Symbol

Na záver prebratej vyučovacej témy môžeme využiť symbol ako vhodný prostriedok k napísaniu záverečnej práce / písomky /.

Študenti ocenia, pokiaľ nebudeme zadávať témy či otázky na vypracovanie, ale len jednoducho symbol. Na základe svojich nadobudnutých vedomostí, prečítaného materiálu, prezretých kníh a časopisov, filmov či hudby, a hlavne predstavivosti - študenti / možnosť majú aj slabšie prospievajúci / môžu napísať prácu, ktorá ich nezväzuje a zároveň v nej využijú všetko čo na hodinách získali.

	symbol - hákový nacistický kríž
	symbol - židovská hviezda
	symbol - ostnatý drôt

Druhá svetová vojna

HÁKOVÝ  KRÍŽ

Po prvom svetovom vojenskom konflikte vystupovali ľudia vo vtedajšej Európe so všelijakými názormi a oháňali sa ideológiami. Najrozšírenejšie boli dve frakcie:marxisti a nacionalisti. Adolf Hitler, dovtedy celkom bežný typ mladistvého introverta, sa pridal k tej druhej. Jeho nacionalistický smer života prerástol po porážke Trojspolku v prvej svetovej vojne až do fanatizmu. Stotožnil sa s mnohými hrdinami germánskej mytológie, sám seba považoval za mesiáša. Jeho fanatizmus však začal naberať obludné rozmery po jeho uväznení, kvôli demonštráciám v roku 1925. Práve vo väzení totiž začal písať so svojim priateľom a „spolubojovníkom“ Rudolfom Hessom programový spis Mein Kampf, neuveriteľne rasistický a plný antisemitizmu. Nemecký národ vďaka Mein Kampfu uveril, že za politický, hospodársky a vojenský úpadok ich krajiny môžu práve Židia. Hitler a ostatní národní socialisti založili vlastnú stranu a nastolili totalitnú diktatúru. Za svoj symbol si zvolili svastiku, pôvodne hinduistický symbol šťastia. Vďaka Hitlerovej tyranii sa však stal symbolom útlaku a prenasledovania. Paradoxne voči vytiahnutiu Nemecka z hospodárskej krízy, neskôr fuhrer, keď začal vojnu prehrávať, vyhlásil, že si ho Nemci nezaslúžia a v roku 1945 hrôza naozaj končí.

Martin Budzák, IV.G
Gymnázium Turč.Teplice

Druhá svetová vojna  

Ostnatý drôt

V roku 1939 (1. septembra) ešte nikto netušil načo sú obrovské budovy na rozsiahlom území, obkolesené veľkými plotmi s ostnatými drôtmi. Boli to koncentračné tábory, ktoré sa stavali najmä v Poľsku. Slúžili na systematické vyvražďovanie hlavne Židov a Rómov.Na konferencii v roku 1942 v Berlíne sa nadobro rozhodlo o osude všetkých Poliakov. Najznámejšími koncentračnými tábormi boli Osvienčim, Treblinka a Majdanek. V tomto období 2. svetovej vojny zomrelo 5 100 000 Židov. Ešte pred začatím tejto vojny dal Hitler príkaz, aby nikoho v Poľsku nešetrili. Poľsko si vybral preto, aby mal prístup k Nórsku a Dánsku a zároveň ho chcel využiť a spraviť z neho jeden veľký koncentračný tábor. Poliaci stratili všetky svoje práva. Pre nemeckých vojakov to boli „len“ zvieratá. Vyvážali ich do rôznych iných krajín na nútené práce, vyvražďovali masy ľudí a celkovo inteligenciu, aby si z Poľska spravili jeden poslušný národ otrokov. Deti, ktoré sa podobali Nemcom (blond vlasy, modré oči, svetlá pokožka) vyvážali na adopciu do Nemecka. Vo všetkých koncentračných táboroch museli ľudia ťažko pracovať, boli podvýživení. Starcov a deti posielali hneď do komôr, do ktorých pustili plyn a telá obetí dávali potom do spaľovní. V koncentračných táboroch boli hlavne Židia a Poliaci, ale i utečenci, kriminálnici, politickí väzni a Rómovia. Oblečenie a veci, ktoré si so sebou priniesli sa zbierali, čistili a posielali do Nemecka do obchodov. Ľudia, ktorí prišli ako prví do týchto táborov nemali žiadnu šancu na prežitie. Dožili sa tu maximálne tri mesiace, aj to len tí zdatnejší. V týchto táboroch sa taktiež robili rôzne pokusy, hlavne na dvojčatách. Vojaci a velitelia táborov museli byť podľa mňa „zveri“. Napríklad: namiesto tienidiel na svetlá používali ľudskú kožu, … Prežili len tí ľudia, ktorí prišli ako poslední a Rusi ich zachránili. Existovali takzvané tábory smrti, ktoré slúžili čisto len na vraždenie. Vyvražďovalo sa aj v okupovaných častiach Európy, kde okupanti určovali životné podmienky a dozeralo na to aj gestapo (polícia) a vojenské jednotky.

Ľudia si nikde a nikdy nemohli byť istí svojím životom. Ako mohol byť niekto schopný takého barbarstva?

Kristína Kopcová, IV.G
Gymnázium Turč. Teplice

© Projekt Infovek Posledná zmena: