| |
A
 |
Je
to klávesový hudobný nástroj, ktorého hlavné časti sú : melodická
časť, mechy a sprievodná časť. Notuje sa v husľovom kľúči pre pravú
ruku a v basovom kľúči pre ľavú. Podľa počtu basov rozlišujeme akordeóny
na malé (12 - 24 basov), stredné (48 basov) a veľké (80 - 120 basov).
Tento nástroj má veľké hudobné možnosti. Používa sa ako sólový,
alebo sprievodný. |
 |
Je
to v podstate altový hoboj. Vznikol v 1. polovici 18.storočia z
poľovníckeho hoboja. Jeho tón vzniká rozochvením dvoch plátkov strojčeka.
Nástroj je dlhý 80 až 90 cm, má 6 otvorov a 15 - 18 klapiek. Notuje
sa v husľovom kľúči, ale znie o kvintu nižšie. Od začiatku 19. storočia
sa používa v symfonickej a opernej hudbe. |
B
 |
Je
to typický ukrajinský hudobný nástroj. Má trojuholníkový tvar a
dlhý krk. Balalajka má 3 struny ladené v kvartách. Prvé dve sú ladené
unisono. Rozlišujeme balalajky : picollo, prim, sekund, altovú,
basovú a kontrabasovú. |
 |
Patrí
k elektromechanickým nástrojom. Tón sa na ňom tvorí kmitaním strún
(Má ich 4). Zvuk sa elektricky sníma, zosilňuje a pretvára. Jej tvar
je rôzny. Bass - gitara patrí k najpoužívanejším hudobným nástrojom
súčasnosti. |
 |
Je
to brnkací hudobný nástroj portugalského pôvodu. Vyrába sa v rôznych
veľkostiach a s rôznym počtom strún (5 - 9). Jej kovové struny sú
ladené v kvintách. Bendžo je typickým nástrojom country. Notuje
sa v husľovom kľúči. |
 |
Vznikli
v Južnej Amerike. Používajú sa dva bubny o priemere 22cm a 18 cm,
ktoré sú spojené dreveným trámcom. Rozochvievajú sa úderom prstov,
alebo paličiek. Notujú sa v medzerách 5-linajkovej notovej osnovy. |
C
 |
Zľudovený
brnkací plošný chordofón alpských krajín s piatimi strunami nad pražcovým
hmatníkom a s väčším počtom strún pre sprievod. Vznikla v 2. polovici
18. storočia. |
 |
Je
to ľudový hudobný nástroj lichobežníkového tvaru, ktorého struny
sa rozochvievajú drevenými paličkami obloženými vatou, alebo plsťou.
Struny sú ladené chromaticky od E po e 3. K tlmeniu a
ozvučeniu strún sa používa pedál. Notuje sa v husľovom a basovom
kľúči. |
Č
 |
Brnkací
strunový nástroj, ktorý vznikol koncom 14. storočia zo stredovekej
harfy a používal sa do konca 18. storočia. Pre rezonančnú skriňu je
typický tvar pravouhlého trojuholníka so zaoblenými rohmi. Klaviatúra
čembala bývala aj dvojmanuálová. Malé typy čembala sú spinet a virginal.
|
 |
Činely
sú nástroje rôznych veľkostí z kovovej zliatiny. Tvarom pripomínajú
taniere. Ich pôvod je v starobylých ázijských a egyptských hudobných
nástrojoch. Do Európy sa dostali v 17. storočí a dnes sú súčasťou
symfonických a dychových orchestrov. Používajú sa na zdôraznenie rytmu
a pre zvukový efekt. |
E
 |
Je
jednou z najrozšírenejších mechanicko-elektrických hudobných nástrojov.
Jej nové tvary majú väčšinou pevný trup, bez kruhového výrezu. Struny
sa ladia ako u normálnej gitary. Má väčšinou šesť strún. Zvuk sa zachytáva
elektromagnetickými snímačmi. |
F
 |
Je
to drevený dychový hudobný nástroj (basový). Jeho tón vzniká rozochvením
dvoch plátkov strojčeka. Vyrába sa z javorového dreva. Vznikol začiatkom
16. storočia. Má 5 dierok, 16 - 22 klapiek, dĺžku 245 cm, ladenie
C. Notuje sa v basovom, husľovom i tenorovom kľúči. |
 |
Dychový
hudobný nástroj, ktorý sa vyrába z kovu. Pozostáva z troch dielov
: hlavice, stredného dielu a nôžky. Využíva sa ako sopránový sólový
nástroj, ako aj orchestrálny nástroj. Ladenie nástroja je C. Notuje
sa v husľovom kľúči. |
G
 |
Gajdy
patria k starým ľudovým nástrojom. Boli obľúbené už v staroveku
a stredoveku. Dnes sú typickým nástrojom v Škótsku, Rumunsku a na
Sicílii. Ladenie je rôzne. Rozsah je 6 - 8 tónov. Notuje sa v husľovom
kľúči. |
 |
Strunový
hudobný nástroj známy už v staroveku. Je najobľúbenejším hudobným
nástrojom Španielov a latinsko - amerických národov. Na gitare možno
hrať melódiu, ako aj akordický sprievod. Tvorí pravidelnú súčasť orchestrov
tanečnej hudby. Má šesť strún. |
 |
Je
kovový plošný nástroj rôznych veľkostí, do ktorého sa udiera plstenou
paličkou. Tvarom pripomína väčší tanier. Vyrobený je z kovu, najčastejšie
z brondzu. Pochádza zo starovekej Ázie. Od konca 18. storočia je nástrojom
symfonického orchestra. Vyznačuje sa dlhoznejúcim vlnivým tónom. |
 |
Juhoslovanský
ľudový jednostrunový sláčikový hudobný nástroj. |
H
 |
Je
to hudobný nástroj trojuholníkového tvaru, ktorý pochádza už z čias
Sumerov a Egypťanov. Je vysoká 175 - 180 cm. Prelaďuje sa prostredníctvom
mechanizmu ovládaného pedálmi. Má aj tlmiaci pedál. Notuje sa v
husľovom a basovom kľúči. Rozsah harfy je Ces1 - fes4.
Má 47 strún a sedem pedálov. Harfa je dokonalým sólovým nástrojom,
avšak používa sa aj ako súčasť symfonického orchestra. |
 |
Ladený
idiofón s klávesnicou so sústavou prierazných kovových jazýčkov rozozvučovaných
vháňaným alebo vysávaným zvukom pomocou nožných mechov. |
 |
Je
to basová, alebo kontrabasová tuba. Vznikla v 19. storočí. Zvyšok
viď. TUBA. |
 |
Je
to drevený dychový nástroj, sopránový, oktávový. Vyvinul sa v 17.
storočí vo Francúzsku. Je dlhý 60 - 65 cm, vyrába sa z dreva, kovu,
ale aj umelej hmoty. Notuje sa v husľovom kľúči, má C ladenie. Vydáva
nežné melódie. |
 |
Husle
sú jedny z najklasickejších štvorstrunových nástrojov. Do Európy sa
dostali v 10.storočí. Vyrábajú sa z tvrdého javorového dreva. Okrem
obvyklej veľkosti sa používajú aj husle dámske 7/8 a žiacke 1/4, 1/2,
a 3/4. Majú štyri struny g-d1-a1-e2
ladené v kvintách. Zapisujú sa v husľovom kľúči. Husle majú veľké
tónové možnosti, znejú krásne v kantiléne vo všetkých polohách. |
K
 |
Používali
sa už v starovekej Ázii. Sú to dve malé 3 - 6 cm široké, tvrdé drevené
misky spojené šnúrkou. Sú veľmi obľúbené v ľudovej hudbe Španielska,
Talianska a Južnej Ameriky. Používajú sa aj v symfonickej hudbe.
Ich zvuk je veľmi ostrý a klopkavý. |
 |
Je
to typický elektrofonický nástroj, ktorý tvorí tón, zosilňuje ho a
farebne dotvára výlučne elektronicky. Hráč si volí výšku, hlasitosť
a farbu tónov na hracom pulte. Prostredníctvom neho sa dá rozoznieť
viac ako 8 oktáv. Keyboard môže vydávať mohutné, ale aj nežné tóny,
ako aj tóny farebne podobné známym hudobným nástrojom. |
 |
Jednoplátkový
dychový drevený nástroj. Vznikol koncom 17. storočia z altovej šalmaje.
Vyrába sa z ebenového dreva, ale aj z umelej hmoty a kovu. Podľa výškových
rozsahov sa klarinety delia na klarinety sopránové, altové a basové,
v rôznych ladeniach (B, A, Es). |
 |
Je
to strunový hudobný nástroj. Vznikol začiatkom 18. storočia z čembala
a klavichordu. Struny rozoznievajú údery kladiviek. Sú oceľové - dvojité,
trojité a najhlbšie je ovinuté medeným drôtom. Klavír má dva, alebo
tri pedále. Notuje sa na dvoch notových osnovách v husľovom a basovom
kľúči. Je významným sólovým, komorným i koncertným nástrojom. |
 |
Kontrabas
je najväčší a najhlbší sláčikový strunozvučný hudobný nástroj. Jeho
štyri struny E1-A1-D-G sú ladené v kvartách.
Pri hre je kontrabas opretý krátkym bodcom o zem. Hráč buď stojí,
alebo sedí na vysokej stoličke. Kontrabas je základom orchestra,
vedie basový hlas, no hrá i sólové partie. |
 |
Je
to dychový drevený nástroj. Hlasovo je hlbší ako fagot. Má 482 - 593
cm. Notuje sa v basovom kľúči, ale znie o oktávu hlbšie. Sólový zvuk
má neobyčajne silný výraz dramatického napätia. |
L
 |
Je
to plechový dychový nástroj. Vyvinul sa z európskych rohov v 17. storočí.
Tón sa tvorí pomocou nátrubku a záklopkového mechanizmu. Notuje sa
v husľovom a basovom kľúči. V symfonickom orchestri sa používa ladenie
F. Lesný roh sa využíva najmä na vykreslenie prírody, lesa a poľovačky. |
 |
Tento
hudobný nástroj bol rozšírený už v starovekých národných kultúrach.
V Európe bola lutna v 15. - 17. storočí najrozšírenejším domácim nástrojom.
Väčšinou sa používala ako sprievod k spevu. Notuje sa v husľovom kľúči.
Tónový rozsah je od E do a2, prípadne až do c3. |
M
 |
Patrí
k dvojblanovým rytmickým nástrojom orchestra. Má kovový plášť. Na
spodnej blane má pripevnené 3 - 4 kovové struny. Udiera sa naň dvoma
drevenými paličkami. Malý bubon pôsobí ako výrazný rytmický prvok.
Notuje sa v husľovom kľúči na tóne c 2. |
 |
Je
to strunový brnkací nástroj lutnového typu, s krátkym štíhlym pražcovým
krkom. Vyskytuje sa v Taliansku od 16. storočia ako ľudový nástroj
v rôznych druhoch a veľkostiach, so 4 - 6 dvojmo vedenými strunami.
Ladená je ako husle. Do Európy prenikala od 18. storočia. |
 |
Hudobný
nástroj u nás známy pod pojmom rumba - gule. Pozostáva z jedného páru
vydlabaných a vysušených tekvíc, alebo kokosových orechov, naplnených
suchými zrnami, alebo drobnými kamienkami. U nás sa vyrába z dreva,
alebo umelej hmoty. Pri potriasení vydáva chrastivý zvuk. |
 |
Je
to xylofónový nástroj černošského pôvodu. Chromatický tónový rozsah
je f-f3, aj väčší. |
O
 |
Je
to najväčší hudobný nástroj. Jeho stavba je veľmi zložitá. Hlavné
časti orgánu sú : vzduchový mechanizmus, píšťaly a mechanizmus hry.
Píšťaly sú buď drevené, alebo kovové. Čím kratšia je píšťala, tým
vydáva vyšší tón. Farba tónu sa riadi šírkou píšťaly, druhom materiálu
a jej tvarom. Notuje sa na troch notových osnovách od C2
až po c5. |
P
 |
Je
to malý typ klavíra. Rozsah, notácia a technika pianína je totožná
s klavírom. Zvuk má slabší, preto sa používa ako domáci, školský a
cvičný nástroj. |
 |
Je
to malý dychový kovový nástroj. Je o polovicu menší ako priečna flauta,
avšak znie o oktávu vyššie. Svojím zvukom zosilňuje vysoké tóny symfonického
orchestra. Používa sa na vyjadrenie veselej, až grotesknej nálady,
ako aj neobvyklej dramatičnosti. |
 |
Inak
povedané trombón. Je to plechový dychový nástroj, ktorý má korene
už v ranom stredoveku. Dnešný symfonický orchester využíva tenorovú
a basovú pozaunu. Dĺžka tenorovej pozauny v B ladení je 269 cm, basovej
v F cca 368 cm. V modernej populárnej hudbe, zvlášť v džezovej sa
používajú zvláštne zvukové efekty, a to vďaka pozaunovému dusítku
kužeľovitého tvaru. |
S
 |
Saxofón
je sopránový, altový, tenorový, barytónový, jednoplátkový drevený dychový nástroj.
Vznikol v 19. storočí. Vyrába sa z pakfónového kovu, alebo zo striebra.
Najčastejšie sa používa v tanečných a džezových orchestroch. V symfonickom
orchestri sa využíva zriedka. Vyrába sa v rôznych veľkostiach a s
rôznym ladením. Notuje sa v husľovom kľuči. |
T
 |
Rytmický
nástroj, ktorý má svoj pôvod v Ázii a do Európy sa dostal na začiatku
stredoveku. Hráč udiera prstami na blanu, alebo nástrojom o lakeť,
o koleno... Notuje sa v husľovom kľúči na tóne a1. Je
to veľmi obľúbený hudobný nástroj, ktorý sa najviac používa v južnej
Európe. |
 |
Je
to voľne zavesený kovový trojuholník, do ktorého sa udiera kovovou
tyčkou. Stal sa súčasťou symfonického orchestra, kde zjasňuje zvuk.
Notuje sa v husľovom kľúči na tóne c2. |
 |
Je
plechový dychový hudobný nástroj. Pochádza z dávnych dôb. V dnešnej
podobe je trúbka valcovitá plechová trubica s troma záklopkami. Vyrába
sa z mosadzného plechu, alebo zo striebra. V klasickej hudbe sa využívajú
trúbky rôznych ladení - C, B, A, D, Es, E. Notácia je v husľovom kľúči. |
 |
Rozlišujeme
basovú a kontrabasovú tubu. Tuba patrí medzi najhlbšie nástroje. Zostrojená
bola na začiatku 19. storočia. Telo tuby má až 5 dielov stočených
do obdĺžnikovej slučky. Používa sa v symfonickej hudbe a dychových
orchestroch. |
 |
Je
to rytmický blanozvučný nástroj symfonického orchestra. Tón tympánu
vzniká úderom paličky na napnutú blanu, ktorá sa rozochveje. Najčastejšie
sa používajú paličky s plstenou hlavou. Tympány sa notujú v basovom
kľúči, tak ako znejú. |
U
 |
Je
to brnkací hudobný nástroj, ktorý pochádza z Havajských ostrovov.
Svojím tvarom pripomína gitaru, no má o dve struny menej. Tento
doprovodný nástroj sa notuje v husľovom kľúči. Jeho struny sú a1-d1-fis1-h1,
alebo g1-c1-e1-a1. |
 |
Je
to sústava ladených prierazných kovových jazýčkov, rozozvučovaných
zvukom, vytvorená pod vplyvom čengu a drumble. |
V
 |
Patrí
k dvojblanovým rytmickým nástrojom orchestra. Má kovový plášť. Priemer
má zvyčajne 75 cm. Udiera sa naň šliapadlom s plstenou hlavicou. Notuje
sa v basovom kľúči na tóne c. |
 |
Taliansky
Vibrafono. Vyludzuje sa na ňom tón jednoduchým úderom paličky na kovové
doštičky. Patrí ku skupine bicích nástrojov s určitou výškovou hodnotou.
Vynašiel ho Američan H. Winterhoff v roku 1924. Notuje sa v husľovom
kľúči. |
 |
Tvarom
a zložením sa podobá na husle, je však o 3 - 4 cm dlhšia. Jej štyri
struny sú ladené v kvintách c-g-d 1-a1. Zapisuje
sa v altovom a husľovom kľúči. Tón violy má tmavšie zafarbenie, väčšinou
hráva clivé melódie. V orchestri sa používa ako sólový i sprievodný
hudobný nástroj. |
 |
Vyvinulo
sa z huslí. Má štyri struny C-G-d-a, ktoré sú ladené v kvintách. Notuje
sa v basovom kľúči. Violončelo je sólovým i sprievodným nástrojom.
Pri hre sa drží medzi kolenami a opiera sa o zem kolíkom, zvaným bodec.
Jeho celkový zvuk je veľmi rozmanitý. |
X
 |
Do
Európy sa dostal z Ázie asi v 15. storočí. Skladá sa zo sústavy
ladených drievok a z rezonátorov. Tónový rozsah sa riadi počtom
drievok, najčastejšie je od c1 do g3, až c4.
Notuje sa v husľovom kľúči. Drievka sú ladené chromaticky. Hrá sa
na ňom paličkami. Má krátky ostrý tón. Používa sa v symfonickom
orchestri ako sólový nástroj. |
Z
 |
Patrí
k najstarším hudobným nástrojom. Využívala sa už v renesancii a
baroku. V súčasnosti sa flauta vyrába z dvoch častí, z dreva, alebo
umelej hmoty. Rozdeľujeme ju na : sopránovú, altovú, tenorovú a
basovú. |
 |
Je
to nástroj zložený z rôzneho počtu rôzne ladených zvonkov. Je známa
už od staroveku. V symfonickom orchestri sa používa až od 18.storočia.
Skladá sa z kovových plátkov, na ktoré sa udiera paličkami. Píše sa
v husľovom i v basovom kľúči, no znie o oktávu vyššie. |
 |
Sú
to dlhé kovové rúry, ktoré voľne visia na vešiaku. Sú ladené v chromatickej
stupnici. Udiera sa do nich veľkou drevenou palicou, alebo paličkami
ovinutými plsťou. Notujú sa v basovom kľúči. Ich rozsah je -D-g. Sú
súčasťou symfonického orchestra. |
|
