NoS > materiály > učebné texty, zaujímavosti > právo a politológia - základné pojmy

Právo a politológia - základné pojmy

A  |  B  |  C  |  D  |  E  |  F  |  G  |  H  |  I  |  J  |  K  |  L  |  M  |  N  |  O  |  P  |  R  |  S  |  T  |  U  |  V  |  X  |  Y  |  Z

 A                                                                                                                                                                                  

aristokracia - 1. dedičná vláda šľachty, urodzených rodín; 2. šľachta, vládnuca trieda za feudalizmu, popri cirkvi monopolný vlastní pôdy; 3. úzka, privilegovaná vrstva niektorej skupiny triedy;

autonómia - 1. samospráva, právo určitej spoločenskej alebo národnej skupiny riešiť samostatne a nezávisle na inom svoje vlastné otázky; 2. názor, že človek sám, nezávisle na spoločnosti, poznáva, čo je mravne záväzné;

autorita - vážnosť, vplyvnosť jedinca alebo inštitúcie, prameniaca z všeobecne uznávaného významného postavenia, všeobecne uznávaná osobnosť alebo inštitúcia;

 D                                                                                                                                                                                  

demokracia (z gréčtiny) - forma štátu, v ktorom je umožnená maximálna faktická účasť plnoprávnych občanov na jeho riadení a správe; doslova vláda ľudu, ľudovláda;

dogmatizmus - strnulé, nemenné myslenie, bezdôvodné zotrvávanie na zastaralých názoroch, ktoré boli historickým vývojom prekonané;

doktrína - náuka, sústava vedeckých poučiek určitého odboru; strnulé, neživotné učenie;

 H                                                                                                                                                                                  

historizmus - zásada prístupu k skúmaniu a hodnoteniu javov vývoja ľudskej spoločnosti. Vyžaduje, aby boli analyzované v procese vzniku, vývoja a zmeny daných podmienok;

 I                                                                                                                                                                                  

individualizmus - zdôrazňovanie osobných záujmov; zdôrazňovanie významu jednotlivca, nadraďovanie jednotlivca alebo malej skupiny nad spoločnosť;

 J                                                                                                                                                                                  

jurisdikcia - výkon súdnej právomoci, okruh právomoci patriacej súdnym orgánom;

 K                                                                                                                                                                                  

konsenzus (z lat.) - 1. súhlas, povolenie, schválenie, dovolenie; 2. prejav zhodnej vôle zmluvných strán;

konzervativizmus - lipnutie na starých, vžitých formách a veciach; postoj zotrvávajúci na prežitých a dobou prekonaných názoroch, úsilie o zachovanie tradičného poriadku a spôsobu života;

kultúra - súhrn všetkých odborov ľudskej duchovnej činnosti; vzdelanosť; súhrn výsledkov hmotnej, duchovnej a umeleckej spoločenskej činnosti; synonymum pre ľudský, umelý výtvor - opak prírodného;

 L                                                                                                                                                                                  

liberalizmus - 1. súbor politických názorov a princípov politiky v záverečnej etape boja buržoázie proti feudalizmu; sústava buržoáznych názorov konca 19. storočia, vyslovujúca požiadavku voľnej hospodárskej súťaže; niekedy sa používa pejoratívne ako zmierlivosť, bezzásadovosť, zhovievavosť, sklon k ústupkom;

 M                                                                                                                                                                                  

machiavellizmus - prenesene, nepresne a zjednodušene, nepôvodne politika používajúca bezohľadné, zákerné spôsoby dosiahnutia cieľa;

moc, deľba moci - základy teórie deľby moci položil J. Locke a najmä Ch. L. Montesquieu. Systém deľby moci spočíva v nezávislosti, oddelenosti, samostatnosti a súčasne rovnováhy troch moci: zákonodarnej, výkonnej a súdnej;

monarchia - forma štátu na čele s monarchom - jedinovládcom, panovníkom; absolútna m. - panovník má neobmedzenú výlučnú vládnu moc; konštitučná m. - práva panovníka sú upravené a do určitej miery obmedzené ústavou a volenými zastupiteľskými orgánmi; parlamentná m. - zákonodarná moc prísluší volenému parlamentu a výkonná vláde, panovník vystupuje ako reprezentatívna hlava štátu;

 N                                                                                                                                                                                  

nacionalizmus - spoločenské hnutie, zdôrazňujúce národnú alebo národnostnú stránku; ideológia a prax národných subjektov v procese tvorby a vznikania národov; pejoratívne preceňovanie vlastných národných záujmov na úkor, resp. proti záujmom iných národov;

nihilizmus - popieranie spoločenského pokroku a mravných spoločenských hodnôt, princípov a zákonov;

 O                                                                                                                                                                                  

ochlokracia - podľa starogréckych mysliteľov (Platón, Aristoteles) "zvrhlá" demokracia, vláda ulice;

opozícia (z lat.) - 1. odpor, protivenie sa; 2. politická strana alebo strany, ktoré stoja mimo koalície v parlamente alebo mimo parlamentu; 3. protivládna strana alebo zoskupenie;

 P                                                                                                                                                                                  

pieta ( z lat.) - zbožnosť, úcta, vážnosť; ohľaduplnosť, príchylnosť, vďačná spomienka;

pluralizmus - existencia a činnosť viacerých politických strán alebo skupín; početnosť, rozdielnosť názorov;

plutokracia - 1. sústredenie moci v štáte v rukách najbohatších predstaviteľov vládnucej triedy; 2. vrstva najmajetnejších;

polis (z gréčtiny) - mestský štát, proti východným despociám pokroková forma územne obmedzeného štátu; bol výrazom nezávislej jurisdikcie nad mestom;

politika (z gréčtiny) - účasť na štátnych záležitostiach, správa štátu, určenie formy, úloh a obsahu činnosti štátu; politiku možno definovať ako aktivitu, prostredníctvom ktorej sú rozdielne záujmy vo vnútri danej jednotky vládnutia uzmierované tým, že sa im dáva podiel na moci úmerný ich významu pre blaho a prežitie celej pospolitosti; politický systém je potom taký spôsob vládnutia, v ktorom sa politika osvedčuje ako prostriedok garantujúci rozumnú stabilitu a poriadok;

populizmus - spôsob politického správania sa, ktoré sa domnieva, že vyriešiť všetky politické problémy je možné dovolávaním sa vôle ľudu; podľa neho je ľud nadaný takými inštinktmi a schopnosťami reagovať, ktoré samy osebe stačia poskytnúť štátnikovi vodítko konať a získať mu autoritu. Treba sa len správne na tieto inštinkty a reakcie "napojiť";

právo - súhrn spoločenských pravidiel, predpisujúcich vonkajšie správanie, ktorých porušenie sa považuje za žalovateľné; sústava noriem, pravidiel správania, ustanovených štátnou mocou. Zvláštnosťou právnych noriem je, že ich dodržiavanie je zabezpečované donucovacou silou štátu;

precedens - v právnej vede znamená koncepcia precedensu, že vo všetkých súdnych rozhodovaniach sú predchádzajúce rozhodnutia vyšších súdov záväzné; prípad, ktorý sa stal skôr, ktorý alebo slúži za príklad pre ďalšie podobné alebo oprávňuje, ospravedlňuje nasledujúce obdobné prípady;

 R                                                                                                                                                                                  

revizionizmus - hnutie, usilujúce sa zmeniť, revidovať rozhodnutia, hranice štátov, jestvujúce usporiadanie;

revolúcia (z lat.) - zásadný prechod skokom zo starej kvality do novej, z jedného spoločenského usporiadania do druhého; prenesene prudké zrýchlenie sociálneho vývoja;

 S                                                                                                                                                                                  

strana (politická) - dobrovoľné združenie jednotlivcov spojených spoločenskými a politickými cieľmi; vznik a existencia politických strán je spätá zo záujmovou diferenciáciou spoločnosti. Občania organizovaní v politických stranách sa usilujú prostredníctvom volieb dosiahnuť podiel na riadení vecí verejných. Politická strana dosadzuje svojich zástupcov - kandidátov všade tam, kde sa o niečom rozhoduje. Usiluje sa získať politicky a hospodársky významné funkcie;

štát (z lat. status, štát, ústava, poriadok) - pôvodné označenie tých, ktorí vládli, neskôr označenie pre obyvateľstvo na určitom území. Sociologicko-právnická definícia vymedzuje štát na základe troch prvkov, nevyhnutných na jeho existenciu: a) štátne územie, b) obyvateľstvo, ktoré na ňom žije, c) určitá organizácia tohto obyvateľstva, ktorá slúži výkonu štátnej (t.j. vládnej, právnej) moci;

štátna moc, najvyššie orgány - pod pojmom najvyššie orgány štátnej moci chápeme 1. hlavu štátu, 2. najvyšší zákonodarný (zastupiteľský) orgán, 3. najvyšší výkonný orgán, 4. najvyššie súdy;

 T                                                                                                                                                                                  

titokracia - vláda boháčov, štátna forma, pri ktorej sú politické práva odstupňované podľa majetku;

tradicionalizmus - zotrvávanie na tradícii, lipnutie na tradícii; zachovávanie starých zvyklostí; prenesene odpor proti novému, preceňovanie významu tradície;

tyrania - 1. forma samovlády v starovekom Grécku, 2. krutovláda, hrôzovláda, 3. násilie, útlak;

 X                                                                                                                                                                                  

xenokracia - vláda cudzincov;