékoľvek chemické prípravky, ktoré obsahujú čo len minimálne množstvo organického rozpúšťadla, ktoré je pri dlhodobom vdychovaní schopné navodiť stav intoxikácie. V ideálnom prípade ide o čisté koncentrované rozpúšťadlá organických látok - toluén, benzén, xylén, trichloretylén, acetón, éter a benzín.

• benzín
• benzén
• petrolej
• toluén
• xylén
  

• acetón
• cyklohexanón
• metyl-etyl-ketón
• metyl-amyl-ketón
• metyl-butyl-ketón

• trichlóretylén
• karbon tetrachlorid
• metylchloroform
• chloroform
• halotan
• freóny:
• trichlorofluorometán
• dichlorodifluorometán
• dichlorotetrafluorometán" ⁴
  

Motivácia zneužívania solvencií je ich euforizačný, až anesteticko-narkotizujúci účinok. Následky zneužívania prchavých látok typu solvencií na ľudskom organizme sú otrasné. Pravidelný konzum vedie predovšetkým k poškodeniu centrálnej nervovej sústavy, niekedy aj povrchových nervov. Už po krátkom zneužívaní solvencií možno u subjektu badať zhoršenie pamäťovej výkonnosti a postupné trieštenie intelektu. Najmä u mladistvých osôb sa môže prejavovať náhlym a bezdôvodným zhoršením prospechu v škole. V popredí všetkých príznakov dominuje rozpad osobnosti, subjekt zostáva po opakovanom abúze solvencií „vygumovaný.“
Inhalácia solvencií vedie k poruche krvotvorby, poškodeniu srdcového svalu a sliznice dýchacích ciest. Typická je zvýšená unaviteľnosť, celkový poklestelesnej výkonnosti, apatia a nezáujem subjektu o seba a okolie.

3. Produkcia a distribúcia drog

• najväčší producent a distribútor kokaínu, hlavný dodávateľ do USA
• 75% svetovej produkcie drog
• koku pestujú na 50900 hektároch, 3 - 4 zbery ročne
• významný producent heroínu a marihuany

• najväčší pestovateľ koky na svete
• 60% svetovej produkcie
• pestovaná na 115300 hektároch

3.1 Zlatý trojuholník

• najvýznamnejší producent heroínu
• takmer 75% svetovej produkcie heroínu

3.2 Zlatý polmesiac

• druhý najvýznamnejší producent heroínu

3.3 Stredná Amerika

• Panama
• Belize
• Kostarika
• Salvador
• Nikaragua
• Guatemala
• Honduras
  

3.4 Európa

3.5 Balkánske štáty

3.6 Zakaukazské oblasti

3.7 Rusko

• veľmi dôležité centrum a posledný medzičlánok exportu drog zo Zlatého trojuholníkaa Zlatého polmesiaca do Európy

3.8 Afrika

• plní funkciu významného dopravného uzla pre distribúciu drog do Európy aSevernej Ameriky

4. VYHODNOTENIE DOTAZNÍKA

    Cieľom dotazníka bolo priblíženie názorov ľudí rôznych vekových kategórií (od 13 do 18 rokov, od 19 do 29 rokov, od 30 do 49 rokov) na tému drogy. Dotazník mal päť otázok a  odpovedalo naň 105 opýtaných.

1. Čo je podľa Vás droga? Pokúste sa ju definovať.
2. Poskytol Vám niekto informácie o drogách?
3. Poznáte niekoho vo Vašom okolí, kto pravidelne užíva drogu? Ak áno, akú?Legálnu alebo aj nelegálnu drogu?
4.Poskytol Vám niekto drogu? Ak áno, akú? Užili ste ju? Ak áno, prečo?
5.Čo si myslíte o ľuďoch, ktorí užívajú drogy?

(vzorový dotazník - príloha č. 5)

    Na základe vyhodnotenia dotazníka sa mi potvrdilo, že vo všetkých vekových kategóriách znalosti o drogách a ich účinkoch majú všetci. Napriek tomu v prvej vekovej kategórii (13-18 rokov) už vyskúšalo drogu (marihuana) hrozivých 49% opýtaných. V druhej vekovej kategórii (19-29 rokov) má osobné skúsenosti s drogou (marihuana, hašiš, extáza, kokaín, pervitín, LSD) až 68% opýtaných. V tretej vekovej kategórii (30-49 rokov) nikto z opýtaných, čiže 0% nevyskúšal drogu, aj keď im ju ponúkli. Každý z nich si uvedomil možné riziko. (vyplnený dotazník - príloha č. 6, slovné vyhodnotenie dotazníka - príloha č. 7, grafické vyhodnotenie - príloha č. 8 a č. 9)

    Tak ako som uviedla v úvode mojej práce, veková hranica ľudí experimentujúcich s drogou sa stále znižuje. Drogová závislosť stále rastie. Myslím si, že dôležitým činiteľom, ktorý k tomuto javu vysokou mierou prispieva je rodina. Hlavne rodičia, pretože dnešná doba je príliš náročná na výchovu detí. A práve kvôli tomuto učia svoje deti samostatnosti v nižšom veku, samostatnosti aj v rozhodovaní, ale nie vždy to musí byť správne rozhodnutie.
    Ďalším faktorom je spoločnosť v akej žijeme. Hlavne nedostatok pracovných príležitostí pre mladých ľudí, ale nie len pre nich. Pretože nemôžu realizovať svoje schopnosti a zručnosti začnú sa "nudiť", začnú vytvárať skupiny, kde by mohli niečo "znamenať". Bohužiaľ najčastejšie začnú hľadať východisko v drogách, v ktorých ho určite nikdy nenájdu. Preto by som navrhla vytvorenie určitých centier ako napr. centrá voľného času, kde by nezamestnaní mohli vypomáhať v rôznych krúžkoch, alebo vytvárať vlastné záujmové krúžky. Vyplniť ich voľný čas nejakou užitočnou aktivitou. Možno aspoň takýmto spôsobom sa percento drogovozávislých zníži.

Veková kategória od 13 do18 rokov (35 opýtaných)

Veková kategória od 19 do29 rokov (35 opýtaných)

Veková kategória od 30 do49 rokov (35 opýtaných)

Záver

    Ľudia verili, že sa dajú pripraviť rozmanité látky, ktoré prinášajú zabudnutie, alebo naopak spôsobujú nesmrteľnosť, dovoľujú stýkať sa s nadprirodzenými bytosťami, vracajú mladosť, vzbudzujú lásku, prípadne zasa zbavujú človeka vlastnej vôle a podrobujú ho vôli iného.

    Človek od vekov túžil po raji. V bezhraničnej túžbe po nových a nových pôžitkoch si v moderných časoch začal vytvárať raj chemický. Raj ukrytý v bielom prášku a injekčnej striekačke. Takéto rajské záhrady však prinášajú iba plody trpkosti a blenu. Drogového raja jednoducho niet. Sú len drogové peklá a očistce pre omilostených.

Droga nie je východisko, droga je cesta do ničoty.

Poznámky

Zoznam použitej literatúry

Prílohy

Obrázok. č. 1


Obrázok. č. 2


Obrázok. č. 3


Obrázok. č. 4

Dotazník

muž			žena 
študent 			študentka 
žiak 			žiačka 

1. Čo je podľa Vás droga? Pokúste sa ju definovať.

2. Poskytol Vám niekto informácie o drogách?

3. Poznáte niekoho vo vašom okolí, kto pravidelne užíva drogu?
Ak áno, akú? Legálnu alebo aj nelegálnu drogu?

4. Poskytol Vám niekto drogu? Ak áno, akú? Užili ste ju? Ak áno, prečo?

5. Čo si myslíte o ľuďoch, ktorí užívajú drogy?

Veková kategória od 13 do16 rokov (25 opýtaných)

Veková kategória od 17 do28 rokov (30 opýtaných)

Veková kategória od 29 do59 rokov (20 opýtaných)