Ako teleprojekt sa označuje projekt na diaľku realizovaný medzi dvoma a viacerými školami, ktoré vzájomne komunikujú prostredníctvom siete Internet. Podstatou činnosti študentov – účastníkov teleprojektu, je riešenie určitého čiastkového problému v rámci spoločnej témy. Študenti si najskôr naštudujú vybranú problematiku, potom nasleduje samotná (väčšinou experimentálna) práca, vzájomná výmena zistených poznatkov a napokon publikovanie dosiahnutých výsledkov.

Základným predpokladom úspešnej realizácie teleprojektu je výber vhodnej témy a určenie obsahu činnosti účastníkov. Neustále je potrebné mať na zreteli, čo chceme dosiahnuť realizáciou teleprojektu. Ak je teleprojekt dokonale pripravený a naplánovaný, má veľkú nádej, že splní svoje poslanie rozširovať vedomostné horizonty žiakov, aktívne používať cudzí jazyk, naučiť žiakov pracovať na čiastkových úlohách projektu v menších skupinách, využívať na učenie aktuálne a živé problémy dotýkajúce sa každodenného života žiakov a komunít, v ktorých žijú, naučiť žiakov samostatne myslieť a vyjadrovať svoje myšlienky v rozličných formách a vedieť sa o ne podeliť s ostatnými, vedieť si obhájiť svoje názory, učiť sa prijať presvedčivé argumenty svojho oponenta a revidovať svoje predstavy.

Uvedené návrhy vychádzajú najmä zo seminárnych prác poslucháčov učiteľského štúdia geografie na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Viaceré z nich svedčia o tom, že budúci učitelia si uvedomujú úlohu, ktorú by mali mať informačné a komunikačné médiá už v najbližšom období. Väčšinu z uvedených námetov komentujeme iba veľmi stručne, alebo nechávame na čitateľa, aby si urobil o nich vlastný úsudok a porozmýšľal o možnostiach ich realizácie. Podrobnejšou charakteristikou niektorých ďalších chceme ukázať, čo všetko si treba premyslieť pri uskutočnení takého projektu.

• Miera zaťaženia životného prostredia v okolí školy.

• Prírodné podmienky Slovenska (rozdiely vo vybraných fyzickogeografických ukazovateľoch).

• Fyzickogeografická a socioekonomická charakteristika daného regiónu.

• Zničíme dažďové pralesy?

• Ako znížiť množstvo jadrového odpadu?

• CK Dunaj, Katalóg.

• Sledovanie čistoty Váhu (pozri teleprojekt č. 1).
• Pozorovanie fenologických fáz ovocných stromov (pozri teleprojekt č. 2).
• Sledovanie fauny a flóry v okrese školy, prípadne inej administratívnej jednotke o rozlohe 10x10 km².

• Cesta po slovenských hradoch.
• Určovanie významných fyzickogeografických faktorov vplývajúcich na rozdielnosť pestovania pšenice na miestach rovnakej zemepisnej šírky.

• WWW stránka Slovenska.

• Čo ja môžem urobiť pre úsporu vody (pozri teleprojekt č. 4).
• AGRO 2000 – rozvoj vidieckeho turizmu a agroturizmu na Slovensku.

• Zaujímavosti Malokarpatského regiónu.

• Klimatické charakteristiky Karpatského oblúka.

Teleprojekt č. 1

Téma: Sledovanie čistoty Váhu (dá sa aplikovať na ďalšie slovenské rieky).

Školy: Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Žilina, Trenčín, Hlohovec, Komárno.

Metodika:

• Odoberanie vzoriek – pred vtokom rieky do mesta

• rozbor vody v školskom laboratóriu za pomoci chemika
• analýza výsledkov (využitie medzipredmetových vzťahov: geografia, chémia, biológia).

Výsledok: výsledkom bude ucelený pohľad na zmeny čistoty vody rieky Váh, pričom žiaci si budú vymieňať výsledky a analyzovať príčiny odlišných hodnôt. (Projekt je náročnejší po technickej stránke – vybavenie chemického laboratória).

Téma: Pozorovanie fenologických fáz ovocných stromov.

Zapojenie škôl:

Metodika práce:

Výsledok:

Téma: Prírodné a socioekonomické podmienky Slovenska.

Ide vlastne o rozšírený celoročný projekt č. 1 v učebnici zemepisu pre 8. ročník. Žiaci získajú informácie z miestneho regiónu na základe vlastných meraní, pozorovaní a rozhovorov. Tie potom porovnajú s údajmi v učebnici, atlase, alebo v iných zdrojoch poznatkov. Riešením projektu a zverejňovaním jeho výsledkov na stránke WWW svojej školy sa žiaci zviditeľňujú nielen v triede, ale vlastne pred svetom. To by malo mať pre nich mimoriadne veľký motivačný význam. Zaujímavé by bolo porovnať projekty žiakov 8. ročníkov ZŠ a 2. ročníkov gymnázií (podpora správnej súťaživosti).

Ďalšími doplnkovými činnosťami v súvislosti s uskutočnením projektu by boli: súťaž o najlepšiu stránku (za odmenu výlet), kvíz medzi dvojicami škôl o najlepšie vedomosti o regióne protivníka a pod.

Téma: Čo môžem urobiť pre úsporu vody.

Metodika práce: Projekt sa môže uskutočniť v priebehu jedného mesiaca. Prvé dva týždne sa ”nič nedeje”; voda v domácnostiach žiakov sa spotrebúva tak, ako je to zaužívané. Po uplynutí uvedeného času odčítajú žiaci na vodomeroch v kuchyni a kúpeľni spotrebu vody a nahlásia ju učiteľovi. V ďalších dvoch týždňoch nasleduje obdobie šetrenia (nenechať kvapkať kohútiky, zastavovať vodu pri umývaní zubov, holení, sprchovaní či umývaní sa). Po tomto období nasleduje opäť odčítanie hodnôt a ich nahlásenie (údaje by sa však mali dať verifikovať). Výsledky za celú triedu (školu) nahlási učiteľ elektronicky do riadiaceho počítača (môže byť inštalovaný napríklad v sídle medzinárodnej organizácie šetrenia vodou - IWSA).

Výsledky: Po spracovaní údajov zo všetkých zúčastnených škôl je možné vyhlásiť víťazov (najväčšia úspora na jedného žiaka, najnižšia priemerná spotreba vody na jednu rodinu apod.). Význam uskutočnenia navrhnutého projektu spočíva v niekoľkých rovinách:

Vo väčšine z nasledujúcich príkladov čerpáme z poznatkov a skúseností českých pedagógov. Vybavenie škôl informačnými a komunikačnými technológiami v Českej republike, ale aj podstatne vyššia miera zapojenia do realizácie rôznych medzinárodných projektov by mali byť inšpiratívne aj pre naše školstvo. Slovenské projekty (jeden z nich uvádzame v závere podkapitoly) môžu slúžiť ako dôkaz toho, , že aj v zložitých podmienkach (materiálnych, technických, finančných) sa dajú dosiahnuť pekné výsledky. Základnou podmienkou je pozitívny vzťah všetkých zainteresovaných (najmä učiteľov, lebo žiakov netreba do týchto akcií príliš nútiť) a ochota urobiť čosi navyše.

Projekt Región

Cieľom projektu bolo vytvoriť stránky WWW miest a obcí okresu Česká Lípa. Študenti pri zbere údajov postupovali samostatne, naučili sa komunikovať s ľuďmi zo štátnej správy a spolupracovať s nimi ako aj niesť zodpovednosť za správnosť verejne prezentovaných údajov. Ich výsledky si môžeme pozrieť na stránke http://www.eso-cl.cz/regioncl.htm. Najväčšie problémy mala väčšina študentov pri práci s informáciami, pretože nedokázali oddeliť podstatné informácie od okrajových. Vďaka projektu si osvojili riešenie doposiaľ neznámych situácií a bližšie spoznali skúmaný región (Krous, 2000).

Projekt GeoMat 2000 (http://www.gjar-po.sk/geomat2000/)

Cieľom projektu bolo vytvoriť Atlas slovenských matematických sídel. Výskumné tímy, každý zostavený z piatich žiakov piateho ročníka základnej školy alebo prímy osemročného gymnázia, mali za úlohu nájsť čo najviac sídel na Slovensku (veľkých miest, ale aj malých obcí), ktoré obsahujú vo svojom mene nejaký matematický prvok (číslovku, iné vyjadrenie množstva, názov matematickej operácie, pomenovanie matematického objektu apod.). Popri prvkoch kooperatívneho učenia nie je zanedbateľný prínos pre z hľadiska rozvoja tvorivého a divergentného myslenia detí. Učitelia sa aj po ukončení projektu môžu inšpirovať jeho základnou myšlienkou a využívať ju pri podobných úlohách pre žiakov.

Net-r@il Project

Ciele projektu:

• podporiť využívanie informačných a komunikačných technológií v škole,
• rozšíriť praktické využívanie Internetu a ukázať výhody jeho využívania pri výučbe,
• podporiť elektronickú komunikáciu medzi školami z rôznych európskych štátov,
• zvýšiť u študentov pocit spolupatričnosti s európskou kultúrou,
• zaradiť príslušnosť k lokálnej komunite do európskeho rozmeru,
• stimulovať vzťah medzi študentom a jeho regiónom.

Niektoré výsledky projektu:

• Spoločná WWW stránka projektu, súčasťou ktorej sú stránky vytvorené študentmi jednotlivých škôl – účastníkov projektu.
• Projekt podporil tímovú prácu zapojením študentov i učiteľov do vytvorenia lokálnych stránok.
• Hlavným jazykom stránok WWW bola angličtina (uplatnenie poznatkov z výučby cudzieho jazyka v praxi).
• Významné bolo veľké množstvo kontaktov medzi študentmi navzájom aj medzi študentmi a učiteľmi.

Bližšie informácie o projekte sú na jeho domovskej stránke http://www2.esb.ucp.pt/nonio/netrail. Výstup z prezentácie sa dá nájsť na http://www.mirandanet.com/pubs/bett_pra_ulst.htm (Mannová a kol., 2000).

Na stránke Educational Network of Ontario – http://www.enoreo.on.ca nájdeme niekoľko zaujímavých projektov (Lustigová, 2000):

• ”Canadian National Marsville Project” je určený pre podporu výučby prírodných vied a IKT na stredných školách,
• ”Flat Stanley Milenium Project” má za cieľ rozvíjať komunikatívne schopnosti detí od materských škôl,
• ”ENOville! Je kolaboratívny projekt pre stredné školy zameraný predovšetkým na rozvoj občianskych komunít,
• ”SchoolNet Online Educators´Forums Project” je určený najmä učiteľom.

Našu pozornosť si zaslúži ”Canadian National Marsville Project” (http://Mars99.enoreo.on.ca). Projekt sústreďuje študentov, učiteľov a tzv. mentorov z priemyselných podnikov. Študenti sú postavení pred úlohu zabezpečiť vhodné životné podmienky pre malé kolónie osadníkov na Marse. Sú oboznámení s realitou na Marse: atmosféra a jej zloženie, tlak, množstvo vody, prevládajúce nerastné suroviny, atď. Jednotlivé tímy preberajú zodpovednosť za produkciu vzduchu, vody, výrobu energie, zdravotníctvo, dopravu a iné. Okrem relevantných faktov o Marse sú študentom naznačené i možné riešenia. Ich realizácia – od návrhu a plánov až po funkčný model, je však celkom na nich.

Na stránkach WWW firiem IBM (http://www.solutions.ibm.com) a Apple (http://ali.apple.com) môžeme nájsť inšpiráciu a mnohé podnety pre projektové vyučovanie. Môžeme nahliadnuť do vzorových projektov, ktoré majú rôzne tematické zameranie, rôznu obtiažnosť i časovú náročnosť. So svojimi žiakmi sa môžeme nielen zapojiť do niektorých globálnych projektov, ale tiež zostaviť svoj projekt a predstaviť ho ostatným na stránkach spoločností. Firma dokonca ponúka malé štipendium učiteľom, ktorí navrhnú, koordinujú a publikujú úspešný projekt (Kapounová, Kašuba, Gřešek, 2000).

Európsky školský projekt – ESP (http://www.esp.educ.uva.nl) podporuje využívanie telematiky (telematika = telekomunikácia + informatika) na vzdelávacie ciele, podporuje zdokonaľovanie a inovácie vzdelávania a jeho organizácie. Ponúka organizačnú, technickú i vzdelávaciu podporu a vytvára príležitosti na elektronickú komunikáciu medzi jednotlivcami, školami a školskými sieťami, na vytváranie, uskutočnenie a vyhodnocovanie teleprojektov, na vytváranie a využívanie nových informačných zdrojov, na vylepšovanie efektívneho vyučovania a učenia. Každoročne sa koná v niektorej členskej krajine výročné stretnutie učiteľov ESP. Technológia nie je pre nich najdôležitejšia; orientujú sa na neustálu inováciu vyučovania a učenia, získavanie skúseností od kolegu, ktorý žije a pracuje vo vzdialenom kúte sveta a pod. Organizačnou formou a jednotkou spolupráce učiteľov ESP je teleprojekt, chápaný ako spoločný vyučovací projekt, ktorý sa telematicky realizuje na diaľku a ktorého hlavnými nástrojmi sú komunikácia a informatika (Sopčák, 1999).

The International Education and Resource Network – I*EARN (http://www.iearn.org) je medzinárodná nezisková organizácia združujúca študentov a učiteľov z viac ako 50 krajín, ktorí spolupracujú na rôznych medzipredmetových teleprojektoch. Ich cieľom je zblížiť jednotlivé národy, upevňovať priateľstvo a mier vo svete, podporovať rozvíjajúce sa medzinárodné projekty študentov základných a stredných škôl pod vedením ich pedagógov, ktorí využívajú nové komunikačné technológie. Podľa obsahového zamerania možno rozlíšiť tri druhy projektov:

• tvorivosť a umenie,
• životné prostredie a veda,
• humanitné vedy a sociálne problémy.

Príklady teleprojektov v rámci I*EARN:

International Water Monitoring Project – školy v spolupráci s environmentálnymi organizáciami a ďalšími inštitúciami monitorujú vodu vo svojom okolí s cieľom zlepšiť jej kvalitu. Diskutovať o spôsoboch monitoringu v jednotlivých krajinách umožnila konferencia iearn.aqua.

Energie – účastníci získavajú informácie (názory ľudí) o energetike, alternatívnych zdrojoch energie (Temelín vs. severné Čechy), šetrení, používaní spotrebičov, spotrebe elektriny atď.

Vltava – účastníci zmapovali ekologické, historické, botanické, geologické a kultúrne aspekty oblasti Dolného Povltavia medzi Prahou a Mělníkom.

Vzhľadom na obmedzený rozsah našej publikácie uvedieme charakteristiku ďalších teleprojektov iba heslovite, alebo ostaneme pri uverejnení adresy príslušnej stránky WWW.

http://www.bionet.schule.de/indexs.html – BioNet zahŕňa aj projekty z geografie, napríklad ”The Gravity Project” a ”The Weather Data”.

http://home.pf.jcu.cz/~cnte/kngo/ – Stránka obsahuje medzinárodné prírodovedecké výučbové projekty pre školy.

http://it.pedf.cuni.cz/projekty/ – Stránka poskytuje prehľad medzinárodných teleprojektov pre základné a stredné školy. Pre geografiu sú zaujímavé projekty:

• ”Photographing the Sky” pre základné školy (experiment porovnávajúci vzhľad oblohy na rôznych miestach v rovnakej chvíli),
• ”Habitats around the World” pre ZŠ (výmena informácií o národných zvykoch a výroba koláže pre každú zúčastnenú krajinu),
• ”Global Sun” pre 2. stupeň ZŠ (žiaci skúmajú, aký vplyv má vzdialenosť od rovníka na teplotu a dĺžku dňa v mieste účastníkov).

Žiaci ZŠ Marhaň (blízko Bardejova) http://www.slovnet.com/zsmarhan vyhlásili teleprojekt na tému Naše obce (http://www.slovnet.com/zsmarhan/dedinky.html). ”Jeho cieľom je vytvoriť čo najviac WWW stránok nie o mestách ale o maličkých dedinkách Slovenska z pohľadu detí. V rámci projektu sa žiaci naučia zbierať a triediť údaje a pripravovať výslednú prezentáciu na Internete, až po jej uloženie na server. Výstupom projektu bude WWW stránka s odkazmi na umiestnenie jednotlivých WWW stránok dedín, vytvorených žiakmi” (Vojtek, 2000).

Stránky WWW http://infovek.sk/projekty/index.html a http://www.skoly-internet.sk/projekt2.htm?id=1 obsahujú zoznam ďalších realizovaných a plánovaných projektov na Slovensku.