NoS > materiály > učebné texty, zaujímavosti > základy filozofie - základné pojmy

Základy filozofie - základné pojmy

A  |  B  |  C  |  D  |  E  |  F  |  G  |  H  |  I  |  J  |  K  |  L  |  M  |  N  |  O  |  P  |  R  |  S  |  T  |  U  |  V  |  X  |  Y  |  Z

 A                                                                                                                                                                                  

absolútno (z lat. absolutus - nepodmienený) - pojem označujúci vo filozofii bytie, ktoré je podstatou všetkého, je nepodmienené, sebestačné, neobmedzené, dokonalé, existuje samo sebou a je príčinou všetkého ostatného;

abstrakcia (z lat. abstractio - odlúčenie, oddelenie) - je jednou z foriem pojmotvorného procesu. Termínom abstrakcia označujeme myšlienkový proces, v ktorom pri zobrazovaní niektorých vlastností a vzťahov predmetu neberieme do úvahy niektoré vlastnosti a ostatné fixujeme;

agnosticizmus (z gréčtiny) - stanovisko nepoznateľnosti v gnozeológii, t.j. názor ktorý obmedzuje dosah alebo okruh ľudského poznania, popiera možnosť poznania podstaty sveta, "vecí o sebe", "príčin javov";

akcidens (z lat.) - rozdiel od atribútu náhodilá, dočasná, zameniteľná, postrádateľná kvalita, vlastnosť vecí;

atribút (z lat. - prívlastok) - filozofický termín znamenajúci trvalú, podstatnú, neodmysliteľnú vlastnosť nejakej veci na rozdiel od vlastností náhodilej, dočasnej;

autoregulácia - spôsob, akým sa živé organizmy samy obnovujú a samy riadia základné životné procesy a svoj vývoj;

axióm (z gréčtiny "prijatý predpoklad") - tvrdenie (veta) axiomaticky budovanej vedeckej teórie, ktoré chápeme ako východiskové, v danej teórii nedokazované, z ktorého (s eventuálnym pribraním ďalších tvrdení podobného charakteru) vyvodzujeme všetky ostatné tvrdenia (vety) teórie pomocou vopred daných pravidiel odvodzovania;

 B                                                                                                                                                                                  

biocentrizmus - názor redukujúci spoločenskú a mravnú podstatu človeka, na podstatu biologickú;

bytie - najvšeobecnejší a abstraktný pojem, ktorý označuje objektívny svet, jestvujúcu matériu, existenciu čohokoľvek vôbec; to, čo sa odlišuje od reality, existencie a skutočnosti;

 D                                                                                                                                                                                  

demiung - doslova majster, remeselník, v prenesenom zmysle tvorca, stvoriteľ; v Platónovej filozofii a novoplatónskych učeniach - stvoriteľ sveta, tvorca vesmíru;

determinizmus - 1. filozofické učenie a stanovisko o všeobecnej zákonitej súvislosti a podmienenosti všetkých javov; 2. vzťah nevyhnutnej súvislosti stavov fyzikálnej sústavy, keď začiatočný stav sústavy nevyhnutne určuje (determinuje) jej stav v ľubovoľnom nasledujúcom čase;

dialektika - v starogréckej filozofii "umenie rozhovoru", schopnosť viesť spor na základe otázok a odpovedí, umenie klasifikovať pojmy, triediť veci do rodov a druhov;

diferenciácia - proces rozrôzňovania, rozdelenia, odstupňovania; rozlišovanie;

dichotómia - dvojčlenné delenie dačoho, dvojdielnosť, dvojitosť;

doxa, mienka - nepravé zmyslové poznanie; poznanie zamerané na premenlivé mnohotvárne veci, hodnotené ako poznanie nižšie než rozumové;

dualizmus - učenie uznávajúce materiálnu a duchovnú substanciu ako rovnocenné princípy;

duch - pojem, ktorý v najširšom zmysle je totožný s pojmom ideálno, vedomie; v užšom zmysle s pojmom myslenie;

duša - 1. synonymum termínu psychika; 2. v náboženstve netelesná nesmrteľnosť nehmotná sila; 3. termín na označenie vnútorného sveta človeka;

 E                                                                                                                                                                                  

eklektika - nesúrodé mechanické vyberanie a spájanie rôznych prvkov, rozličných teórií a smerov; netvorivé spájanie cudzorodých prvkov rôznych štýlov;

eleati - starogrécka filozofická škola (6. - 5. stor. p.n.l.) pomenovaná podľa mesta Elea v južnom Taliansku, charakteristická chápaním bytia ako niečo trvajúceho, nemenného, nehybného, večného;

element - (prvok) - najjednoduchšia časť, z ktorej je zložený celok;

emocionalizmus - smer zvýrazňujúci citovú stránku života;

empirizmus - súhrn gnozeologických teórií, vysvetľujúcich pôvod, povahu, metódy, platnosť, kritériá ľudského poznania zo zmyslovej skúsenosti; rozum len spája "organizuje", preskupuje to čo pochádza zo zmyslov;

entelechia (z gréčtiny) - prvotný, vnútorný účel, obsiahnutý vo veciach a sústreďujúci všetko dianie v predmetnom súcne určitým smerom. U Aristotela je entelechia pevne spojená s látkou, s vecami samotnými;

epifenomenalizmus (z gréčtiny) - názor, podľa ktorého je vedomie len sprievodným javom telesného a len doprevádza hmotné procesy;

epistemológia (z gréčtiny) - teória poznania, termín, ktorý sa v podstate kryje s termínom noetika alebo gnozeológia;

epoché (z gréčtiny) - hlavný princíp gréckeho skepticizmu vyzývajúci k zdržaniu sa akéhokoľvek úsudku o veciach. Je zdôvodňovaný nedostatočnosťou ľudského poznávania, nemožnosťou dosiahnuť všeobecne platné poznanie;

eristika (z gréčtiny) - umenie sporu, vznikla súčasne s rétorikou ako umenie presvedčovať, je založená na relatívnosti zmyslového poznávania;

essencia (z lat.) - podstata veci, to, čo robí vec tým, čím je; v protiklade k existencii býva esencia niekedy chápaná ako podmienka, základ existujúcich javov, inokedy ako následok či výraz existencie (v existencializme);

existencia - filozofický pojem označujúci všetko, čo existuje;

exoterný a ezoterný (z gréčtiny) - termíny na rozlíšenie názorov, učení a spisov určených a zrozumiteľných zasvätencom, odborníkom, vzdelancom (ezoterné) od tých, ktoré sú určené laikom, širokej verejnosti (exoterné);

 F                                                                                                                                                                                  

fatum - osud, fatálny - osudom predurčený, osudný, osudový;

fenomenalizmus - smer popierajúci existenciu objektívneho sveta a uznávajúci za jedinú realitu javy vedomia, fenomény; veci poznávame tak, ako sa nám javia a nie tak, aké sú v skutočnosti ("samy osebe");

fideizmus - filozofické učenie ktoré dáva prednosť viere pred vedou a nahrádza poznanie vierou; vyššie pravdy, najmä náboženské, nemôžu byť poznané rozumom, ale sú dosiahnuteľné len "istotou viery";

filozofia (z gréčtiny) - "láska k múdrosti"; s termínom filozofia sa prvý raz stretávame u Pytagora, ako osobitnú náuku ju vyčlenil Platón; v starovekej spoločnosti obsahovala všetky poznatky človeka o svete, o sebe samom, o poznaní, neskôr dochádza k "vyčleňovaniu" špeciálnych vied z filozofie; filozofia ako náuka vzniká z potreby vytvoriť všeobecný náhľad na svet, preskúmať jeho všeobecné princípy a zákony, z potreby racionálne zdôvodnenej metódy uvažovania o skutočnosti, logiky a teórie poznania;

filozofická antropológia - učenie o človeku, jeho podstate, postavení vo svete a poslaní;

fixácia - ustálenie, ustaľovanie, upevnenie, zachytenie, zachytávanie niečoho v dajakej podobe;

formalizmus - jednostranné chápanie a zveličovanie formy nezávisle, odtrhnuto od obsahu; lipnutie na formách, formálnosť; v etike nadraďovanie formálnych vzťahov nad obsah spoločenskej morálky;

 G                                                                                                                                                                                  

gnosticizmus - 1. súhrnný názov neskorých antických nábožensko-mystických prúdov, v ktorých sa rozkladali tradície gréckeho racionalizmu; 2. nábožensko-mystický raného náboženstva, ktorý vznikol zmiešaním prvkov gréckej filozofie, orientálnych náboženstiev a cirkevných dogiem;

 H                                                                                                                                                                                  

helenizmus - 1. obdobie gréckych dejín a kultúry od čias Alexandra Veľkého do vzniku rímskeho cisárstva; 2. starogrécka kultúra, vzdelanosť;

hermetizmus - nábožensko-filozofické učenie o tajomstvá sveta, obsahujúce zjavenia a traktáty o tajomstvách vesmíru, ktoré sa týkajú astrológie, alchýmie aokultizmu;

história - 1. súhrn dejov v minulosti, minulosť, dejiny; 2. veda o vývoji spoločnosti a prírody; 3. udalosť, priebeh dej;

holizmus - učenie, ktoré vyzdvihuje prvotnosť celku v pomere k častiam, ako aj nezávislosť celku od časti;

homoiomeria - v Anaxagorovej filozofii kvalitatívne homogénna a originálna častica, ktorá obsahuje nekonečné množstvo drobnejších podobných ale zhodujúcich sa častí;

humanizmus - spoločenské a kultúrne hnutie epochy renesancie v 16. stor., snažiace sa o obnovu antickej vzdelanosti;

hylozoizmus (z gréčtiny) - názor, že všetka hmota je oživená, pokus vykladať vznik organického sveta z prírody samej;

hypostáza - zvecnenie, konkretizácia, spredmetnenie;

hypostazovanie - postup, ktorý povyšuje niečo, čo je v skutočnosti iba možnosťou, vzťahom, na samostatne jestvujúci objekt; v širšom zmysle slova prisudzuje samostatnú existenciu abstraktným pojmom;

hypotéza - vedecky podložený, ale definitívne ešte neoverený predpoklad, vysvetľujúci určitý súbor javov;

 I                                                                                                                                                                                  

idiografický - opisujúci neopakovateľnú skutočnosť a teda nezovšeobecňujúci;

idoly - prekážky, klamy, ktoré sa stavajú do cesty poznaniu; subjektívne zábrany správneho poznávania; vid napr. F. Bacon;

imanentizmus - filozofický smer, hlásajúci že bytie je len vnútorným obsahom vedomia a popierajúci, že mimo vedomia existuje objektívny svet;

imanentný - tkvejúci v samej podstate vecí, týkajúci sa vnútornej stránky veci, vyplývajúci z podstaty veci;

impresia - dojem, vnem, účinok; nálada, náladový obrázok; vtlačok, odtlačok;

infinitizmus - učenie o nekonečnosti sveta, priestoru a času;

intencionalita - 1. zameranie ľudského snaženia na určitý cieľ; 2. vo filozofii zámer, úsilie, pozornosť, nevyhnutný vzťah psychických procesov k nejakému predmetu;

intuícia - schopnosť bezprostredného postihnutia pravdy a získavania poznatkov bez vedomej logickej úvahy a analýzy, nezávislá na skúsenosti a praxi;

iracionalita - vo filozofii to, čo je nepostihnuteľné rozumom, myslením a nevyjadriteľné logickými pojmami;

iracionalizmus - filozofické učenie, ktoré hlása ohraničenosť poznávacích schopností ľudského rozumu, myslenia a za základný druh poznania pokladá intuíciu, cit, inštinkt;

 K                                                                                                                                                                                  

kauzálnosť - príčinnosť, príčinná súvislosť, poznanie opakujúcich sa príčinných vzťahov a súvislostí;

kognitívny - slúžiaci na poznávanie, poznávací;

kontemplácia - sústredené uvažovanie, rozjímanie, premýšľanie;

kriticizmus - schopnosť niečo posudzovať; náklonnosť kritizovať; v Kantovej filozofii kritický výklad procesu poznania, neotická kritika, ktorá požaduje kritické skúmanie predpokladov poznania, jeho možností a mohutnosti;

kynizmus - 1. smer v gréckej filozofii založený Antistenom v 4.stor. p.n.l., hlásajúci opovrhovanie konvenciami; 2. hrubé, bezcitné správanie opovrhovanie konvenčnosťou;

 L                                                                                                                                                                                  

logos - v starovekej gréckej filozofii všeobecná zákonitosť sveta (Herakleitos); slovo, myšlienka, zákon, poriadok, základ sveta;

 M                                                                                                                                                                                  

maieutika - sokratovská metóda navedenia žiaka na samostatný spôsob poznávania pojmov;

matéria - objektívna realita existujúca nezávisle od nášho vedomia (Lenin); hmota, svet, vesmír, predmetná realita;

materializmus - filozofický smer, podľa ktorého svet je večný, nestvorený, materiálnej povahy, všetko v ňom vzniká a zaniká podľa jeho vnútorných zákonitostí;

mechanicizmus - teoretické stanovisko, podľa ktorého všetko dianie vo svete možno vysvetliť zákonmi mechaniky;

metafyzika -1. Aristotelova prvá filozofia, 2. oblasť filozofie, ktorá sa zaoberá otázkami presahujúcimi ľudskú skúsenosť, zmyslové poznanie; 3.  synonymum pre ontológiu;

monáda - 1. u starovekých Grékov nedeliteľná jednotka; 2. podľa Leibniza jednoduchá, uzavretá, aktívna meniaca sa duchovná substancia; ďalej viď. chápanie monády u G. Bruna;

monoteizmus - náboženstvo uznávajúce jedného boha, jednobožstvo;

 N                                                                                                                                                                                  

náboženstvo - sústava predstáv, pocitov, kultových úkonov, ktorých postatou je viera v boha, nadpozemskú existenciu sveta, viera, zjavenie;

naturfilozofia - filozofia prírody, ktorá sa vyvinula v 17. až 18. storočí, založená na abstraktných špekuláciách a ktorá sa usilovala chápať prírodu ako celok;

nihilizmus - popieranie všetkých ustálených hodnôt, mravných zásad; termín, ktorý prvý raz použil nemecký filozof Jacobi;

noetika - filozofická náuka o poznaní, gnozeológia, epistemológia;

nominalizmus - filozofický smer v stredoveku, podľa ktorého sú univerzáliá (všeobecné pojmy) reálne inexistentné;

noumenon - termín označujúci podstatu postihnuteľnú iba rozumov (viď. Platon dialóg Timáios);

nús - rozum, základný pojem antickej filozofie, ktorý v Anaxágorovej filozofii znamená vonkajší zdroj pohybu homoiomerií a bol chápaný ako princíp usporadúvania beztvarovej matérie;

 O                                                                                                                                                                                  

okultizmus - koncepcie, ktoré predpokladajú, že vo svete jestvujú tajné, skryté sily a fenomény;

ontológia - (zo starogréckeho on ontos - existujúce, logos - slovo, pojem, určenie) - náuka o bytí, o tom, čo existuje, oblasť skúmania starej filozofie popri gnozeológii - náuky o poznaní, logiky - náuky o myslení, etiky - náuky o mravnosti a estetiky - náuky o krásne (tradičné delenie filozofie). Ontológia v tomto zmysle býva tiež nazývaná metafyzikou;

organon - nástroj myslenia, bádania (viď napr. F. Bacon);

 P                                                                                                                                                                                  

panteizmus - nábožensko-filozofické učenie, ktoré maximálne zbližuje pojmy boh a prírody; rozpúšťa boha v prírode, stotožňuje boha s prírodou, so svetom;

patristika - kresťanská teológia, apologetika cirkevných otcov, ktorí obhajovali dogmy kresťanského náboženstva proti pohanstvu. Tvrdili, že náboženská viera nie je zlučiteľná s antickou heretickou filozofiou;

personalizmus - filozofický názor, chápajúci jednotky, z ktorých sa svet skladá, ako neosobné, svojské, cieľavedomo pôsobiace útvary;

podstata - filozofická kategória, ktorá vyjadruje všeobecné, nevyhnutné stránky objektov a procesov; súhrn vnútorných väzieb, vzťahov, relatívne trvalých vlastností predmetu;

polyhistor - znalec mnohých vedných odborov; všestranný učenec, vedec; (za "posledného polyhistora" a býva považovaný G. V. Leibniz);

polyteizmus - uctievanie mnohých bohov, mnohobožstvo; opak monoteizmu;

pozitivizmus - filozofické hnutie založené v polovici 19. storočia A. Comtom. Zdôrazňovalo antimetafyzické, pozitívne zameranie filozofie, usilovalo sa o zvedečtenie filozofického poznania;

poznanie - osobitná duchovná činnosť človeka, ktorá sa vyjadruje v živom nazeraní, v signálno-rečovej činnosti ľudí, schopností abstrahovať, vytvárať si predstavy o veciach, o samotnej poznávacej činnosti;

psychoanalýza - 1. rozbor psychiky a jej konštitutívnych súčastí, 2. smer v psychológii a psychiatrii, založený na objavoch S. Freuda;

 R                                                                                                                                                                                  

racionalizmus - smer vo filozofii, ktorý zdôrazňuje úlohu rozumu v procese poznania;

reformácia - stredoveké sociálno-politické hnutie, prejavujúce sa úsilím o nápravu cirkvi a obmedzenie (usmernenie jej moci (15. - 16. stor.);

 S                                                                                                                                                                                  

scientizmus - absolutizácia, zvýrazňovanie významu vedy v poznaní;

sémantika - 1. náuka o význame jazykových jednotiek slov alebo vyšších celkov; 2. smer v logistickej novopozitivistickej filozofii, zaoberajúcej sa významovou platnosťou znakov v metajazyku moderných vied;

senzualizmus - učenie v gnozeológii, ktoré uznáva pocity za jediný zdroj poznania a všetko poznanie odvodzuje zo zmyslového vnímania;

solipsizmus - teória, podľa ktorej jestvuje len človek a jeho vedomie, kým objektívny svet vrátane ľudí jestvuje len vo vedomí indivídua;

stoicizmus - smer v antickej filozofii, usilujúci sa poznať zákonitosti prírody a dosiahnuť duševnú vyrovnanosť;

subjekt - 1. vnímajúca, premýšľajúca, chápajúca bytosť; 2. logický predmet, podmet súdu;

subjektívny idealizmus - filozofický smer, podľa ktorého svet, v ktorom subjekt žije a koná pokladá za súhrn pocitov, zážitkov, nálad ...; "byť znamená byť vnímaný" - (G. Berkeley);

substancia - to, čo sa pôvodne v dejinách filozofie chápalo ako látka, z ktorej sa skladajú všetky veci;

systém - súbor prvkov, elementov v určitej oblasti, ktoré sú vo vzájomných vzťahoch a väzbách a tvoria určitú celostnosť;

štruktúra - stavba a vnútorná forma organizácie systému; vystupuje ako jednota vzájomných väzieb medzi jeho prvkami;

 T                                                                                                                                                                                  

teodicea - nábožensko-filozofické ospravedlnenie boha z existencie zla a nespravodlivosti vo svete, ktorý stvoril;

teogónia - súhrn mýtov o pôvode bohov; genealógia bohov, obraz kozmu založený na animistických predstavách;

teológia - náuka usilujúca sa pomocou filozofických argumentov zdôvodniť náboženstvo, bohoslovie;

teória poznania (gnozeológia, epistemológia) - časť filozofie, ktorá skúma vzájomný vzťah subjektu a objektu v procese poznávacej činnosti, vzťah poznania ku skutočnosti, možnosti poznania sveta človekom (poznávacie mohutnosti);

teozofia - vedenie o bohu získané bezprostredným poznaním boha alebo mystickým spojením s ním; učenie o božskej múdrosti, o pravom obsahu náboženstva, ktorý je skrytý nezasväteným;

tolerancia - znášanlivosť názorová alebo náboženská;

tomizmus - smer katolíckej filozofie, vychádzajúci z filozofického učenia Tomáša Akvinského;

totemizmus - jedno z raných náboženstiev, ktorého základom je viera, spoločný pôvod ľudí s niektorými zvieratami, rastlinami, predmetmi skutočnosti;

tradícia - historicky vzniknuté obyčaje, obrady, hodnoty, normy správania prenášané z jednej generácie na druhú;

transcendentálny - určenie bytia, vyjadrujúce nadzmyslové, všeobecné vlastnosti bytia, ktoré sú dostupné len intuitívnemu, apriórnemu poznaniu;

trópy - argumenty starogréckych skeptikov, ktorými sa snažili zdôvodniť svoje tézy o neschopnosti človeka poznávať skutočnosť;

 U                                                                                                                                                                                  

univerzálie - všeobecné pojmy (idey) v stredovekej filozofii, ktorým "realisti" prisudzovali reálnu existenciu;

univerzum - 1. celý svet, vesmír, kozmos; 2. súbor predmetov výskumu vedeckého poznania;

utópia - podľa románu anglického mysliteľa T. Mora - Utopia - 1. niečo nedosiahnuteľné, vysnívaná krajina; 2. neexistujúce vybájené miesto;

 V                                                                                                                                                                                  

vedomie - psychické zobrazenie skutočnosti človeka, ktoré vystupuje ako nepretržite sa meniaci súhrn rozumových a zmyslových obrazov;

verifikácia - overovanie, overenie, preskúmanie pravosti alebo správnosti súdu, výpovedi a pod.;

vitalizmus - 1. smer vysvetľujúci životné procesy v organizme akousi zvláštnou životnou silou, 2. smer v umení, oslavujúci život v jeho najzákladnejších prejavoch;

voluntarizmus - filozofický smer, ktorý za podstatu sveta, ľudskej existencie, myslenia a cítenia považuje vôľu;

vrodené idey - kľúčový pojem niektorých koncepcií, ktoré sa vyjadrujú k pôvodu a podstate ľudského poznania; apriórne formy ale aj obsahy poznania;

 Z                                                                                                                                                                                  

život - vo vede o prírode najvyšší spôsob jestvovania otvoreného sebaorganizujúceho systému;