Príbeh

Príbeh o Alici

    15 -ročná Alica a 17 -ročný Robo chodili spolu už niekoľko mesiacov. V júli sa Robovi rodičia rozhodli presťahovať sa do iného mesta, vzdialeného 160 km. Obaja boli smutní a hovorili si, že zostanú v kontakte a že city, ktoré ich spájali, sa nezmenia.

    V októbri sa Alica spriatelila s  Karolom, s jedným z  chlapcov v  jej triede. Strávili spolu veľa času v škole aj mimo nej. V jeden deň mali spolu pohlavný styk. V ďalších týždňoch sa niekoľkokrát milovali. Potom začala mať Alica výčitky svedomia a povedala Karolovi, že by s tým mali prestať. Karol povedal: “V poriadku, ak je tak, musíme prestať.”

    Raz v decembri prišiel Karol do triedya povedal, že jeho rodičia sa tento mesiac chystajú na výlet - zhodou okolností do mesta, v ktorom žije Robo. Alica správu prijala s radosťou a požiadala ho, či sa môže k výletu pripojiť. Pozná Karolových rodičov. Karol povedal: “V poriadku, ale len ak sa so mnou budeš najprv milovať.

    Alica nevie, čo povedať. Hovorí Karolovi, že si to musí rozmyslieť. Na druhý deň porozprávala svojej najlepšej priateľke Diane o tejto situácii. Diana povedala, že to naozaj nie je jej problém a že nevie, ako by jej mohla pomôcť.

    Alica o tom rozmýšľala ďalších pár dní a rozhodla sa odpovedať Karolovi “áno”. Ten bol spokojný. O niekoľko dní mali pohlavný styk a čoskoro išli na výlet.

    Robo je naozaj šťastný, že stretol Alicu. Rozprávali sa o tom, čo robili odvtedy, ako boli odlúčení. Robo sa jej pýtal, prečo prišla na výlet s Karolom a jeho rodinou. Ona mu porozprávala, že mala s Karolom pomer. Robo sa nahneval a povedal jej, že ich vzťah sa skončil a už ju nechce vidieť. Alica cítila, že jej ublížil. Robo jej však nepovedal, že aj on mal pomer so študentkou, s ktorou sa zoznámil v novej škole.

    Keď Alica prišla domov, rozpovedala svoj príbeh Edovi a ten jej povedal: “To je v poriadku, postarám sa o teba.”

Príbeh hodnotíme tak, že žiakov rozdelíme do menších skupín, a vyzveme ich, aby zoradili postavy tak (od 1. - 5.), že na 1. mieste bude osoba, ktorá podľa nás konala najsprávnejšie, najmorálnejšie ... a na poslednom tá, ktorá konala najmenej správne. Príbeh nemá správne riešenie. Závisí od postojov, ktorými človek disponuje. Výsledky sa odlišujú vzhľadom na vek zúčastnených.

Práca v skupinách podporí komunikáciu a schopnosť dohodnúť sa a disponovať argumentmi.

Potom zástupcovia jednotlivých skupín reprezentujú svoju skupinu a argumentujú, prečo sú postavy príbehu zoradené práve takto.

Soňa má 16 rokov, chodí na gymnázium. Jej rodičia sú veľmi ambiciózni, chcú z nej mať lekárku. V druhom ročníku na strednej škole sa zamilovala do Ivana. Ivan má 17 rokov chodí na elektrotechnické učilište a svojich rodičov nepozná, lebo od malička žije v detskom domov. Ivan a Soňa sa spoznali vďaka svojim priateľom. Stretávali sa čoraz častejšie a boli spolu šťastní. Ich láska sa im zdala krásna a najväčšia na svete. Jedného dňa sa spolu milovali, čo však neostalo bez následkov. Soňa čakala dieťa.

Keď to zistila, zverila sa najprv Ivanovi. Ten bol z toho zmätený – trocha šťastný, trocha v rozpakoch. Povedal, že vždy túžil mať vlastnú rodinu, ale zatiaľ si svadbu nevie predstaviť. V domove má svoju posteľ, jedlo, vreckové. Nevie si predstaviť, kde by spolu bývali a z čoho by žili dovtedy, kým skončí školu a začne zarábať. Po tomto rozhovore bola Soňa ešte bezradnejšia, a tak pozbierala odvahu a zverila sa rodičom. Matka bola zhrozená a otec tri dni v jednom kuse nadával. Napokon rozhodli, že Soňa musí ísť na interrupciu, aby mohla doštudovať. Až potom, keď veľmi plakala a prosila, zmenili svoje rozhodnutie. Matka povedala: „Dobre teda, dieťa vynosíš, ja sa budem oň starať a ty budeš pokračovať v štúdiu. No Ivana viac nechcem s tebou vidieť!“

V škole sa Soňa rozprávala o probléme s kamarátkou Denisou, ktorá povedala, že ona by si nikdy nenechala takto skomplikovať život a hoci potrat takisto neuznáva, v Soninom prípade sa jej to zdá byť najvhodnejšie riešenie.

Napokon Ivan požiadal o pomoc riaditeľa detského domova. Ten navrhol spoločné stretnutie so Soninými rodičmi, na ktorom sa ich snažil presvedčiť, aby zmenili pôvodné rozhodnutie. Jeho názor bol ten, že Ivan by sa mal spolupodieľať na starostlivosti o dieťa a až bude mať 18 rokov, aby sa zobrali a starali sa oň sami.

Prostredníctvom škály 1 – 6 určte poradie spomínaných šiestich protagonistov podľa toho, do akej miery považujete ich konanie za zodpovedné a pokúste sa svoju voľbu odôvodniť (1 = najzodpovednejšie konanie, 6 = najmenej zodpovedné konanie).

Žiaci majú najprv o úlohe porozmýšľať, prediskutovať ju v skupine a písomne na papier zaznamenať poradie (každá skupina pracuje osobitne). Potom nasleduje medziskupinová diskusia. Porovnávajú sa jednotlivé riešenia, diskutuje sa, argumentuje, žiaci odôvodňujú, prečo a ako dospeli ku konečnému záveru.

Záverečná diskusia
Na diskusiu je potrebné ponechať aspoň 10 minút. Ako sa vám aktivita páčila? Uvedomili ste si pri nej niečo, nad čím ste predtým neuvažovali? Existujú ešte aj nejaké iné možnosti riešenia situácie než tie, ktoré boli v príbehu uvedené?

Približné časové nároky
Stačí 1 vyučovacia hodina.

Veková kategória
Posledné ročníky ZŠ, všetky ročníky SŠ.

Ležali vedľa seba na veľkej, už dosť opotrebovanej posteli. Ona, schúlená pri opadanej stene do klbôčka, plakala. On ležal na chrbte. V ústach cítil pach alkoholu a šialene ho bolela hlava.
„Kde sme to vlastne?“ spýtala sa medzi vzlykmi.
„U dedka. Tu má takú záhradnú búdu, keď prší a tak,“ dodal na vysvetlenie.
„Čo ti je?“ spýtal sa po chvíli s nevôľou, s akýmsi tušením, že budú problémy.
„Vieš čo sa v noci stalo?“
Mlčal.
„Bojím sa,“ zverila sa ešte a plakala ďalej.
„Inak to ale bola celkom príjemná diska!“ chcel byť nad vecou.
„Nemala som sem s tebou chodiť.“
„Ale išla si!“ V tej chvíli si uvedomil, že nevie, ako ju má oslovovať. „Ako sa vlastne voláš?“
„Ivana.“
„Ja som Juro,“ predstavil sa pre istotu a hneď zatvoril oči, aby nevidel podivne sa roztáčajúci strop.
Ležali vedľa seba ešte celú hodinu, než vstali, obliekli sa a rozišli. V tom zhone si akosi zabudli povedať, kedy sa zasa uvidia…
Keď sa Juraj jedného sobotňajšieho odpoludnia pri pive od kamaráta dozvedel, že ho zháňa nejaká Ivana, trvalo hodnú chvíľu, kým sa rozpamätal: „Ahá, to je TÁ,“ povedal a v tóne jeho hlasu bolo jasne cítiť zmes ľahostajnosti a pohŕdania.
„Čo zasa otravuje?“
„Čakám s tebou dieťa!“ zverila sa Ivana Jurajovi, a on nevedel, čo na to povedať. Keď sa prebral z prvého šoku ………

Nasleduje prezentácia dokončených príbehov a medziskupinová diskusia o nich. Žiaci argumentujú, zvažujú rôzne riešenia, uvažujú nad ich dôsledkami. Témou diskusie môžu byť aj odlišnosti v nazeraní chlapcov a dievčat na daný problém a zrejme aj odlišný pohľad na správanie aktérov príbehu.

Záverečná diskusia
K akým záverom sa žiaci dopracovali v diskusii? Nezabudneme sa spýtať, čo nového si z dnešnej hodiny odniesli, čo sa naučili a či chcú ešte niečo povedať na záver (aby nikto nemal pocit, že sa mu nedostalo slova).

Približné časové nároky
Minimálne 1 vyučovacia hodina, v ideálnom prípade poldruha hodiny, aby bol dostatok času na podrobné prediskutovanie témy.

Veková kategória
Žiaci najvyšších ročníkov ZŠ, žiaci SŠ horná veková hranica je neobmedzená.

Poznámka
Technika „nedokončeného príbehu“ je ďalšia z univerzálnych techník, ktoré možno použiť na prediskutovanie rôznych tém so žiakmi rôznych vekových kategórií, ak pochopiteľne zvolíme vhodný príbeh a prispôsobíme ho našim zámerom.

RNDr. Soňa Nagyová, PhD.
UK Bratislava Prírodovedecká fakulta
Katedra didaktiky prírodných vied, psychológie a pedagogiky