 |
Romantizmus
vznikol ako reakcia na osvietenskú filozofiu, ktorá prevládala koncom
18. storočia. V romantizme sa do popredia dostával umelec, jeho
osobnosť a jeho pocity. Podľa hudobných skladateľov mala hudba odrážať
niečo, a preto nemala byť abstraktná a tak chladná ako v klasicizme.
Mala to byť istá reakcia na okolitý svet. Romantizmus sa vracia
späť do minulosti. Inšpiruje sa prírodou, fantáziou, rozprávkami,
ľudovými bájami |
a mýtami, povesťami a národnou tématikou. Mnohí romantickí skladatelia
sa tak inšpirovali tvorbou známych spisovateľov, ako sú Goethe,
Schiller, Byron, Scott a iní. K hudobným výdobytkom patrili predovšetkým
dlhšie orchestrálne skladby. Symfónie si okrem dĺžky vyžadovali
aj väčší orchester a väčšie emócie, ako aj novú farebnosť. Dominantné
miesto tu zohrávali dychové nástroje. Samozrejme aj klavír si čoraz
viac získava svojich poslucháčov, predovšetkým v malých hudobných
salónoch. Čo sa týka hudobných foriem, najčastejšie sa využívali
koncerty, symfónie, symfonické básne a opery. Melodika a melódia
boli pestrejšie, často využívali melodické ozdoby a chromatiku,
rytmus bol menej pravidelný. Harmónia využívala konsonantné a disonantné
akordy, a tak sa stávala riadiacim výrazovým prostriedkom, a zohrávala
dôležitú úlohu pri vystupňovaní nálady. Okrem durových a molových
tónin sa objavovali aj staré modálne tóniny. Na konci 19. storočia
sa v hudobných skladbách odráža nový hudobný trend - vlastenectvo,
ktoré vychádzalo z prvkov ľudovej hudby. Najdôležitejšími predstaviteľmi
romantizmu boli Robert Schumann, Franz Schubert, Carl Maria von
Weber, Giuseppe Verdi, Richard Wagner, Niccolo Paganini, Franz Liszt,
Hector Berlioz, Bedřich Smetana, Antonín Dvořák, Frederyk Chopin,
Edvard Hagerup Grieg, Peter Iľjič Čajkovskij, Nikolaj Rimskij Korsakov
a Modest Petrovič Musorgskij. |
