PROCES

O klasifikovaní alebo neklasifikovaní občianskej výchovy rozhoduje riaditeľ školy po prerokovaní s pedagogickou radou a radou školy. Pri hodnotení výsledkov vyučovania možno použiť tradičné metódy (ústne skúšanie a didaktické testy) ak zisťujeme úroveň vedomostí a zručností (kognitívna oblasť). Ak zisťujeme a hodnotíme výsledky v oblasti afektívnej (zmeny v postojoch a hodnotovej orientácii žiakov) a v oblasti správania, je vhodné využiť dotazníky, rozhovor, pozorovanie, metódu riešenia životných situácií a pod. Hodnotenie žiaka musí byť komplexné, založené na princípe individuálneho prístupu k osobnosti žiaka.

Základným predpokladom úspešnosti vyučovania občianskej výchovy bude aktivita, samostatnosť a tvorivosť žiakov, ktorú učiteľ môže dosiahnuť jednak variabilitou použitých vyučovacích prostriedkov vyučovacích metód, organizačných foriem a materiálnych prostriedkov (učebné pomôcky a didaktická technika), jednak poznaním individuálnych a psychologických osobitostí žiakov.

Žiakom je potrebné umožniť na hodinách občianskej výchovy hľadanie, objavovanie, prežívanie, kritické postoje i zodpovednosť. Klasickú informačno-receptívnu metódu (výklad a prednášku) odporúčame používať iba tam, kde je potrebné žiakom objasniť zložitejšie otázky, časti učiva v osnovách (právna, ekonomická, svetonázorová problematika).

K najefektívnejším metódam výučovania občianskej výchovy patria didaktické hry (situačná metóda, inscenačná metóda, brainstorming):

•  Situačná metóda spočíva v tom, že žiaci obdržia opis určitej situácie, skutočnej alebo vymyslenej, ktorý obsahuje niekoľko úloh, ktoré majú motivovať žiakov k riešeniu problémov. Opis situácie môže byť ústny, písomný alebo v podobe nahrávky, nemôže však obsahovať žiadny komentár autora. Po oboznámení sa s opisom nasleduje čas na spresňujúce otázky. Potom nasleduje spoločné hľadanie východiska zo situácie, t.j. riešenie problému, s použitím predtým osvojených vedomostí. Vedomosti sa aplikujú v reálnej životnej a spoločenskej situácii. Na záver nasleduje analýza a porovnanie navrhovaných riešení, výber najlepšieho a kontrola a realizácia prijatých rozhodnutí.

•  Inscenačná metóda je na rozdiel od situačnej dynamická. Jej podstata spočíva v tom, že niektorí alebo i všetci žiaci budú hrať (inscenovať) určité roly, t. j. zinscenujú určitú situáciu. Učiteľ predloží základné myšlienky, dá vybraným hercom čas premyslieť si, o čom budú hovoriť (individuálne alebo v skupinách), alebo pristúpi k inscenácii okamžite, bez prípravy. Inscenačná metóda môže mať formu príbehu (s rozprávačom a postavami), alebo situácie (postavy vymýšľajú dialóg na mieste - prípadne s pomocou učiteľa a zvyšku triedy). V následnej diskusii sa žiaci pokúšajú nájsť východisko zo situácie, t.j. nájsť riešenie problému. Inscenačnú metódu možno považovať za určitý tréning konaný v umelých podmienkach za účelom intelektuálnej a emocionálnej prípravy žiakov pre prácu v reálnych životných situáciách. Odporúčame hrať iba krátke scénky.

• Brainstorming (burza nápadov) je skupinové zasadnutie, ktorého cieľom je zhromaždiť všetky tvorivé nápady, ktoré je možné využiť pri riešení určitého problému. Má niekoľko etáp:
  - príprava - zoznámenie účastníkov s cieľom - riešeným problémom,
  - diskusia k riešenému problému,
  - vlastný brainstorming, t.j. vytváranie návrhov riešenia (hypotéz),
  - vyhodnocovanie návrhov - výber a využitie riešení.
  Pri tejto metóde platia pre žiakov tieto pravidlá:
  zákaz kritiky, uvoľnenie fantázie, čo najväčší počet nápadov, riešení, vzájomná inšpirácia, rovnosť žiakov. Platí iba podriadenosť učiteľovi.

Z ostatných metód odporúčame využívať riadený rozhovor, samostatnú prácu žiakov a besedy:

• Riadený rozhovor (heuristická metóda) spočíva v tom, že žiaci si osvojujú nové vedomosti na základe už predtým osvojených poznatkov z učiva občianskej výchovy a iných predmetov, prípadne skúseností zo životnej a spoločenskej praxe pod učiteľovým vedením s využitím vlastných logicko-myšlienkových operácií (analógie, indukcie, dedukcie, analýzy, komparácie, generalizácie, abstrakcie). Úloha učiteľa spočíva v kladení premyslených otázok.

• Samostatná práca je účinnou metódou aktivizácie žiakov na vyučovacej hodine i pri príprave na vyučovanie. Pri príprave na vyučovanie vyučujúci uloží úlohy jednotlivcovi alebo skupine, ktoré majú plniť v čase mimo vyučovania (zozbieranie materiálov a údajov regionálneho charakteru, ktoré súvisia s témou učiva, informácie o minulosti alebo o plánoch rozvoja obce, mesta a pod.)

• Metóda besedy (diskusie) je vlastne kombinovaním metódy riadeného rozhovoru s metódou samostatnej práce. Možno ju preto použiť na prerokovanie výsledkov samostatnej práce alebo pri analýze zaujímavého článku, divadelného predstavenia, návštevy výstavy, exkurzie a pod.

Priebeh besedy učiteľ usmerňuje vhodnými otázkami tak, aby žiaci nielen využívali vedomosti a skúsenosti, ale zaujali vlastný postoj a presvedčenie. Učiteľ učí žiakov vecne hovoriť o otázkach, preberaných na besede, podnecuje ich k vzájomnej diskusii, aby sa učili argumentami obhajovať svoj názor a pritom si vedeli vypočuť názory a presvedčenie iných.

Okrem vyučovacej hodiny v triede je možné využiť aj iné organizačné formy ako exkurzie, vychádzky, návštevy a besedy s odborníkmi z praxe. Atmosféra slobody, pohody a dôvery je pre tvorivú prácu v občianskej výchove nevyhnutná. Žiakom treba vytvoriť priestor na otvorené vyjadrovanie svojich názorov, viesť ich k demokratickému porozumeniu. Preto je potrebné žiakov brať vážne, počúvať, čo hovoria a povýšiť dialóg na nosný pedagogický princíp pri rozoberaní problémov na vyučovacích hodinách.