|
Aby sa vošlo viac ako 783 megabytov (MB) na jeden disk s priemerom
12 cm musí byť rozmer jedného bytu veľmi malý. Preskúmaním fyzikálnej
konštrukcie CD, môžeme pochopiť aké malé majú byť rozmery bitu.
CD-čko je vlastne kúsok polykarbonátového
plastu s hrúbkou 1,2 mm a už spomenutým
priemerom 12 cm. Do tejto plastovej podložky sú
počas výroby vytlačené priehlbiny (jamky
- pits - a lesklé plôšky – lands)
vytvárajúce jednoduchú, nepretržitú, extrémne dlhú špirálu dát.
Takto zbrázdená vrstva je potiahnutá tenkou hliníkovou vrstvou, ktorá
dá disku jeho charakteristické sfarbenie
a lesk. Reflexná
vrstva sa pokryje ochranným lakom a disk dostane etiketu s príslušnými
údajmi. Prierez CD-čkom (v
nereálnej mierke) môžete vidieť na obrázku 7.
Priehlbinky
a kopčeky nepredstavujú logické výrazy 0 a1. Informácie sú
uložené na prechode medzi nimi a v dĺžke súvislých
oblastí. Všimnite si že sa nikde na
obrázku vľavo neopakujú dve jedničky. Je fyzicky nemožné mať dve
hrany hneď za sebou. Priehlbinky sú v závislosti
od potreby teda široké maximálne 0.5
mm
a minimálne 0.83 mm
dlhé, vysoké sú 125 nanometrov (bilióntina metra). Obrázok vpravo znázorňuje ako asi vyzerá pohľad
na priehlbinky cez plastikovú vrstvu.
Záznam informácií na médium je
vlastne veľmi ľahký, lebo obsahuje vlastne len dve hodnoty (0 a1).
Tieto dve hodnotu sa nazývajú bit [bit] (binary digits). V počítačovej
reči sa často vyskytuje ešte pojem byte [bajt]. Ten značí osem bitov,
ktoré reprezentujú jednu číslicu, znak alebo symbol. Zoznam týchto
symbolov, čísiel a znakov nájdete v tabuľke, ktorá ma 28
= 256 znakov.
Byte
môže byť na CD-čko nahraný presne tak ako je na pevnom disku. Pretože
súčasná technológia neumožňuje zapisovanie za sebou viac ako jenu
jedničku (jednička vzniká ako zmena stavu), využíva sa kódovanie
osem ku štrnástim (Eight to Fourteen Modulation - EFM), aby bola
vylúčená existencia dvoch jedničiek za sebou. Jeden byte má teda 14
bitov (aj toto tvrdenie však nie je presné, pretože záznam na CD je
doplnený o celú radu ďalších informácií, určených predovšetkým
k vyhľadávaniu a odstráneniu chýb).
Poďme sa pozrieť na
množstvo dát, ktoré musí uchovať:
44 100 vzoriek na kanál za sekundu x 2 byty na vzorku x 2 kanály x 74
minút x 60 sekúnd/minút =
783 216 000 bytes @
780 MB
1 byte = 8 bit [bit]
= 28 hodnôt
= 256 hodnôt
Dáta sú na CD_čku zapísané v špirále. Malé
rozmery jednotlivých priehlbín robia špirálu strašne dlhou. Ak by
sme špirálu rozvinuli dostali by sme čiaru širokú 0,5 m dlhú 5 kilometrov.
Špirála
sa točí smerom od stredu k vonkajšiemu okraju. Keďže sa špirála
začína zo stredu, je možné aby CD-čko nemalo priemer 12 cm
ale môže byť aj menší, ak si to niekto želá. To čo obrázok vľavo
nemôže ukázať
je aká hustá je špirála – každý oblúk je od toho predchádzajúceho
vzdialený približne 1,6 mikrometra
(milióntina metra), hrúbka jedného oblúka je asi 0,5 mikrometra
(m).
Samozrejme priehlbinky sú ešte menšie.
Aký veľký
teda jeden bit?
Jeden bit má dĺžku menej ako jeden mikrometer (1 m
m)
a hrúbku asi 125 nanometrov (125 nm).
Aký veľký je
mikrometer? Čo je to nanometer?
My sme
pomocou mikroskopu porovnali hrúbku vlasu (na obrázku žltý) a hustotu špirály
(modré čiary v pozadí). Výsledok
nášho pozorovania vidíte na obrázku vľavo. Pomerom
medzier medzi vrypmi a rozmerom vlasu nám vyšlo, že vlas na hrúbku
približne 18,7 m. internetu je priemerná hrúbka vlasu v rozmedzí 0,04 - 0,011 mm.
Ako
funguje zápis na CD-R?
Jak
je patrné z řezu médiem, skládá se CD-R, jako lisovaný CD-ROM ze tří
základních vrstev. Vrchní ochranné lakované (většinou) vrstvy, střední
vrstvy z reflexní zlaté fólie. Zlato bylo vybráno proto, že nereaguje
s barvivem a koroduje mnohem méně, než kterýkoliv jiný kov. Zlato je
navíc velmi reflexní. Používá se 24 karátové zlato. Dnes se již
také velmi často setkáte se stříbrnou fólií, která sice nevykazuje
tak dobré vlastnosti jako zlato, je však podstatně levnější a pro
spotřební použití naprosto vyhovuje. A organického barviva. Tato
organická sloučenina je vlastním záznamovým médiem (základní
phtalocyniane (zlaté disky) licence je patentovna firmou Mitsui Toatsu
Chemicals - MTC, Japonsko).
V polykarbonátové (spodní) vrstvě CD-R média je již ve výrobě
vytvořena spirálová drážka, sloužící jako vodítko pro laser CD-R
mechaniky, čímž je umožněno velmi přesné nahrání dat na disk.
Všimněte si, jak má vypálené
CD-R, na rozdíl od CD lisovaného, nepravidelné okraje. Rovněž vypálený
pit je poněkud mělčí než pit lisovaný. Při vypalování se právě
toto organické barvivo zahřeje, což způsobí jeho fyzickou změnu.
Vypalovací paprsek tak vytváří miniaturní kopečky. Přestože se
vypálený pit - onen zmíněný kopeček od pitu lisovaného fyzikálně
liší, i nadále se hovoří o pitu. Kopeček zvaný pit mění
odrazivost od zlatého podkladu. Rozdíl mezi lisovaným a vypáleným
pitem je důvodem, proč na některých starších CD-ROM mechanikách
není možné vypálená CD přečíst. Aby to možné bylo, museli výrobci
u mechanik upravit algoritmus ostření a vyhodnocování logických úrovní.
V současné době se s podobným problémem setkáváme u CD-RW médií.
|