Nadpis ETV
linka

Vianoce - sviatky svetla

Čas predlžujúcich sa nocí a krátkych dní bol od pradávna magickým obdobím.  Nedostatok svetla vzbudzoval v ľuďoch obavy a túžbu po návrate svetla. Ľudia mnohých kultúr vytvorili k času výnimočných dní pred zimným slnovratom súbor činností, rituálov, príkazov, zákazov a slávností.
Človek každej farby pleti, etnickej príslušnosti alebo náboženského vyznania túži po svetle. Tak vznikli sviatky svetla  v čase okolo zimného slnovratu. A hoci sú vo svete rôzne, prepojené sú ľudskou túžbou po svetle.

POHANIA

Pohania verili, že slnko sa každý rok znovu rodí v noci z 24. na 25. decembra.
Preto sa toto obdobie nazývalo  „svätá noc“.  Slávnosti slnovratu sa volali “kalendy” a boli spojené so spevom, sprievodmi. Z tohto slávenia slnovratu sa uchoval v ľudovom  slávení vianočných sviatkov, ktoré úzko súvisí s “koledami”a “koledovaním”.
Koledy  boli vždy spievané v ľudovej reči, nie po latinsky.

MÁGIA

Dni, keď je viac tmy ako svetla, sú vraj dňami, keď spolu s tmou silnie aj moc zlých síl. Tie chcú ľuďom i zvieratám škodiť, preto bolo nevyhnutné magickými úkonmi chrániť seba, svoju rodinu aj majetok pred útokom démonov a bosoriek. Týmto dňom sa hovorilo jednoducho dni stríg  teda Strídžie dni. Celé obdobie od novembra do Vianoc bolo a aj je považované za magické. Vo zvláštne dni sú  nepriaznivé sily silnejšie. Za takéto výnimočné dni sa považovali: sv. Martin,  sv. Ondrej, sv. Barbora, sv. Katarína, sv.Mikuláš, sv. Lucia, Štedrý deň.

Sv. Lucia

Lucia je svätica umučená v 3. storočí v Syrakúzach. Je patrónkou svetla a uzdraviteľkou chorých očí. Pomáhala kresťanom, ktorí boli v tej dobe  prenasledovaní. Nosila im jedlo do podzemných chodieb a pritom si pomáhala sviečkami upevnenými na hlave.
Oslavy na Luciu, 13. decembra, sú v rôznych regiónoch Európy odlišné.
V škandinávskych krajinách sa vo sviatok svätej Lucie organizujú  slávnosti na počesť svätice, na ktorých vystupujú dievčatá oblečené do bieleho s korunou sviečok na hlave. Až po gregoriánsku reformu kalendára bol 13. december, teda deň sv. Lucie najkratším dňom.
Vo Švédsku sa dodnes dodržiava rodinná forma oslavy Lucie. Najstaršia dcéra oblečená do bieleho s vencom so štyrmi sviečkami na hlave prináša rodičom raňajky - kávu a zázvorové koláčiky. Ostatné deti ju nasledujú oblečené v bielom. Dievčatá prichádzajú so sviečkou.

Na Slovensku mali zvyky na Luciu inú podobu. U nás Lucia prebrala podobu niektorej démonickej ženskej bytosti. Bola najväčšia bosorka, ktorá ani v ohni nezhorela. Jej deň je teda dňom stríg. Na ochranu slúži hluk - práskanie bičom, hvízdanie. V tento deň nesmela žiadna cudzia žena prísť do hospodárstva, nesmelo sa nič požičať, ani vrátiť. Ženy oblečené do biela, s hlavou prikrytou šatkou a so zamúčenými tvárami chodievali po domoch a ometali steny husím pierkom. Pôvodne bez slova prišli i odišli. Niekde však zariekali domácnosť a priali jej šťastie. 
Na Luciu dievčatá často „čarovali“ aby sa dozvedeli, kedy a za koho sa vydajú. Dvanástim dňom od Lucie po Štedrý deň sa pripisoval veštecký význam.

Sv. Mikuláš

Mikuláš pôsobil ako biskup v Mire, v Malej Ázii. Stal sa patrónom rybárov, pltníkov, zlatníkov, lodníkov, pastierov, ale najmä detí a žiakov.  Ku dňu sv. Mikuláša sa postupne vytvorila tradícia obchádzania domov a rozdávania sladkostí. Deti mali Mikulášovi predniesť básničku a potom boli odmenené.
V Bratislave chodili na Mikuláša skupiny Mikuláša, čertov a anjelov. Čerti rozdávali uhlie a zemiaky, anjeli nalievali vínko s odkazom „od šéfa, strážneho anjela pána Dienstweina.“ Kto zjedol čertov zemiak uvarený na diabolskom uhlí, ten dobre vychádzal nie len s diablom po celý rok, ale aj s každým, kto s ním diabolské jedlo jedol.

Advent

prípravné obdobie štyroch týždňov pred Vianocami sa kryje s obdobím dní temnej noci, strídžimi dňami. Hoci majú Vianoce zmysel ako kresťanský sviatok, niektoré z pradávnych predkresťanských zvykov pretrvali. Predvianočné a vianočné dni boli vždy považované za ideálnu dobu na  veštenie do budúcnosti, do ktorej sme mohli nielen nahliadnuť, ale tiež ju aktívne ovplyvniť. Preto boli Vianočné sviatky vždy spojené so systémom predpísaného správania a nemenných zvykov.

Povery

vytvorené ešte v dobe Keltov a starých Slovanov sa odzrkadľujú aj vo zvykoch, ktoré zachovávajú ľudia 21. storočia:
  • Kto nájde v jablku rozkrojenom pri štedrovečernej večeri z jadier krížik, vraj do roka zomrie. Komu zostanú jadrá neporušené alebo budú mať tvar hviezdy, bude celý rok zdravý.
  • Roztavené olovo alebo vosk sa vleje do studenej vody. Podľa tvaru zrazeniny odhadneme, čo nás v budúcnosti čaká. Srdce znamená lásku, kniha štúdium, kríž smrť.
  • Gazdiná rozkrojí  jablko, vezme dvanásť jadier a hodí ich do vody. Koľko jadierok bude plávať na hladine, toľko bude suchých mesiacov.
  • Na sv. Barboru si odrežte vetvičku čerešne alebo jablone, ak do Štedrého dňa rozkvitne, do roka sa vydáte. Ak rozkvitne neskôr, budete si musieť na vydaj ešte počkať, ak uschne, zostanete bohužiaľ na “ocot.”
  • Verilo sa, že mŕtvi predkovia môžu so živými zdieľať štedrovečernú večeru, preto sa pre nich tiež prestieralo. K tomuto zvyku sa  viazal aj zákaz zametania (aby sa nevymietli mŕtve duše z domu) a pradenie, navíjanie a tkanie (aby sa duchovia nepomstili na úrode ľanu).
  • Na Štedrý večer nesmie nikto sedieť oproti dverám do ulice, aby on alebo niekto z rodiny nezomrel. Nikto nesmie kýchnuť alebo na niekoho nahlas zakričať, aby si ho nenašla smrť.
  • Pri štedrovečernom stole rozhodne nemá byť nepárny počet stolovníkov, nepárneho  by si odviedla smrť.
  • Na Štedrý deň sa nemá nič požičať, inak sa privolá bieda s núdzou.
  • Od štedrej večere sa nikdy nemá vstávať, aby nepríšla smrť.
  • Keď sa nohy štedrovečerného stola obtočia niťkou, domu sa celý rok vyhnú zlodeji.
  • Mince alebo rybia šupina položená pod tanierom prinesie peniaze.
  • Zbytky od večere zakopeme k stromom, aby mali dostatok ovocia.
  • Psovi, kocúrovi, gunárovi a káčerovi daj cesnak, aby boli ostražití.
  • Mak daj na Štedrý deň sliepkam, dobre ponesú.
  • Na studňu si na Štedrý deň zaklop, aby bola dobrá voda.
  • Aby včely mali med, stačí dať pár omrviniek z vianočky pred úľ.
  • Kto nikomu nič na Štedrý deň nedaruje, dočká sa biedy.
  • Ak vyjde dievča pri príprave večere von z domu, stretne budúceho muža.
  • Ak  žena čaká dieťa, je dobré vyčkať prvého návštevníka do domu na Štedrú večeru. Ak príde muž, narodí sachlapček.
  • Ak sa muž chce ženiť, stačí zatrepať plotom v tichej krajine. Odkiaľ sa ozve akýkoľvek zvuk, odtiaľ príde jehomilá.
  • Kto sa celý deň až do východu prvej večernej hviezdy postí, zazriena stene zlaté prasiatko. 

Čo prezradia lodičky?

  • Lodička zostala na brehu - v budúcom roku vás nečakajú zmeny.
  • Lodička sa okamžite potopí - snaha zlepšiť svoju situáciu je márna.
  • Lodička sa potopí až po chvíli - vlastnou neuváženosťou, zhodou okolností sa vaše snaženie napriek dobrému začiatku minie účinkom.
  • Lodička pláva bok po boku s inou lodičkou - láska a priateľstvo.
  • Rodinný kruh - bezproblémové spolužitie, úcta a tolerancia.
  • Lodička uprostred ostatných - jej majiteľ potrebuje ochranu a pomoc.
  • Jedna z lodičiek zostane mimo rodinný kruh - majiteľ rodinu opustí.
  • Lodička sama dopláva k druhému brehu - bez cudzej pomoci získate, po čom túžite.
  • Lodička sa točí v kruhu - nerozhodnosť, prešľapovanie na mieste.
  • Lodička potopí inú lodičku či lodičky - majiteľ "agresívnej" lodičky je rozhodnutý uskutočniť svoje plány za každú cenu. V prípade, že sa jedná o lodičky manželov či milencov, znamená to hádku, rozchod,vážnu kolíziu v partnerských vzťahoch.
  • Váhava lodička - po počiatočnom citovom zmätku dospejete k správnemu rozhodnutiu a uskutočníte svoj sen.
  • Lodička naberie vodu, ale dorazí k protiľahlému brehu - svoj zámer uskutočníte s odretými ušami.
  • Lodička mení partnera - v nadchádzajúcom roku budete hľadať sami seba, ujasňovať si svoje plány a túžby.
  • Zhasnutá sviečka - pokiaľ sviečka zhasne v okamihu, keď vyslovíte svoju otázku, ste neúprimná k sebe i k ostatným.
  • Sviečka pohasne, lodička sa síce nepotopí, ale zostane v prístave - v skutočnosti je vám záležitosť, na ktorú ste sa pýtali, ľahostajná.
  • Lodička doplávajúca k brehu so zhasnutou sviečkou - za dosiahnutie cieľa zaplatíte príliš vysokú cenu.
  • Lodička sa pripojí k inej a tá zhasne sviečku - svojím chovaním zapríčiníte stratu lásky milovaného človeka, tiež odmietnutie prosby.
  • Pokiaľ čakáte dieťatko a chcete sa spýtať osudu, vyrobte dve lodičky a pusťte ich po vode. Jedna lodička musí byť urobená z väčšej a druhá z menšej škrupinky. Väčšia symbolizuje mamičku, menšia dieťatko. Menšia lodička pláva po pravej strane väčšej lodičky - narodí sa chlapček. Menšia lodička pláva po ľavej strane väčšej lodičky - narodí sa dievčatko.
  • K menšej lodičke sa pridružia ďalšie lodičky - koľko lodičiek, toľko dieťatku v budúcnosti pribudne súrodencov.
  • Menšia  lodička sa čoskoro oddelí od materskej lodičky a pláva samostatne - narodí sa dieťa s nezávislou povahou a túžbou po slobode.
  • Zhasnutá sviečka - komplikovaný citový vzťah.
  • Jedna z lodičiek sa potopí - s narodením dieťaťa vzniknú v rodine finančné či citové problémy.
  • Lodičky spoločne dosiahnú protiľahlý breh - medzi matkou a dieťaťom sa vytvorí krásne a pevné citové puto. Tiež ľahký pôrod bez komplikácií.

ŽIDIA

Chanuka je židovský sviatok svetla. 8 dní osláv počas studenej hlbokej zimy pripomína víťazstvo Hasmonejcov nad vojskom Antiocha IV. v roku 164 pred. n l.  Jeruzalem dobyli v roku 176 pred n. l. v občianskej vojne sýrske vojská a jeruzalemský chrám znesvätili. Júda Makabejský však úspešne viedol povstanie, a tak víťazní  Židia vošli po bitke do Jeruzalemského chrámu, vyčistili ho a zapálili lampy.
Tak vznikol osemdňový sviatok Chanuka, čo znamená „zasvätenie“. Chanuka (hanukka) sa slávi začiatkom decembra. Oheň - sviečka, ktorá horí, pripomína zázrak so svetlom: pri novej vysviacke chrámu našli Židia už len jeden malý džbánik s olejom, ktorý nebol znesvätený. Ten vydržal horieť 8 dní na zlatom svietniku, až pokiaľ stihli pripraviť nový olej.  Pri sviatku sa používa 8 ramenný svietnik  s jedným samostatným (deviatym) ramenom. Každý deň sa zapáli ďalšia sviečka tak, aby v posledný deň horelo všetkých 8 sviečok. Deviata sviečka slúži na  pripaľovanie ôsmich.

KRESŤANIA

Podobné sviatky spojené so zimným slnovratom sa slávili na celej Zemi. Cisár Aurelián v roku 274 n. l ustanovil 25. december  za deň narodenia nepremožiteľného slnka. Kresťanský sviatok 25.12. oslavuje narodenie Božieho syna  Ježiša Krista, ktorý je prirovnávaný k príchodu svetla na Zem, ktorý je svetlo pre dušu.
Za deň narodenia Krista je považovaný dátum  25. december, nikde však nie sú záznamy o presnom dni jeho narodenia. Kresťanský letopočet používaný v podstate na celom svete začína rokom narodenia Krista.  Zaujímavé však je, že narodenie Ježiša je podľa moderných výpočtov určený  do roku 7 pred n. l. Je to podporené historickými udalosťami, vládou cisára Augusta a sčítaním ľudu Rímskej ríše, teda historickými udalosťami, ktoré popisuje aj biblické rozprávanie. Poukazuje na to aj astronomický  úkaz  známy ako Betlehemská hviezda .
Pri narodení Krista je popisovaná hviezda, ktorá svietila nad miestom narodenia Krista - Betlehemom, dedinou v kraji Judsko. Astronómovia sa domnievajú, že išlo o prekrývanie Jupiteru a Saturnu.  Mudrci z Východu (nazývaní ľudovo Traja králi) vykladali toto „znamenie na nebi“ z pohľadu astrológie a porozumeli mu ako výzve k ceste do Betlehema.
Pri výtvarnom znázornení nad betlehemami  vídame najčastejšie kométu - vlasaticu. Tento motív po prvýkrát namaľoval Giotto, pravdepodobne inšpirovaný Halleyovou kométou, ktorú bolo vidieť v roku 1301.
O prvotných oslavách kresťanských Vianoc nepoznáme záznamy.
V Ríme sa slávili Vianoce až v 4. storočí. Oslava Vianoc bola zaradená do cirkevného kalendára v roku 336.

Betlehem je miesto  blízko Jeruzalema, dedina vzdialená od Jeruzalema asi 7 km.
Je považovaný za miesto narodenia Ježiša. Nad miestom narodenia dnes stojí bazilika od roku 326, bola však prestavaná za vlády cisára Justiniána v roku 540.     

Jasličky (betlehem) je figurálne zobrazenie  svätej rodiny  Jozefa, Márie a Ježiška. Betlehemy sa stavali v kostoloch a neskôr aj v domácnostiach oveľa skôr ako vianočné  stromčeky.
Svätý František po prvýkrát v dejinách organizoval vytvorenie živého betlehemu. Vytvoril drevenú konštrukciu, požičal si domáce zvieratá, našiel dobrovoľníkov, ktorí znázorňovali Máriu a Jozefa. Len dieťa bola bábika. Tento zvyk sa vďaka františkánom rozšíril po celom kresťanskom svete.

Anjeli

patria neodmysliteľne k Vianociam. Archanjel Gabriel oznámil Márii, že bude matkou Spasiteľa - Záchrancu sveta. Anjeli oznámili pastierom, ktorí v blízkosti betlehemskej jaskyne pásli svoje ovce, že sa narodil Boží syn. Anjeli spievali oslavnú pieseň. Anjeli sú bytosti obdarené milosťou a svätosťou.  Dobrí slúžia Bohu a bojujú proti zlu a diablovi. Sú tajomní boží poslovia.
(Anjelov poznali aj pohanské náboženstvá ako členov dvora boha. Sú známi aj z Koránu. Podľa moslimskej viery sú to bytosti vyššie ako človek, lebo boli stvorené z ohňa. Prihovárajú sa u boha za svojich chránencov.)
Potom poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta Nazareta k panne, zasnúbenej s mužom, ktorý sa menoval Jozef. Panna sa volala Mária. Keď anjel vošiel k nej, povedal: Buď pozdravená, milosťou obdarená, Pán s  tebou. Blahoslavená medzi ženami.  Ona zarazená jeho rečou, premýšľala, aký je to pozdrav. Ale anjel jej povedal: Neboj sa Mária, lebo si našla milosť u Boha. Ajhľa, počneš a porodíš syna a dášmu meno Ježiš.
V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta popísať celý svet. Tento prvý popis bol  vtedy, keď sýrskym vladárom bol Kyrenios. Išli teda preto všetci, aby sa dali zapísať, každý do svojho mesta. Vybral sa teda aj Jozef z Galiley, z mesta Nazareta do Judska do mesta, ktoré sa volá Betlehem, aby sa dal zapísať aj so svojou snúbenicou Máriou, ktorá bola tehotná.  
Keď tam boli, naplnili sa dni aby porodila. I porodila svojho prvorodeného syna, obvinula ho plienkami a uložila v jasliach, pretože nemali miesta v ubytovni.
A boli v tom kraji pastieri, ktorí nocovali na poli a strážili si stádo. A hľa, anjel Pánov postavil sa vedľa nich a sláva Pánova ich ožiarila. Báli sa bázňou velikou.
Ale anjel im povedal: Nebojte sa, lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán. A toto vám bude znamením: nájdete nemluvniatko, obvinuté plienkami, uložené v jasliach. A hneď sa anjelom zjavilo množstvo rytierstva nebeského, ktorí chválili Boha a volali:
Sláva na výsostiach Bohu a pokoj ľuďom dobrej vôle!
Keď anjeli odišli od nich do neba, povedali si pastieri: Poďme do Betlehema a viďme, čo sa stalo, čo nám oznámil Pán. Poponáhľali sa teda a našli Máriu a Jozefa i nemluvniatko uložené v jasliach. Keď to videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o dieťatku. A všetci, ktorí to počuli, divili sa tomu, čo im pastieri hovorili. Ale Mária zachovala si toto všetko a rozmýšľala o tom v srdci.

Vianoce vo svete

Slovenské slovo Vianoce má zrejme súvisloť s nemeckým slovom Weihnachten (z germánskeho „inder wihen nahten“ - vo svätých nociach).
Vianočné sviatky sú v mnohých krajoch a krajinách oslavované. Aj keď zmysel je rovnaký, forma slávenia sviatkov sa líši. Deti sa tešia z darčekov všade rovnako, nech už im ich priniesol Santa Claus, veľký Ukko, Pere Noel, monsieur Chaland, Christkind, trpaslík Nisse, dedo Mráz či  Ježiško.  Všade sú to sviatky rodinné, radostné a plné očakávania.

Fínsko

V zemi tisícich jazier sú Vianoce oslavou vianočného stromčeka. Stromček, ktorý máva často značné rozmery, je celý biely, aby čo najviac pripomínal zasnežené ihličnany v lese. Aj keď sú Fíni presvedčení, že ich zem poskytuje po celý rok domov Santa Clausovi, vo väčšine fínskych rodín rozdeľuje dobrým deťom darčeky veľký Ukko. Nosí dlhé bielé fúzy, červený kabátik a čiapočku s rolničkou.
Neposlušné deti odnášajú jeho pomocníci piadimužíci do ľadového kráľovstva.

Francúzsko

Francúzi  slávia Vianoce predovšetkým jedlom. Ako predkrm sa na sviatočnom stole objavujú ustrice, biele klobásy, slimáky a rybia polievka. Hlavný chod je pečený moriak s gaštanovou omáčkou alebo lanýžovou pastou, paradajkami a olivami, niekedy tiež hus alebo kura so zeleninovým šalátom. Nesmú tiež chýbať lastúry upravené na rôzny spôsob, niekoľko druhov syra, kaviár, údený losos a obalované žabie stehienka. Z dezertov miluje sladké Francúzsko trufle z čokolády a ďatlí.
Zvláštnou špecialitou sú bonbóny v pestrofarebných obaloch, ktoré niekedy obsahujútiež predpoveď do budúcnosti.
Posledným vianočným dňom je v zemi galského kohúta sviatok Troch kráľov, na ktorý sa tešia predovšetkým deti, pretože gazdinky pečú tradičnú  tortu La Galette du Roi. Do pochúťky sa zapeká figúrka čierneho kráľa a ten, kto ju nájde, je menovaný kráľom oslavy.

Holandsko

V Holandsku sa skôr než Vianoce oslavuje tzv. Sinterklaas. Sinterklaas žije v Španielsku, no tri týždne pred svojimi narodeninami (5. decembra) sa parníkom dopraví do Holandska. Každý rok sa vyplaví v inom prístave; je to veľká udalosť, víta ho množstvo detí, hudba, vysiela to TV... Okrem Sinterklaasa prídu s ním aj jeho pomocníci: Zwarte Pietovia (Čierni Petrovia). Rodičia niekedy strašia deti  tým, že keď budú zlé, tak ich Zwarte Piet zoberie so sebou do Španielska, no Zwarte Piet nie je zosobnenie zla, je to skôr pravá ruka Sinterklaasa. Každý Zwate Piet má nejakú úlohu, no predovšetkým sú zdrojom zábavy, pretože sú nešikovní, nahlúpli, netrpezliví a roztržití.
Po príchode Sinterklaasa do Holandska si deti až do 5. decembra môžu dať každý večer topánku ku krbu. Pri krbe preto, lebo Zwarte Piet sa dostane dnu cez krb a preto má aj prívlastok čierny. Aby to nemali deti také jednoduché, musia zaspievať pesničky a nechať v topánke niečo (ako napr. mrkvu alebo jablko) pre Amerika.To je kôň Sinterklaasa. Ráno si nájdu v topánke sladkosť. Všetko to vrcholí 5. decembra, keď večer zazvoní zvonček a pred dverami stoja darčeky. Každý dostane niekoľko darčekov, podobne ako u nás na Vianoce.

Austrália

Zatiaľ čo na Slovensku  stavajú deti snehuliakov, guľujú sa a sánkujú, tie austrálske si užívajú pri vode svoje "letné" prázdniny. Vianočné stromčeky majú Austrálčania obvykle umelé, len tí  najzanietenejší si v špecializovaných obchodoch kupujú živé ihličnaté stromčeky. Štedrovečerná hostina sa odohráva najčastejšie formou pikniku pod holým nebom s nevyhnutnými pestrofarebnými nafukovacími balónikmi.
Podávajú sa studené obložené misy, ovocie a pijú sa osviežujúce ovocné šťavy, pivoalebo víno.  

Vianočný stromček

K Vianociam dnes patrí vianočný stromček.  

Niektoré súvislosti so zdobením zelených vetiev  môžeme nájsť v predkresťanskej dobe. Starovekí pohania spájali kult bohyne matky s kultom vždy zelených stromov. V dobe osláv svätých nocí organizovali slávnosti v prírode medzi zelenými stromami, neskôr prenášali stromy do svojich príbytkov. K tomuto účelu sa používali jedle alebo v Oriente cyprišteky. Pôvodne mali v stredoeurópskom regióne zelené vetvičkyochrannú funkciu.

Strom má v rámci kresťanstva bohatú symboliku. Zastupuje stratený prvotný raj, na dreve stromu Kristusumrel, aby ľudia mohli opäť do raja prísť.

Skutočný vianočný stromček je však nemeckého pôvodu a je skôr meštianskeho charakteru. Najstaršia zmienka o osvetlenom vianočnom stromčeku je z brémskej kroniky z roku 1570. V súkromnom dome sa objavil v Strasburgu  o 60 rokov neskôr. Na rakúskom  cisárskom dvore bol vianočný stromček zaznamenaný až v roku 1816.
Slovanské regióny sa myšlienke vianočného stromčeka bránili s odôvodnením neslovanskej tradície, v druhej polovici 19. storočia sa však vianočný stromček stal bežnou súčasťou vianočných zvykov.
Roku 1896 na svätého Mikuláša zažiaril pred Mestským divadlom v Prešporku  obrovský smrek vyzdobený elektrickými žiarovkami.
Nespratníci rozbíjali žiarovky prakmi, a tak sa im museli aj v novinách vyhrážať, že strom od elektriny odpoja, na čo by však obyvatelia doplatili stratou krásnej predzvesti vianočných sviatkov.

Vianočné jedlo

Na Štedrý večer  patrí sa jesť mäso beznohé, na Kristovo narodenie dvojnohé a na deň svätého Štefana štvornohé. Má to byť ryba, vták a domáce či divé  zviera. Jedno mäso má byť vyprážané, druhé pečené, tretie varené alebo dusené.
(Ponaučenie gazdinám v Prešporku koncom 19. storočia)
Tradične sa v Bratislave kupovali ryby od 18. decembra a potom sa začínalo s pečením dobrôt.  Piekli sa  drobné voňavé pečivá, vianočky, makovník a orechovník, medovníčky.
Na Štedrý deň bol prísny pôst. Raňajkovala sa buchta s čajom, na obed bola medom sladená vianočná pôstna polievka z jablčných a hruškových štiepok, sušených sliviek, hrozienok a fíg.
Pred večerou položila matka na vrchný tanier  každému oblátku obliatu medom, pridala oriešok a obielený strúčik cesnaku.
Vianočná polievka mohla byť rybacia, šošovicová, hubová  alebo kapustová.
Po polievke sa jedol kapor so šalátom, pstruh alebo iná ryba.
Nielen jedlo ale aj úprava stola  bola veľmi dôležitá. Pod každý tanker položila gazdiná kapriu šupinku a mincu.
Štedrovečerná večera mal byť bohatá, pestrá a slávnostná.  
Stôl  treba starostlivo umyť, prestrieť naň obrus, čo inokedy nebolo bežné. Hoci sa  na štedrý deň rýchlo stmieva, často sa nesmelo zasvietiť, kým nevyšla prvá hviezda. Vtedy si rodina sadala k slávnostnej večeri. Večeru zahajoval otec modlitbou, v ktorej sa nesmelo zabudnúť na predkov. Výber jedál sa menil podľa regiónov i podľa vierovyznania. Mnoho prvkov je však spoločných: oblátky, med, cesnak, huby, kyslá kapusta, ryby...
Najrôznejšie vianočné pečivo má azda svoj pôvod v pohanstve, lebo na slnečné slávnosti sa piekli sladké pletence, dnešné vianočky,  koláčiky v tvare hviezd, polmesiaca, slnečnýchkotúčov....
Máme doma dosť korenia? Máme dosť klinčekov,  škorice, badiánu, anízu, feniklu, kardamónu a iných voňavostí?

Vianočné pozdravy

Vianočné pohľadnice si posielame každoročne. A hoci začínajú prevažovať virtuálne e-cards posielané mailom, naďalej  milujeme obyčajné papierové obrázky.
Posielanie vianočných blahoželaní sa začalo vo Viktoriánskej ére vo Veľkej Británii. Hoci existovali tlačené obrázky z drevorezov s náboženskou tématikou už v európskom stredoveku, prvú skutočnú pohľadnicu navrhli a vytlačili v Londýne v roku 1843.
John Callcott Horsley (*1817-+1903), britský maliar, nakreslil vianočné blahoželanie na žiadosť svojho priateľa Sira Henryho Colea (prvý riaditeľ Victoria and Albert Museum). V roku 1843 vytlačili 1000 kusov a ponúkli ich na predaj v Londýne. Boli ručne kolorované.
Obrázok predstavoval oslavujúcu rodinu a pod obrázkom bol nápis:
„Veselé Vianoce a šťastný nový rok.“
Spracovala: Mgr. Michaela Syrová (bludička)
michaela_syrova(at)yahoo.com

Vyzývame všetkých záujemcov k prispeniu do zbierky prezentácii k etike!

aktuality námety dokumenty projekty hry a aktivity príspevky kontakt
linky materiály výroky a citáty vo vyučovaní zvyky a tradície etický kódex diskusné fórum
paticka
© Projekt Infovek
Posledná zmena:
Aktuality Námety Dokumenty Projekty Hry a aktivity Príspevky Diskusné fórum Kontakt Linky Materiály Výroky a citáty Vo vyučovaní Zvyky a tradície Etický kódex