CVIČENIE Z FYZIKY

UČEBNÉ OSNOVY GYMNÁZIA

štvorročné štúdium

voliteľný predmet v 2., 3. a 4. ročníku

(2 h týždenne, 66 h ročne, v 4. ročníku 60 h ročne)

Schválilo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky dňa 10.5.1999 pod číslom 155 / 99 - 41 s platnosťou od 1.9.1999

Ciele

Cieľom cvičení z fyziky ako voliteľného predmetu v gymnáziu je upevniť, prehĺbiť, prípadne rozšíriť vedomosti a zručnosti žiakov získané v povinnom vyučovaní,pomôcť im v príprave na súťaže fyzikálnej olympiády, dať podnety na činnosť výskumného charakteru. V uvedenom kontexte smeruje výchovno-vzdelávací proces predovšetkým k tomu, aby žiaci

• dôkladnejšie pochopili základné fyzikálne pojmy, zákony, teórie, vzťahy a súvislosti medzi nimi,
• získali zručnosť v používaní fyzikálnej terminológie, frazeológie a symboliky, jednotiek SI,
• zdokonalili sa v metódach a technikách fyzikálneho poznávania (pozorovanie a opis javov, meranie fyzkálnych veličín, fyzikálny experiment, spracovanie a vyhodnotenie výsledkov),
• nadobudli zručnosť pri riešení fyzikálnych problémov a úloh, modelovaní jednoduchých fyzikálnych javov a procesov s efektívnym využívaním možností výpočtovej techniky,
• vedeli samostatne získavať informácie z textu a iných zdrojov, triediť a zaznamenať ich a využívať v situáciách, do ktorých sa dostávajú v prírode, spoločnosti a každodennom živote,
• osvojili si návyky, postoje a hodnoty dôležité pre ďalšie vzdelávanie, tvorivú činnosť, vzťah k životnému prostrediu, k iným a k sebe.

Obsah

Obsah cvičení navrhuje učiteľ. Problematiku volí diferencovane vo vzťahu k žiakom, ktorí si chcú na cvičeniach predovšetkým upevniť a prehĺbiť vedomosti a zručnosti získané v povinnom vyučovaní, a k žiakom nadaným a talentovaným, ktorých zvýšený záujem o fyziku je na cvičeniach vhodné podporiť najmä prostredníctvom prípravy na fyzikálnu olympiádu, korešpondenčné semináre, stredoškolskú odbornú činnosť a pod.
Predpokladá sa, že o cvičenia prejavia záujem aj žiaci, ktorí v povinnom vyučovaní absolvovali len základný kurz fyziky. Pre týchto žiakov je vhodné do obsahu cvičení zaradiť aj rozširujúce učivo (zahrnuté je v učebných osnovách fyziky ako povinného predmetu), resp. tie jeho časti, ktoré sú pre ucelenú prípravu žiakov vo fyzike , vo vzťahu k maturitnej skúške a nadväzne k prijímacím pohovorom na vysoké školy, nevyhnutné.
Pri súčasnom zohľadnení špecifických požiadaviek, záujmov a schopností skupín žiakov, či jednotlivcov, by mali v zhode s cieľmi predmetu tvoriť obsah cvičení (všeobecne i s konkretizáciou v jednotlivých častiach fyziky) tieto základné okruhy problémov:

1. Fyzikálne veličiny a ich jednotky. Sústava SI, premeny jednotiek.
2. Meranie fyzikálnych veličín. Metódy merania. Získavanie, spracúvanie a vyhodnocovanie meraných informácií s využitím výpočtovej techniky.
3. Modelovanie fyzikálnych javov a dejov s použitím výpočtovej techniky.
4. Vyjadrovacie prostriedky fyziky so zreteľom na využitie grafov.
5. Riešenie fyzikálnych problémov a úloh.
6. Práca s literatúrou a ďalšími zdrojmi fyzikálnych informácií.

Konkrétny obsah cvičení, ktorý učiteľ navrhne, treba prerokovať v predmetovej komisii a predložiť na schválenie riaditeľovi školy.

Proces

Na rozmanité činnosti žiakov, ktorých realizácia sa na cvičeniach z fyziky predpokladá, treba utvoriť dostatočný priestor. V danom ročníku by sa približne dve tretiny vyučovacieho času mali využiť na aktívne získavanie skúseností z realizácie rôznych druhov činností (intelektuálnych i manuálnych). Pôjde predovšetkým o riešenie problémov a úloh teoretického a experimentálneho charakteru. Na podporenie záujmu žiakov by to mali byť okrem úloh s tradičným obsahom aj úlohy, ktoré čerpajú zo situácií bežného života a dotýkajú sa problematiky ochrany životného prostredia a zdravia, ako aj úlohy, ktoré odrážajú dôležité momenty z histórie fyziky a ukazujú na využiteľnosť a význam fyziky pre iné prírodné vedy a techniku.
Keďže cvičenia z fyziky si volia žiaci so záujmom o tento predmet, je užitočné tento záujem posilniť istou voľnosťou a pestrosťou v práci žiakov - umožniť im využívať fyzikálne pomôcky, prístroje, výpočtovú techniku, dať im priestor na oboznámenie ostatných so zariadeniami, ktoré sami zostrojili, na navrhnutie originálnych riešení fyzikálnych problémov a vedenie diskusie k nim, na spracúvanie a šírenie fyzikálnych informácií formou referátov a pod. Vhodné je tiež organizovať besedy o aktuálnych problémoch v príbuzných vedných odboroch, exkurzie do miestnej hvezdárne, planetária, alebo do výrobných podnikov.
Na vyučovanie cvičení ako voliteľného predmetu možno spájať žiakov z rôznych tried a ročníkov a uplatniť pritom príslušné predpisy o delení žiakov. So súhlasom riaditeľa školy možno vyučovanie realizovať vo viachodinových celkoch.

Literatúra

Učebnice fyziky pre 1.-4. ročník gymnázia (povinný predmet).
Cvičenia z fyziky pre 1.-4. ročník gymnázia (nepovinný predmet).
Zámečník, J.: Prehľad stredoškolskej fyziky. Bratislava, Alfa 1984.
Svoboda, E. a kol.: Přehled středoškolské fyziky. Praha, Prometheus 1996.
Tomanová, E.a kol.: Zbierka úloh z fyziky pre gymnázium, I. časť, Bratislava, SPN 1987.
Koubek, V. a kol.: Zbierka úloh z fyziky pre gymnázium, II. časť, Bratislava, SPN 1988.
Tulčinskij, M. J.: Zbierka kvalitatívnych úloh z fyziky. Bratislava, Alfa 1989.
Kašpar, E. a kol.: Problémové vyučování a problémové úlohy ve fyzice. Praha, SPN 1982.
Hanzelík, F. a kol.: Zbierka riešených úloh z fyziky. Bratislava, Alfa 1989.
Beňuška, J.: Zbierka úloh z fyziky. Materiál programu Phare, 1997.
Koubek, V. a kol.: Školské pokusy z fyziky. Bratislava, SPN 1992.
Brož, J. - Roskovec, V.: Základní fyzikální konstanty. Praha, SPN 1988.
Augusta, P. - Kluna, J.: Tajemství přesnosti. Praha, SNTL 1990.
Tarasov, L. V. - Tarasovová, A. N.: Otázky a úlohy z fyziky. Bratislava, Alfa 1983.
Mojžiš, M.: Záujmový útvar fyziky pre žiakov 1. a 2. ročníka stredných škôl. Bratislava, SPN 1989.
Zajac, R. - Šebesta, J.: Historické pramene súčasnej fyziky I. Bratislava, Alfa 199O.
Zajac, R. - Šebesta, J.: Dejiny fyziky II. Bratislava, UK 1997.
Knihy edície Škola mladých fyzikov.