 |
Klasicizmus
vznikol približne v 40-tych rokoch 18. storočia. V tomto období
sa Európou prevalil nový štýl talianskej opery. Cieľom klasicistickej
hudby bola väčšia zrozumiteľnosť pre poslucháča a preto sa hudba
stala oveľa jednoduchšou, výraznejšou a jasnejšou. Podiel na tom
mala predovšetkým melódia, ktorá sa stala dominantným prostriedkom
a bola umiestnená vo vrchnom hlase. Disonancia sa využívala zriedka.
V klasicizme sa veľmi rýchlo vyvinula nová hudobná forma - symfónia,
ktorá mala korene už v baroku. Tu sa nazývala sinfonia. Bola veľmi
obľúbená v publiku. Jej priekopníkmi boli Carl Philipp Emanuel Bach
a Josef Haydn. Hudba podľa nich mala slúžiť pre potešenie. Dôraz
kládli |
predovšetkým na vkus. Aj v opere nastúpil jednoduchší štýl, zdôrazňujúci
text a morálne ponaučenie. Veľkým priekopníkom opery v klasicizme
bol Christoph Willibald Gluck, obľúbený v Rakúsku, Francúzsku a
Nemecku. Práve tam boli známe hudbobné centrá. Najvýznamnejším z
nich bol nemecký dvor kurfirsta z Mannheimu a v 50-tych rokoch Viedeň
- ako najprestížnejšie hudobné centrum Európy. Hudba sa považovala
za spoločenskú činnosť na kniežacích dvoroch a cirkevných inštitúciách.
V druhej polovici 18. storočia sa hudba presúva do verejných sál.
Vznikol tak nový pojem verejného koncertu, ktorý sa udomácnil v
mnohých katolíckych mestách. Tieto verejné koncerty sa usporadúvali
v období pôstu, keď boli divadlá zatvorené. Treba však podotknúť,
že niektoré barokové hudobné formy ešte v klasicizme zostali, avšak
boli prispôsobené novému klasicistickému vkusu a zdokonaleným hudobným
nástrojom. Okrem koncertu sa v tomto období využívali aj skladby
pre orchester s výraznou rolou určitého hudobného nástroja, symfónie.
Najviac boli obľúbené sláčikové kvartetá. Pri komponovaní svojich
hudobných diel sa hudobní skladatelia pridržiavali sonátovej formy.
Okrem už spomínaných hudobných skladateľov sa v klasicizme často
skloňovalo aj meno Wolfganga Amadea Mozarta. |
