| |
| Téma:
Pôda |
| Pokus
č.1 Voda
v pôde |
| Pomôcky:
čerstvá pôda, váha |
| Postup:
Čerstvú pôdu presne odvážime a necháme vyschnúť na slnku, prípadne v sušiarni.
Po vyschnutí váženie zopakujeme. |
| Výsledok:
Pôdy je po vyschnutí menej, pretože sa z nej vyparila voda, ktorú obsahovala. |
| Pokus
č.2 Voda
v pôde |
| Pomôcky:
čerstvá pôda, kahan, pohár so studenou vodou |
| Postup:
Nad umelo zahrievanou pôdou podržíme pohár so studenou vodou. |
| Výsledok:
Pohár sa postupne zarosí vodnou parou unikajúcou z pôdy. |
| Pokus
č.3
Organické látky v pôde |
| Pomôcky:
čerstvá pôda, kahan |
| Postup:
Pôdu zahrievame na vyššiu teplotu, až pokiaľ z nej nezačne unikať tmavší
dym. |
| Výsledok:
V pôde horia organické látky, ktoré môžu byť rozličného pôvodu - rastlinné
alebo živočíšne zvyšky, telá mikroorganizmov a iné. Najdôležitejšou zložkou
organických látok pôdy je humus, ktorý dáva pôde typickú hnedú až čiernu
farbu. Po zhorení organických látok zostane len minerálna zložka pôdy, ktorá
je obyčajne žltá, červenkastá alebo jasnošedivá, v závislosti od materskej
horniny. |
| Pokus
č.4 Vzduch
v pôde |
| Pomôcky:
vysušená pôda, nádobka, voda, olej |
| Postup:
Do nádobky
s vodou, alebo olejom pustíme väčšiu hrudku suchej pôdy |
| Výsledok:
Z hrudky začnú po určitom čase unikať bublinky vzduchu. Tento úkaz spôsobuje
prenikanie vody do priestorov v hrudke, kde sa nachádza vzduch, ktorý tento
vzduch vytláča. Ešte lepšie môžeme pozorovať unikanie bubliniek vzduchu
z hrudky pôdy vtedy, ak namiesto vody použijeme olej, ktorý do hrudky preniká
pomalšie, a unikanie bubliniek môžeme pozorovať dlhšie. |
| Pokus
č.5 Minerálne
látky v pôde |
| Pomôcky:
čerstvá pôda, pohár /najlepšie s tmavým vnútrajškom/ s vodou, lievik, filtračný
papier, pijavý papier, alebo vatu |
| Postup:
K určitému množstvu pôdy prilejeme trochu vody, obsah dobre zamiešame a
necháme niekoľko hodín stáť. Potom vezmeme lievik, dáme do neho filtračný
papier /ak nemáme môžme použiť čistý pijavý papier alebo kúsok vaty/ a roztok
prefiltrujeme. Zo začiatku tečie mútny roztok, ten odlejeme a čistú tekutinu
zachytávame do nádobky, najlepšie s tmavým dnom. Potom vodu vyvaríme skoro
do sucha. Zvyšok vody necháme vypariť pri normálnej teplote. |
| Výsledok:
Po odparení vody vidíme na stenách a na dne nádobky biely prášok, to sú
rozličné látky, ktoré sa rozpustili vo vode. Absolútna väčšina z nich sú
látky minerálne. |
| Pokus
č.6
Humus v pôde
|
| Pomôcky:
čerstvá pôda, kahan, pohár s vodou /najlepšie s bielym vnútrajškom/, sóda |
| Postup:
Rozmrvenú pôdu zalejeme vodou, do ktorej sme pridali obyčajnú sódu, alebo
lúh. Zmes trochu zahrejeme, po zahriatí necháme ustáť a potom prefiltrujeme
do nádobky s bielym vnútrajškom. |
| Výsledok:
Po odparení vody, zostane v nádobke hnedý alebo čierny zvyšok - humus. |
| Pokus
č.7 Mikroorganizmy
v pôde |
| Pomôcky:
čerstvá pôda, pohár s vodou, cukor |
| Postup:
Vo vode rozpustíme trocha cukru a týmto roztokom zalejeme menšie množstvo
pôdy do výšky niekoľko centimetrov nad povrchom pôdy. Po zaliatí sa zmes
zmúti, po čase sa však úplne vyčistí. Pôdu s roztokom zakryjeme a necháme
niekoľko dní stáť. |
| Výsledok:
Obyčajne už po dvoch dňoch sa roztok nad pôdou znova múti, čo je zapríčinené
rozvojom mikroorganizmov. O niekoľko dní sa môžu na povrchu roztoku vytvoriť
blanky rozličných baktérií a niekedy vyrastú aj plesne. |
| Pokus
č.8 Mechanické
zloženie pôdy |
| Pomôcky:
čerstvá pôda, podložka |
| Postup:
Z pôdy urobíme "cesto", z ktorého spravíme šúľanec asi 15-20 cm
dlhý a ohneme ho do kruhu. |
| Výsledok:
Ak šúľanec pri ohýbaní vôbec nepopraská, ide o pôdu hlinitú alebo ílovitú,
ak popraská, je pôda piesočnato-hlinitá, ak sa pri ohýbaní zlomí, je pôda
hlinito-piesočnatá. Z piesočnatej pôdy sa nám nepodarí urobiť ani šúľanec.
Z ílovitej pôdy je možné vytvárať menšie figúrky. |
| Pokus
č.9 Voda
v pôde |
| Pomôcky:
rýľ, igelitové vrecko alebo fólia z PVC, plastovú nádobu /hrnček, prípadne
hrniec/, kamienky |
| Postup:
Na pozemku vykopeme asi 30 cm hlbokú jamu tvaru štvorca, alebo kruhu s priemerom
približne 50 cm. Do stredu vykopanej jamy položím plastovú nádobu alebo
hrnček. Jamu prikryjem igelitovým vreckom tak, aby poriadne prekrývala jej
okraje, ktoré upevním /zaťažím/ kameňmi. Do stredu igelitového vrecka, priamo
nad plastovú nádobu, položím menší kameň, čím sa igelit prehne smerom k
okrajom nádoby, preliači sa. |
| Výsledok:
Už na druhý deň sa v nádobke nahromadí pôdna voda, ktorá sem po vyparení
a opätovnej kondenzácii stiekla po vnútornej strane igelitového vrecka.
|
Téma:
Ovzdušie - atmosféra
|
|
| Pokus
č.1 Vodná
para v ovzduší |
| Pomôcky:
vychladená sklenená fľaša malinovky, utierka, punčocha |
| Postup:
Studenú sklenenú fľašu do sucha poutierame a položíme na stôl. |
| Výsledok:
Na stene sklenenej fľaše sa v okamihu začnú objavovať skondenzované kvapôčky
vodnej pary. Tá je súčasťou atmosféry, ktorá pri nízkych teplotách udrží
menej vody, čoho dôsledkom je aj ranná rosa. Pokus zopakujeme so studenou
fľašou zabalenou do tkaniny /punčocha/. Tkanina oddelí studenú sklennú plochu
od ovzdušia a tým znemožní radikálne zníženie teploty ovzdušia obklopujúceho
fľašu. Na tkanine sa preto nebudú kondenzovať /vznikať/ kvapôčky vody. |
| Pokus
č.2 Snehové
vločky |
| Pomôcky:
snehové vločky, lupa, farebný /tmavý/ podklad, papier, ceruza |
| Postup:
Na farebný tmavší podklad položíme niekoľko snehových vločiek, ktoré lupou
pozorujeme. Na papier prekreslíme obrysy niekoľkých z nich. |
| Výsledok:
Všetky snehové vločky sú šesťcípe, ale žiadne z pozorovaných nie sú rovnaké.
Líšia sa v detailoch a vyzerajú ako jemná čipka. |
| Pokus
č.3 Vzdialenosť
búrky |
| Pomôcky:
stopky alebo náramkové hodinky so sekundovou ručičkou, papier, ceruza |
| Postup:
Počas búrky pozorujeme okamih záblesku blesku a stopujeme čas /počet sekúnd/
až po jeho zvukovú kulisu - zahrmenie. |
| Výsledok:
Každé 3 sekundy, ktoré uplynú medzi bleskom a zahrmením, predstavujú vzdialenosť
1 km od búrky. |
| Pokus
č.4 Dúha |
| Pomôcky:
sklenený pohár vody, biely papier, jasné slnečné svetlo |
| Postup:
Pohár vody postavíme na biely papier tak, aby pohár bol na slnku, ale väčšia
časť papiera v tieni. |
| Výsledok:
Slnečné lúče prechádzajúce pohárom s vodou sa v zatienenej časti rozdelia
na sedem farieb dúhy, ktoré tvoria slnečné svetlo /červenú, oranžovú, žltú,
zelenú, modrú, indigovú a fialovú/. Pokus je možné uskutočniť aj pomocou
úzkej štrbinky, ktorú vystrihneme v tvrdom papieri a ten potom umiestnime
pred pohár osvietený priamymi slnečnými lúčmi. |
| Pokus
č.5 Kyslé
dažde |
| Pomôcky:
na drobno posekané listy červenej kapusty, destilovaná voda, dažďová voda,
miska, dva sklenené poháre, sitko, merací krčah |
| Postup:
Posekané listy červenej kapusty vložíme do misky a zalejeme horúcou destilovanou
vodou. Listy necháme vo vode asi jednu hodinu. Potom vodu tmavofialovej
farby z kapusty zlejeme do meracieho krčaha. Do sklenených pohárov nalejeme
po 2 dcl čistej vody. Do jedného destilovanú, do druhého vodu dažďovú. Nakoniec
do oboch pohárov pridáme rovnaké množstvo šťavy z kapusty. |
| Výsledok:
Voda v oboch pohároch po priliatí šťavy z červenej kapusty zmení farbu.
Zatiaľ, čo v pohári s destilovanou vodou ostane tmavofialová, v pohári s
vodou dažďovou sčervenie. To dokazuje kyslosť tejto vody. Čím je kyselina
silnejšia, tým je voda červenšia. |
| Pokus
č.6 Znečistenie
ovzdušia |
| Pomôcky:
4 gumičky do vlasov, štipce alebo drievko |
| Postup:
Gumičky do vlasov navlečieme na 2 štipce alebo drievka. Jeden štipec s obmotanými
gumičkami položíme vonku, na balkón, na miesto chránené pred dažďom a druhý
do izby. Po dvoch týždňoch všetky gumičky zvlečieme a porovnáme. |
| Výsledok:
Gumičky vystavené na balkóne zmenám počasia, hlavne vplyvom znečisteného
ovzdušia, sú rozpukané, stvrdnuté, často už nefunkčné, a majú inú farbu,
ako mali na začiatku pokusu. Na gumičkách, ukrytých pred týmito vonkajšími
vplyvmi v izbe, veľké zmeny nespozorujeme. |
| Pokus
č.7 Zloženie
ovzdušia a jeho tlak |
| Pomôcky:
sviečka, stojan na sviečku, zafarbená voda, sklenený pohár, sklenené miska |
| Postup:
Do stredu misky umiestnime stojan so sviečkou a na jej dno nalejeme asi
1 cm vody. Sviečku zapálime. Skleneným pohárom pomaly zakryjeme sviečku
tak, aby boli jeho okraje úplne ponorené vo vode a jeho dno pár centimetrov
nad plameňom. |
| Výsledok:
Plameň sviečky ukrytej v pohári postupne slabne až nakoniec úplne vyhasne.
Rýchle uhasínanie plameňa spôsobil nedostatok vzdušného kyslíka v pohári
ponorenej vo vode misky. Tak ako sa vzduch vo vnútri pohára postupne ochladzuje,
zmršťuje sa, zmenšuje svoj objem a hladina vody v jeho vnútri stúpa. |
| Pokus
č.8 Tlak
vzduchu |
| Pomôcky:
plastová fľaša, kanvica s teplou vodou, lievik, ľad, väčšia miska |
| Postup:
Do misky s vysokými okrajmi postavím umelohmotnú fľašu a naplním ju teplou
vodou. Fľašu uzavriem a začnem ochladzovať pripraveným ľadom, ktorý so studenou
vodou postupne vlejem do misky s dobre uzavretou fľašou. |
| Výsledok:
Tak ako sa ochladzuje voda vo vnútri plastovej fľaše, zmršťuje sa aj vzduch,
ktorý ešte ako teplý vypĺňal celý jej zvyšný objem. Vo vnútri vzniká vzduchoprázdno
- vákuum, ktoré deformuje, scvrkáva plastovú fľašu. |
| Pokus
č.9 Veterný
vír, smršť |
| Pomôcky:
dve plastové fľaše, kúsok /15 cm/ záhradnej hadice, zafarbenú vodu |
| Postup:
Jednu z fľaší naplníme do polovice zafarbenou vodou. Do jej uzáveru urobíme
dierku veľkosti ceruzky, či pera /asi 7mm/. Na hrdlo fľaše s predierkovaným
uzáverom natiahneme záhradnú hadicu. Do opačnej strany hadice vsunieme otvorené
hrdlo druhej plastovej fľaše tak, aby hrdlá oboch fľaší čo najviac priliehali
a tesnili. |
| Výsledok:
Po otočení fľaše s vodou hore dnom začne voda úzkym priestorom vyrobenej
dierky pretekať do druhej plastovej fľaše. V hornej fľaši vznikne búrlivý
vodný vír podobný veterným smrštiam a tornádam. |
| Pokus
č.10 Teplý
vzduch a jeho rozpínanie |
| Pomôcky:
sklenená vychladená fľaša, minca |
| Postup:
Na hrdlo otvorenej vychladenej sklenenej fľaše položíme mincu, pričom okraj
hrdla jemne zvlhčíme vodou. Minca by mala úplne zakryť otvor fľaše. Stojacu
studenú fľašu zovrieme oboma rukami. |
| Výsledok:
Po krátkej chvíli začne minca na hrdle tancovať a zvlhčený okraj jemne peniť.
Tak ako sa ohrieva studený vzduch vo fľaši, zväčšuje svoj objem a tlačí
na jej steny. Otvor prikrytý mincou predstavuje najjednoduchšie zdolateľnú
prekážku v rozpínavosti teplého vzduchu. |
| Pokus
č.11 Tlak
vzduchu |
| Pomôcky:
sklenené akvárium, vrchnák na akvárium /sklenná doska s otvorom/, balón,
slamka |
| Postup:
Sklenené akvárium čo najtesnejšie zatvorím vrchnákom s malým otvorom. Môžeme
použiť sklenenú tabuľu veľkosti podstavy akvária. Okraje vzduchotesne zaizolujem
plastelínou. Do akvária ešte pred uzatvorením vložím čiastočne nafúkaný
balón. Do malého otvoru vložím slamku, ktorou jedinou môžeme odsávať a nasávať
vzduch do akvária. |
| Výsledok:
Vysávaním vzduchu z akvária rastie objem balóna. Opačným postupom sa balón
zmršťuje. Vzduch má svoju hmotnosť, ktorou tlačí na všetky predmety na povrchu
Zeme. Pôsobí na ne svojim tlakom. Čím je vzduch redší /v pohoriach, na štítoch/,
tým je jeho tlak menší. |
| Téma:
Horotvorná činnosť a zvetrávanie |
|
| Pokus
č.1 Rýchle
zmeny teploty a ich vplyv |
| Pomôcky:
modelárska hlina, jemná fólia na balenie potravín, mraznička |
| Postup:
Z modelárskej hliny vytvoríme dve hrudky veľkosti tenisovej loptičky. Obe
zabalíme do jemnej fólie a jednu z nich vložíme do mrazničky na 24 hodín.
Druhú hrudku ponecháme pri izbovej teplote. Na druhý deň obe hrudky rozbalíme
a porovnáme. |
| Výsledok:
Hrudka z rozmrazenou hlinou je rozpukaná a ľahko sa rozpadáva na menšie
kusy. Fólia v ktorej bola zabalená je čistejšia, nie sú na nej čiastočky
vlhkej hliny, ako pri hrudke, ktorá nebola zmrazená. Rýchle a veľké zmeny
teploty, ktoré sú bežné v horských oblastiach v blízkosti snežnej čiary
spôsobujú postupný rozpad pevných hornín na menšie časti. |
| Pokus
č.2 Tmel
v usadených horninách |
| Pomôcky:
dva plastové nádoby /detské vedierka/, plastová alebo drevená podložka,
piesok, soľ, destilovaná voda, pohár s vodou |
| Postup:
V pohári s asi 2 dl vody rozmiešame soľ. Do dvoch plastových vedierok nasypeme
až po okraj piesok. Jedno vedierko s pieskom zalejeme slanou vodou, druhé
tým istým množstvom destilovanej vody. Po chvíľke vedierka prevrátime hore
dnom na podložku a vytvoríme pieskové veže. |
| Výsledok:
Veža vytvorená z piesku zmiešaného zo slanou vodou je celistvejšia a vďaka
soli, ktorá pôsobí ako tmel, sa nerozpadáva a nedeformuje tak rýchlo ako
veža druhá, ktorej sa často už po odstránení plastového vedierka hrany zosypávajú
a ničia. |
| Pokus
č.3 Erupcia
sopky |
| Pomôcky:
chladený sýtený nápoj /minerálna voda/ v plastovej fľaši, ovocný sirup |
| Postup:
Fľašu s minerálkou opatrne otvoríme, trochu z vody odlejeme a doplníme ovocným
sirupom. Všimneme si, že pred otvorením žiadne bublinky vo fľaši neunikajú,
oxid uhličitý je v minerálnej vode úplne rozpustený. Po opätovnom dôslednom
uzavretí, plastovou fľašou jemne potrasieme, čím dôjde k čiastočnému uvolneniu
rozpusteného plynu. |
| Výsledok:
Po čiastočnom uvolnení uzáveru fľaše, dôjde k vystreknutiu nápoja. V minerálnej
vode, podobne ako v magme, je rozpustený oxid uhličitý. Tento plyn sa spolu
s ostatnými o ktoré sa obohacuje magma z rozžeravených hornín zemskej kôry,
po uvolnení rozpína a spôsobuje erupciu. |
| Pokus
č.4
Kryštalizácia |
| Pomôcky:
teplá voda, cukor /kamenec/, ceruza, bavlnená niť, sklenená nádoba od zaváraniny |
| Postup:
V teplej vode rozpustíme cukor /kamenec/. Na jeden koniec bavlnenej nite
uviažeme väčší krištáľ cukru /kamenca/ a druhý priviažeme o ceruzku. Ceruzku
položíme na okraj sklenenej nádoby tak, aby niť s krištáľom boli ponorené
v roztoku vody a cukru. Nádobku s roztokom, bavlnenou niťou uviazanou na
ceruzke necháme týždeň stáť pri izbovej teplote. |
| Výsledok:
Na bavlnenej niti, sa po týždni objavili novovzniknuté krištáli a ich zárodky,
ktoré sa vyzrážali z pôvodného roztoku. |
| Pokus
č.5 Pôsobenie
dažďa |
| Pomôcky:
plastový tanier, piesok, mince |
| Postup:
Na plastový tanier nasypeme piesok a vytvoríme z neho mierny kopček pomaly
sa dvíhajúci od okraja taniera k jeho stredu. Na najvyššie miesta položíme
podľa veľkosti taniera 3 až 5 mincí. Tanier položíme vonku, na miesto nechránené
pred dažďom. |
| Výsledok:
Po niekoľkých dňoch /v závislosti od počasia a množstva zrážok/ sa na tanieri
vytvoria pod mincami maličké pieskové stĺpiky, ktoré vytŕčajú nad ostatným
uležaným pieskom. Mince chránili piesok bezprostredne pod nimi, pred priamym
pôsobením a odnosom zrážkovou vodou. Preto na rozdiel od ostatných oblastí
na tanieri tvoria vyvýšené pahorky stĺpovitého tvaru. Pokus je možné uskutočniť
aj opatrným pomalým polievaním piesku na tanieri vodou. |
| Téma:
Planéty, hviezdy a mesiace |
|
| Pokus
č.1 Galaxie
ako ich vidime |
| Pomôcky:
papier s nápisom SLNKO vytlačeným na ihličkovej tlačiarni, lupa |
| Postup:
Na ihličkovej tlačiarni vytlačíme niekoľko papierov s veľkými nápismi, ako
SLNKO, HVIEZDY, GALAXIE, atď. |
| Výsledok:
Milióny hviezd sa zoskupujú do veľkých súhvezdí, galaxií, ktoré sa na nočnej
oblohe javia ako hmlisté svetlé obláčiky. Rovnako milióny mikroskopických
tmavých bodiek sa zleje do jednotlivých písmen, ktoré vytvoria slová. |
| Pokus
č.2 Čierne
škvrny na Slnku |
| Pomôcky:
ďalekohľad, biely papier, kartón, lepiacu pásku |
| Postup:
Položme ďalekohľad na stolík, prípadne stoličku tak, aby sa doň dostalo
slnečné svetlo. Za ďalekohľad umiestnime kartón s prilepeným bielym papierom,
ktorým pohybujeme dovtedy, kým na ňom neuvidíme obraz Slnka. |
| Výsledok:
Na premietnutom obraze pozorujeme tmavé slnečné škvrny, ktoré v priebehu
času menia svoju polohu. Sú to oblasti náhleho výronu horúceho jasného plynu
- erupcie, ktoré odkryjú oblasti chladnejšieho tmavšieho plynu. |
| Pokus
č.3
Krátery na planétach |
| Pomôcky:
lavórik, múka, lyžica, noviny, kamienky rôzneho tvaru a veľkosti |
| Postup:
Do lavórika nasypeme asi 5 cm hrubú vrstvu múky a povrch rovnomerne zarovnáme
lyžicou. Lavórik položíme na podlahu na noviny a zo stoličky /asi tak z
2 metrov/ púšťame na múčny povrch rôzne veľké kamienky. |
| Výsledok:
Rôzne veľké kamienkové "asteroidy" vytvorili rôzne veľké krátery.
Väčšie kamienky vytvorili širšie a hlbšie krátery, menšie naopak. Ak budeme
hádzať kamienky väčšou rýchlosťou, vzniknú omnoho väčšie a hlbšie krátery.
Na planetách, ktoré nemajú vzdušný obal tieto krátery svoj tvar prakticky
nemenia. |
| Pokus
č.4 Mesačné
fázy |
| Pomôcky:
tenisová loptička, pingpongová loptička, alobal, baterka |
| Postup:
Pingpongovú loptičku zabalíme do alobalu a spolu s tenisovou vytvoríme na
stole zmenšenú situáciu obehu Mesiaca akolo Zeme. Z jednej strany necháme
na obe loptičky svietiť baterku a v rovnakej rovine ako ležia obe telesá
ich pozorujeme. Pingpongovým Mesiacom obiehávame okolo "Zemi". |
| Výsledok:
Pri zmene polohy pingpongovej loptičky po dráhe obehu sa mení aj jej ožarovaná
časť. Tie predstavujú jednotlivé základné mesačné fázy - spln, nov, prvá
a druhá štvrť. |
| Pokus
č.5 Hviezdy
cez deň |
| Pomôcky:
baterka, stolová lampa |
| Postup:
V mierne zatemnenej miestnosti rozsvietime baterku a položíme ju na stôl
tak, aby sme mohli pozorovať jej svetlo. Nad baterku umiestnime stolovú
lampu a zažneme ju. |
| Výsledok:
Oveľa silnejšie svetlo stolovej lampy znemožnilo uvidieť vyžarované svetlo
baterky a to je aj príčina, prečo nevidíme cez deň žiariť na oblohe hviezdy.
K nám najbližšia hviezda Slnko ich svojím svetlom zatieňuje. |
| Pokus
č.5 Rotácia
Zeme |
| Pomôcky:
plastová fľaša /olovnica/, tenký špagát, krieda, buzola alebo kompas, závesný
háčik |
| Postup:
Plastovú fľašu naplníme vodou a na jej uzáver namontujeme závesný háčik.
Druhý háčik upevníme na strop miestnosti, prípadne využijeme už existujúce
úchyty na strope a bočných stenách. Jeden koniec špagátu priviažeme o strop
a na druhý pripevníme fľašu tak, aby jej dno vyselo tesne nad podlahou.
Presne pod fľašou nakreslíme rovnú čiaru so severo-južným smerom. Práve
v tomto smere rozhojdáme fľašu uchytenú o strop. |
| Výsledok:
Fľaša sa postupne bude odchylovať od nakreslenej svero-južnej čiary. Čím
je špagát dlhší, tým zretelnejší odklon zaznamenáme. Túto udalosť spôsobuje
odstredivá sila zemskej rotácie a keďže otáčanie Zeme prebieha od západu
na východ, naše "kyvadlo" sa bude vychyľovať západne od našej
severo-južnej čiary. |
| Pokus
č.6 Tvar
Zeme a fázy Mesiaca |
| Pomôcky:
spätný projektor /diaprojektor/, tvarovo rôzne predmety, papier s kruhovým
výrezom |
| Postup:
Pred objektívom zapnutého spätného projektora alebo diaprojektora prechádzam
rôznymi predmetmi /ceruza, zošit, ruka, glóbus, atď./. Ak meotar zakryjeme
papierom, v ktorom je vystrihnutý kruh, dosiahneme, že osvetlený obraz bude
mať kruhovitý tvar, ako je tvar Mesiaca. Pri diaprojektore stačí prázdny
diarámček vyplniť nepriehľadnou fóliou a predierkovať ju perom alebo ceruzou. |
| Výsledok:
Každý predmet zanecháva na osvetlenom obraze tvarovo špecifický tieň, pričom
predmety guľaté vytvárajú kruhovitý tieň. Prvé tvrdenia o guľatosti našej
Zeme sa opierali o kruhový tieň ukrajujúci z plochy Mesiaca a vytvárajúci
jeho jednotlivé fázy. |
| Pokus
č.7 Žiarenie
hviezd a odraz svetla od planét a mesiacov |
| Pomôcky:
spätný projektor /diaprojektor/, lístok s nápisom |
| Postup:
V zatemnenej miestnosti sa študentov spýtame na slovo napísané na kúsku
papiera, ktorý držíme v ruke. Tú istú otázku zopakujeme, keď na ruku zasvietime
spätným projektorom alebo diaprojektorom. Pokus môžeme uskutočniť s malým
predmetom /hracia kocka, guľôčka, guma/ v dlani, ktorý pomaly vnárame do
osvetleného priestoru. |
| Výsledok:
Telesá nemusia vyžarovať svetlo na to, aby sme ich mohli vidieť. Stačí,
ak svetlo, ktoré ich osvetľuje odrážajú. |
| Pokus
č.8 Na
Zemi je 24 hodín |
| Pomôcky:
svetelný zdroj /lampa, spätný projektor, baterka, a pod./, plagátový papier,
ceruza |
| Postup:
Na plagátový papier nakreslím veľkú kružnicu a rozdelím ju na 12 častí /30
stupňov/. Každej z 12. častí priradím číslo od 2 do 24, ktoré budú predstavovať
svetový čas. Papier položím na dlážku a do jeho stredu postavím 5 žiakov,
ktorí sa o seba opierajú chrbtami. Papier umiestnim tak, aby 12 bola presne
oproti svetelnému zdroju, ktorý predstavuje Slnko. Čiže lampa, 12-ka a pätica
žiakov ležia na jednej línii. Pätica žiakov sa pomaly otáča okolo vlastnej
osi, pričom hlavami neotáčajú. Po otočení aspoň o 6 hodín žiakov zastavíme
a popíšeme ich postavenie voči Slnku /svetelnému zdroju/. |
| Výsledok:
5 žiaci predstavujú planétu Zem s piatimi vedľa seba ležiacimi svetadielmi
- Európa, Afrika, Amerika, Austrália a Ázia. Tak ako sa vnárajú žiaci do
svetelných lúčov lampy a ona sa im najprv objavuje po ľavej ruke /ráno-východ
Slnko/, potom priamo pred nimi /poludnie-vrcholenie Slnka/ a nakoniec po
pravej ruke /večer-západ Slnka/, tak sa aj počas 24 hodín vystriedajú na
jednotlivých miestach Zeme všetky etapy dňa. |
|
|
| späť na geografiu |
