|
|
Hudobné
obdobia - Antické Grécko |
| Obdobie
: od roku 700 pred n.l. - 5. st. n.l.
|
 |
V
antickom Grécku bola hudba súčasťou poézie, divadla a športových
hier. Starí Gréci pripisovali hudbe silnú magickú moc. V Gréckej
mytológii predstavovali hudbu dve božstvá - Apolón a Dionýzos, ktorí
boli obklopení múzami - kaliopé (epické básnictvo), Erato (milostná
lyrika), Terpsichoré (tanec), Thália (komédia a žartovná poézia).
Spev bol v tomto období jednohlasný. Využíval sa sólovo, ako aj
zborovo, veľmi často so |
sprievodom hudobného nástroja. Spevákov nazývali aoidovia, ktorí
vo svojich piesňach ospevovali rôzne hrdinské činy. Svoj spev doprevádzali
hudobným nástrojom. Veľmi radi používali píšťaly. Neskôr bol spev
spojený s tancom. Najpozoruhodnejšie na tejto krajine bolo to, že
Gréci si vytvorili svoju hudobnú teóriu. Jej vynálezcom bol matematik
a filozof Pytagoras. Okrem píšťal patrili medzi ich hudobné nástroje
lýra, trúbky, kithara a orgán. Grécke drámy sa hrávali v amfiteátroch
(veľké kamenné divadlá v prírode). Najvýznamnejší predstavitelia
gréckych drám boli : Sofokles, Euripides, Aischilos,... Hudba v
starovekom Grécku je rovnocenná tak medzi umelcami ako aj spoločnosťou.
Aj široká verejnosť sa stávala tvorcom gréckej hudby. Po hudobnej
stránke sa rozdeľujú odbory na hudbu : inštrumentálnu, lyriku, drámu,
teóriu a estetiku. Veľký sklon k hudbe mali predovšetkým grécke
ženy, pre mužov slúžila hudba ako kulisa pri rôznych rozhovoroch.
Veľmi radi hrávali na lýre. Štát často dozoroval nad hudbou a vydával
rôzne predpisy čo je a čo nie je povolené. |
|