| Preprava ceZ DUNAJ |
|
|
|
|||
|
Prastará je história bratislavských dunajských
mostov. V dávno-..., ale aj v stredoveku, sa cez Dunaj prechádzalo
cez brod. Hoci brod v Bratislave nebol vôbec hlboký – voda sa
tu na široko-ďaleko rozlievala po rovine pod hradom – bolo brodenie
nielen nepríjemné, ale pri vysokom stave vody a neraz i v zime aj
nebezpečné. Preto sa tunajší obyvatelia snažili – a mestská rada
ich v tom podporovala – preklenúť rieku pevným a bezpečným
mostom. Pri vtedajšej pomerne primitívnej technike stavania takýchto
objektov to však nebola vec najľahšia a vôbec nie jednoduchá. Prvý most, o ktorom sa zachovali písomné správy, preklenul vody Dunaja pri Bratislave roku 1434. Postavil ho viedenský architekt Gutzel. Odniesla ho však prvá veľká jarná voda.(zdroj 1) |
|||
|
V uplynulých stáročiach sa mnohokrát pokúšali ľudia spojiť oba
brehy Dunaja, aby mohli prejsť suchou nohou z jednej strany na druhú.
Niektorí vojvodcovia to skúšali aj pomocou pevne zviazaných člnov.
Výsledky však boli zväčša pochybné, často menšie ako nesmierne
úsilie, ktoré na tento cieľ vynaložili. Po tomto období prišla éra drevených mostov. Boli však provizórne a spájali oba brehy rieky len na krátke časové obdobie. Zvyčajne do prvej veľkej vody, ktorá ich odniesla so sebou. |
|||
|
|
|
Medzi drevenými mostami vynikal svojím riešením predovšetkým ten,
ktorý navrhol slávny bratislavský rodák a vynálezca Ján Kempelen
(1734-1804). Jeho takzvaný kyvadlový, alebo tiež "lietajúci
most" slúžil dlhý čas - prakticky od roku 1770 až do obdobia
napoleonských vojen. Pri ohrození mesta postupujúcou armádou ho v
roku 1805 zrušili. Bola to vlastne veľká kompa skladajúca sa z 10 člnov pevne zakotvených na dne veľtoku. Keďže sa tento most dal veľmi rýchlo rozobrať a zase bez problémov zložiť, nehatil ani riečnu prepravu. (zdroj 1) |
|
|
...počet lodičiek na obrázku nesedí, ale kresbu som robila ešte pred nájdením uvedených informácií... princíp by však mal byť v obrázku naznačený :-) |
|||
|
V minulom storočí bolo mnoho návrhov, ako skovať rieku konečne nie
provizórnym dreveným, ale kamenným mostom. Na rozdiel od mnohých iných
miest, Dunaj v Bratislave staviteľov strašil silou a nestálosťou
svojho prúdu. Aj preto sa mnohé ambiciózne plány a projekty nedočkali realizácie. Zmena nastala až v druhej polovici 19. storočia, keď vývoj stavebných technológií a najmä železných mostných konštrukcií pokročil dopredu. Prvý stály most s kovovou konštrukciou postavili pred 110 rokmi podľa projektu švajčiarskeho stavebného inžiniera E. Carthryho. Most stavali jeho stavitelia päť rokov, jeho náklady si vyžiadali jeden milión 780-tisíc zlatých a osobne ho otvoril rakúsko-uhorský mocnár František Jozef prvého januára 1891. Práve po ňom bol most pomenovaný. Tvorilo ho sedem polí s celkovou dĺžkou 458 metrov. Šesť pilierov malo základy zapustené 14 metrov hlboko pod dnom rieky. Po vzniku Československa most niesol meno tragicky zosnulého ministra vojny a jedného z tvorcov štátu - generála Milana Rastislava Štefánika. V jeho tesnom susedstve vybudovali ešte v roku 1897 železničný most. Plány na vybudovanie ďalšieho mosta v období medzi prvou a druhou svetovou vojnou stroskotali na nedostatku finančných prostriedkov a stále viac sa zhoršujúcej medzinárodnej situácii. |
|||
|
MOSTY BRATISLAVY |
|||
|
|
|||
|
|
|
||
|
ZDROJE:
|
|||
|
Novodobá história mostov v
Bratislave |
|||
|
Ak máte iné zaujímavé informácie o histórii Bratislavských mostov - píšte - bendikova@infovek.sk |
|||
Na stránke sa ešte stále pracuje!!!
| aktuality | |||||
| cd-čka | |||||
Posledná zmena: