 |
Renesancia
trvala od 13. do 16. storočia. V tom čase bola pri moci cirkev.
Tá využívala hudbu ako jeden z prostriedkov, ktoré podporovali náboženské
cítenie ľudu. Stredobodom pozornosti sa stal človek, jeho potreby
a záujmy, ako aj jeho vzťah k životu a prírode. To všetko sa opisovalo
v rôznych renesančných hudobných skladbách. V 12. - 13. storočí |
sa začal vyvíjať dvojhlas, v ktorom prevažovala rytmická zložka.
Najčastejšou hudobnou formou sa stalo moteto. Toto obdobie sa nazýva
Ars antiqua. 14. storočie patrilo Ars nove. Jej predstaviteľmi boli
: Quillame De Machaut (Francúzsko) a Girardelus De Florentina (Taliansko).
V 15. a 16. storočí sa veľmi obľúbenou stala zborová vokálna tvorba
- spievaný mnohohlas (polyfónia), ktorá mohla byť so sprievodom
hudobného nástroja, alebo aj bez neho. V tomto období rozlišujeme
tri školy : holandskú, benátsku a rímsku. V holandskej škole išlo
predovšetkým o vokálnu polyfóniu bez hudobného sprievodu a chrámovú
hudbu. Najčastejšími formami využívanými v tejto škole boli : moteto,
canon a omša. Predstaviteľmi boli : Quillaume Defay, Josquin Des
Prés, Gilles Binchois a Orlando di Lasso. Išlo predovšetkým o komplikované
vedenie hlasov. Druhou zo škôl bola benátska škola, u ktorej bola
charakteristickou črtou inštrumentálna polyfónia a nové orchestrálne
a organové formy : sonata canzona, sinfonia, toccata, fantázia a
ricercar. Predstaviteľmi benátskej školy boli : Andrea a Giovanni
Gabrielli. Tretia - rímska škola sa postarala o rozvoj svetských
foriem, napr. madrigálu. Najvýznamnejší predstaviteľ : Giovanni
Pierluigi da Palestrina. V období renesancie veľa ľudí hralo na
nejakom hudobnom nástroji a spievalo so svojimi priateľmi. |
