Nadpis ETV
linka

Humanistická etická výchova v Holandsku

Holandské učebné plány

Predhovor

    Holandské deti v základných školách majú štatutárne právo dostať náboženskú alebo svetonázorovú výučbu počas školských hodín. Od školského roku 1969/70 prispievajú k tejto výučbe humanisti a ich príspevok veľmi priaznivo hodnotia žiaci, rodičia aj školy. Svoju svetonázorovú výučbu nazývajú humanistickou etickou výchovou (HEV). Učitelia HEV sa trénujú a podporuje ich Holandské centrum pre HEV (HC HEV).
    Celkový cieľ HEV v priebehu základnej verejnej výchovy je naučiť žiakov, na základe humanistických princípov, vysporiadať sa kritickým a kreatívnym spôsobom s problémami týkajúcimi sa hodnôt a štandardov; a povzbudzovať ich súdiť a konať nezávisle, čo im postupne umožní dať zmysel a podobu vlastnému životu, ako aj životu iných. Pre tento účel bola vyvinutá špeciálna metodológia (spoznaj – vyšetri –  vyskúšaj – vyber si – zhodnoť); jej hlavná úloha je „ setting the stage “ určiť smer a nepredpisuje podrobnosti. Inými slovami, humanisti ponúkajú deťom ako alternatívu k náboženskej výchove učebný program, ktorý má za cieľ pomôcť im stať sa zrelými zodpovednými dospelými osobami; učebný program, ktorého metodológia je dobre premyslená a zameraná na morálny a socio-emocionálny rozvoj žiakov a rozvinutie ich identity.
    Vodiacim princípom je pritom obraz človeka, ktorý zvládol sociálny spôsob života a stal sa z neho zaujatý a empatický svetoobčan. Henk Manschot, učiteľ filozofie a etiky na Univerzite humanistiky v Utrechte, opisuje sociálny spôsob života ako inšpiráciu, ako výzvu k obnove, ako dlhodobý proces, pri ktorom sa spájajú dve hodnoty, ktoré sa načas rozišli: radikálne ovládnutie kormidla vlastného života a mnohostranná sympatia pre tých, čo sú hore a dolu od iných. A to nie z povinnosti alebo pre sebaobetovanie, ale ako časť šťastnej ľudskej existencie.
    Táto kniha podáva pohľad na špeciálny príspevok humanistov v Holandsku ich výučbou svetonázoru na verejnej základnej škole. Rád využívam túto príležitosť poďakovať všetkým, čo prispeli k tejto publikácii. Osobitná vďaka patrí vydavateľom Tryntsje de Groot  a Emme Klarenbeekovej, členom komisie výučby pri Holandskom centre pre HEV.
Zo srdca im venujem túto knihu.
Nico Stuij,
manažér Holandského centra pre HEV


Učebné metódy pri HEV


    HEV sa zakladá na viacerých základných didaktických princípoch. Tieto princípy sa týkajú humanistického poňatia ľudstva a sveta a humanistickej perspektívy výchovy a výučby, ktoré sú podkladom HEV. HEV sa týka učiteľa, ktorý má iniciačnú stimulačnú a podpornú úlohu pri žiakoch, ktorí sa sami vychovávajú.
    Veľmi dôležitým didaktickým princípom je využiť skúsenosti žiakov ako základňu a priviesť lekciu do ich prostredia. Iným princípom je odvolať sa na kombináciu zmyslov a dostať sa do čo možno najtesnejšieho styku so sebou a s vonkajším svetom. Tretím princípom je učiť sa, kladením otázok a preverovaním rozličných situácií, rozvíjať otvorenú myseľ a tak nachádzať možné odpovede. Princíp participácie / spolupráce vedie k tomu, že uvedené princípy do seba zapadajú a ukazuje žiakom, že na ich názoroch, myšlienkach a príspevkoch záleží. Dôraz na spolupráci a výmene názorov je dôležitým didaktickým princípom pri HEV; sociálne učenie a žitie majú tu tiež svoje miesto.
    Lekcie sa obyčajne zakladajú na nejakej téme. Učiteľ môže tému voliť sám podľa toho, čo považuje za vhodné pre úroveň žiakov. Často však žiaci v priebehu lekcie sami navrhnú nejakú tému, ktorú považujú za dôležitú. Táto sa potom stane témou lekcie HEV a spravidla to bývajú aktuálne predmety aleboudalosti.
    V praxi dala HEV vznik metodológii, ktorá poskytuje učiteľom HEV štruktúru, sieť, do ktorej môžu naplánovať svoju tematickú lekciu. Táto metodológia je vhodná pre celý rad pracovných postupov.

Táto metodológia sa skladá zo 4 stupňov: REXCE

1. R  recognize rozpoznaj

    Vybraná situácia musí byť začlenená do života a žiaci ju musia pochopiť / rozoznať, t.j. identifikovať sa s ňou. Učiteľ musí predmet podať tak, aby všetky deti boli v stave vžiť sa do situácie. To zvyšuje zaujatosť detí, stimuluje ich záujem a zvyšuje motiváciu.

2. Ex explore / examine   –  vyšetruj

    Žiaci rozoberajú situáciu a preberajú ju z rozličných hľadísk. V tomto štádiu sa vysvetľujú hodnoty. Deti si spomínajú na svoje skúsenosti a uvádzajú vlastné pocity a hodnotenia. Vysvetľujú sa rozličné koncepcie a niektoré sa odporúčajú. Učiteľ aj žiaci zvyknú pridávať nové informácie.

3. C choose   – voľ / vyber
Žiaci sa povzbudzujú, aby sa v danej situácii pre niečo rozhodli. Dôraz sa nekladie ani tak na konečné rozhodnutie, ale skôr na vzbudenie morálnej citlivosti a pochopenie pojmu hodnota. Veľmi tu pomáhajú morálne a existenčné otázky. Učiteľ postupne mení formuláciu situácie, aby žiakom umožnil meniť ich voľbu a odôvodňovať ju. Dôležité je, aby žiaci získali schopnosť byť dostatočne empatickí, aby brali do úvahy argumenty a pocity iných a aby ich priviedli do kontaktu s vlastným správaním. Každé správanie sa zakladá na názore na skutočnosť, pri ktorom majú štandardy a hodnoty pevné miesto. Hlavne v tomto štádiu sa teda rozvíjajú a komunikujú hodnoty.

4. E   –  evaluate vyhodnoť

    V tomto štádiu sa žiaci obzrú dozadu, aby videli, čo v lekcii robili. Identifikujú dôležité momenty a témy, ktoré viedli k zmene ich názoru alebo im umožnili hlbší pohľad. Tu sa tiež ukazuje, čo treba robiť ďalej a ktoré témy by sa mali rozoberať najbližšie.

Svetoobčianstvo

Tryntsje de Groot

    Zdá sa, že svet je čoraz menší. Pre mnohých ľudí na západe nie je nič neobyčajného ísť na dovolenku do Indonézie, do Ameriky alebo do Thajska. To im umožňuje spoznať prostredie, v ktorom žijú tamojšie národy. A aj doma prichádzame do styku so životným prostredím iných ľudí, lebo v Holandsku rovnako ako v mnohých iných štátoch žijú ľudia, ktorí sem prišli z rozličných kútov sveta. Zlepšené komunikácie a rozvíjajúce sa obchodné možnosti robia svet nie väčším ako niekdajšia dedina. V miestnom obchode môžete kúpiť banány, ktoré vyrástli v Brazílii a Ahmedovi v Ankare môžete e-mailovať tak rýchlo ako priateľovi, čo býva v susednej ulici. Ale ako si môžete byť istý, že žijete na tomto svete spolu s inými tým najlepším a najčestnejším spôsobom a čo môžete urobiť, ak veci nie sú v poriadku? Napríklad, čo môžete urobiť, ak máte podozrenie, že výrobky, ktoré kupujete, vyrobila detská práca? Pretože, ako to dnes na tomto svete chodí, všetko sa deje na prospech mála a na škodu mnohých ľudí.
    Holandsko – v skutočnosti každý štát / každá krajina – je časťou sveta ako celku, a preto nemôžeme zaujať stanovisko odstupu. Solidarita s ľudskými bytosťami na celom svete vyžaduje odraz obrazu seba samého. Spôsob, ktorý si vyberieme pre žitie svojich životov, má dôsledky pre život a nádej na prežitie iných ľudí inde na svete.
    Svetoobčan vie, že jeho každodenná činnosť ovplyvňuje život ľudí inde na svete. Či kupujeme pár módnych tenisiek, či platíme účet za elektrinu (či je to zelená energia alebo nie), či sa podpisujeme pod petíciu za alebo proti výstavbe utečeneckého centra pre azylantov v našom susedstve.
    Ľudia utekajú zo svojej vlasti pre rozličné príčiny, ako je chudoba alebo prenasledovanie. Hľadajú možnosť lepšej existencie. Svetoobčania veria / si myslia, že Holandsko – tak ako každý štát – má povinnosť humánne prijať ľudí z iných krajín. „Pretože svetoobčania sa usilujú a povstali za vybudovanie čestného sveta“, vyhlásil Jaap Dijkstra, výkonný riaditeľ HIVOS, Humanistického inštitútu pre rozvoj a spoluprácu.
    Kozmická sympatia, inými slovami sympatia s inými, sa nezastaví pri štátnych hraniciach. Treba sa nám učiť žiť v pluralistickej spoločnosti, v takej spoločnosti, kde sa o rozličnostiach empaticky diskutuje a prežívajú sa na vlastnej koži. Heslo spolku „Humanistisch Verbond“, holandskej humanistickej asociácie, „Zelf denken samen leven“ (sám myslieť, spolu žiť), je veľmi vhodné pre aktuálne rozdiely vo svete, v ktorom žijeme. Nie je to však niečo, čo sa len tak ľahko prihodí; je to niečo čo sa treba naučiť. Tam môže HEV ponúknuť pomocnú ruku.

Praktická príprava lekcií pre umenie žiť a svetoobčianstvo


„Pre mnohé deti prichádza radosť ako výsledok vyhrabania niečoho jedinečného a zázračného o sebe samom z nejakého vnútorného popudu.“ Thomas J. Cottle
„Nie je ľahké nájsť šťastie v sebe samom, a nie je možné nájsť ho inde.“ Agnes Replier
    Každá ľudská bytosť sa musí snažiť viesť čo možno najlepší a najzmysluplnejší život. Cieľom lekcií v predmetoch „umenie žiť / spôsob života“ a „svetoobčianstvo“ je povzbudiť / nabádať žiakov, veselým prístupom, aby skúmali cesty, ako sa naučiť narábať s vlastným životom, aj so životom iných, dobrým a zmysluplným spôsobom. Stať sa majstrom v umení žiť, inými slovami urobiť z vlastného života majstrovské dielo, a stať sa svetoobčanom, to je niečo, čo sa treba učiť / naučiť; nie je to niečo, čo sa len tak ľahko prihodí. Slová „umenie žiť“ a „svetoobčianstvo“ sa týkajú takého spôsobu života, pri ktorom reaguješ na nové situácie vo svojom živote najlepším možným spôsobom, berúc do úvahy nielen svoj vlastný život a a svoje blízke okolie, ale aj účinky na iných v blízkosti aj diaľke. Poznanie seba a pochopenie situácií, v ktorých sa ako dieťa môžeš ocitnúť, sú veľmi dôležité veci. Premýšľajúc o nich, rozoberajúc ich a praktizujúc ich v bezpečí svojho / terajšieho  školského prostredia ťa naučí, ako sa treba chovať v určitých situáciách. Keďže každé správanie sa zakladá na názore o skutočnosti, treba venovať veľkú pozornosť vyšetreniu hodnôt a štandardov, predchádzajúcich detským akciám, pretože práve tieto určujú ich reakcie.
    Účelom lekcií pre umenie žiť a svetoobčianstvo je povzbudiť žiakov, aby preskúšali svoje možnosti, schopnosti / talenty a ich obmedzenia / hranice, aby sa tak stali schopnými definovať tento proces. To sa deje stykom a rozhovormi s inými žiakmi. V lekciách pre umenie žiť sa kladie dôraz na možnosti, ktoré máte k dispozícii, aby ste dali umeniu žiť zmysel a podobu / znázornenie. Tieto možnosti nie sú neobmedzené, preto sa musíte naučiť robiť výber, voliť. A naučiť sa myslieť na dôsledky týchto volieb, čím sa odôvodnia jednak pre vás samých, jednak pre druhých vo vašom okolí. Na druhej strane lekcie pre svetoobčianstvo sa týkajú skôr pozornosti a záujmu, ktoré venujeme ľuďom a svetu okolo nás, či už v bezprostrednej blízkosti alebo v diaľke. Ide tu o našu pripravenosť zaoberať sa týmito situáciami a hľadaniesúvislostí s našimi životmi.
    Niekoľko otázok týkajúcich sa umenia žiť a svetoobčianstva znie takto: Čo je umenie žiť? Čo je sebavedomie / starostlivosť o seba a starostlivosť o druhých? Čo treba, aby sa niekto stal alebo bol majstrom umenia žiť alebo svetoobčianstva? Poznáte / Poznáš niekoho, koho by si nazval majstrom umenia žiť a prečo si myslíš, že táto osoba je taká? Odpovede na tieto otázky nie sú ľahké. V HEV a svetonázorovej výchove sa deti vyzývajú / pozývajú hľadať odpovede na tieto otázky – či už dočasné alebodefinitívne.

Existenčné / Zásadné a morálne  otázky súvisiace s umením žiť a  a svetoobčianstvom
Kľúčové existenčné / zásadné otázky súvisiace s umením žiť:
  • Čo / Kto je to majster v umení žiť?
  • Čo je to umenie?
  • Čo je to potešenie / radosť?
  • Kto som?
  • Čo potrebujem?
  • Čo znamená zodpovednosť?
  • Čo je dôležitejšie, starať sa o seba alebo braťohľad na druhých?
  • Čo sú to dobré zvyky?
  • Kedy sú dobré zvyky dobré?
  • Čo dáva tvojmu životu zmysel teraz, keď si ešte stále len dieťa?
  • Čo má robiť majster umenia žiť a čo zaručene nemá robiť?
  • Kedy si myslíš, že si majster v umení žiť?

Morálne otázky súvisiace s umením žiť:
  • Môžeš byť egoistický a predsa majstrom v umení žiť?
  • Máš prispievať k spôsobu života a umenia žiť druhých?
  • Môžeš sa radovať, keď sa niekomu niečo nedarí?
  • Myslíš si, že si skromný?
  • Máš robiť pre druhých to najlepšie, čo vieš?
  • Máš hľadieť na seba viac ako na druhých?
  • Potrebuješ na to peniaze, aby si bol majstrom v umení žiť?
  • Môžeš sám robiť morálnu spravodlivosť alebo nespravodlivosť?
  • Môžeš sa správne starať o seba a rásť ako osoba?
  • Môžeš nebrať ohľad na svoje schopnosti / talenty a predsa sa stať majstrom v umení žiť?

Kľúčové existenčné / zásadné otázky súvisiace so svetoobčianstvom:
  • Môžeš si vážiť všetkých ľudí na celom svete?
  • Môžem ja ovplyvniť to, čo sa deje vo svete?
  • Čo / Kto je to svetoobčan?
  • Kedy sa stávaš svetoobčanom?
  • Čo sa smie a čo sa nesmie pri svetoobčianstve?
  • Ako sa ma týkajú ľudia, ktorých nepoznám?
  • Patríme všetci do jednej rodiny a sú všetci ľudia rovnakí?
  • Je nejaké puto medzi všetkými ľuďmi? Z čoho sa toto puto skladá?
Morálne otázky súvisiace so svetoobčianstvom:
  • Máš dávať peniaze pre ľudí žijúcich v chudobných krajinách?
  • Máš kupovať šaty vyrobené za použitia detskej pracovnej sily?
  • Máš robiť znevažujúce poznámky o ľuďoch z iných krajín alebo o ľuďoch iného náboženstva?
  • Máš byť milý ku všetkým ľuďom?
  • Môžeš ísť na dovolenku kamkoľvek vo svete?

Praktické aktivity

Umenie žiť  – veková skupina 7 – 10 rokov

1. Tvoj život ako trik?

úvod: klaun a jeho triky – vysvetli podstatu umenia žiť – rozhovor
jadro: vymysli si vlastný trik – priprav nejakú hru
záver: urob nejaký trik – hráme sa

Predmet / Cieľ:
Pomôcť deťom preveriť pojmy a vysporiadať sa s koncepciou pojmov umenie žiť a spôsob života robením trikov. Povzbudiť ich chcenie myslieť a robiť triky, nad ktorými sa sami aj s ostatnými smejú a o ktorých si rozprávajú.

R  –  Úvod (rozpoznanie):
Učiteľ prinesie klobúk-cylinder a červený nos-guľku a rozosmeje deti smiešnymi kúskami. Krátky pohovor o klaunoch:
  • Čo robia klauni a smejete sa na tom?
  • Ako sa cítiš, keď vidíš klauna vyvádzať svoje kúsky?
  • Vieš predviesť nejaký trik – alebo nejaký kúsok z vlastného života, akokeby tvoj život bol samý smiech?

Ex  –  Jadro (preverovanie):
Vo dvojiciach vymýšľajú deti triky, ktoré im robia radosť. Možné triky: stáť na jednej nohe, žonglovanie s guľami, spev, postaviť sa na hlavu, robiť kotrmelce, vystrúhať smiešne tváre, rozprávať žarty, hrať na samovyrobených hudobných nástrojoch atď. Deti si vymyslia, že sú klauni a robia triky ako klauni.

CE  –  Záver:
Deti sa predvádzajú jeden pred druhým.Súvisiace otázky:
  • Smiať sa a mať radosť ťa robí šťastným?
  • Je to dôležité mať v živote radosť?
  • Čo ťa spraví veľmi šťastným?
Učiteľ môže pridať informáciu o iniciatíve klaunov navštevovať nemocnice a dať chvíľku radosti ťažko chorým deťom.

2. Prijímať a dávať

ú.: čo je v skrinke? – sociálny spôsob života – napodobni hru
j.: čo ti mám dať? – urob kocku
z.: dávam ti … – hádžeme kocku

Predmet / Cieľ:
Priviesť deti k tomu, aby vysvetlili rozdiel medzi dostaním niečoho, čo by rady mali a dávaním niečoho vlastného niekomu inému v skupine. Povzbudiť ich, aby dali niečo svojim spolužiakom alebo kamarátom. Pomôcť im vysloviť vlastnými slovami, čo pre nich znamená dávať niečo.

R Ex  –  Úvod (rozpoznať a preveriť):
Učiteľ postaví do stredu kruhu krásne vyzdobenú prázdnu škatuľu, ktorá predstavuje dar. Každé dieťa myslí na veci, ktoré by rado našlo v škatuli, keby to bol dar pre neho, alebo keby to bol dar, ktorý by malo dať niektorému inémudieťaťu.
1.  Každé dieťa otvorí škatuľu a mimikou naznačuje, aký dar vyberá. Trieda háda, čo je to.
2. Každé dieťa vyberá zo škatule to, čo by rado dalo inému žiakovi v triede. Podáva to obdarovanému a ten robí, že to berie, ak sa mu to páči. Alebo to dáva ďalej niekomuinému, čo to väčšmi chce.

Ex C  –  Jadro (prever a vyber si):
Deti si vyrobia z tvrdého papiera kocku. Na každú z jej 6 stien napíšu alebo nakreslia, čo by rady dali niekomu v skupine. Má to byť niečo, čo sa dá dať hneď pri tejto lekcii, napríklad podať niekomu ruku, drgnúť niekoho hlavou,  podarovaťobrázok alebo gumu.

CE  –  Záver  (vyber si a vyhodnoť):
Každý žiak hádže svojou alebo cudzou kockou a čo je nakreslené alebo napísané na hornej stene kocky, dá niektorému spolužiakovi. Za pravidlo sa môže vyhlásiť, že na konci lekcie musí mať každý jeden alebo viacero „darov“.
Záverečná otázka: Máš rovnakú radosť pri rozdávaní ako pri prijímaní?

3. Vyberám si, čo ty nechceš

 ú.: dni týždňa – sebarealizácia – pozrime sa do kalendára
 j.: idem a cestujem… – naber do ruksaka činnosti
 z.: spolu ideme a čo robíme? – vyber to, čo chce celá skupina

Cieľ / Predmet:
Naučiť žiakov uvedomiť si /spoznať, ktorá činnosť je pre ne dôležitá. Priviesť ich k tomu, aby urobili rebríček činností podľa dôležitosti. Nech opíšu, čo potrebujú, aby z obyčajného víkendu urobili veľmi pekný a radostný oddychový víkend. Pomôcť deťom pochopiť, že nemôžu robiť / urobiť všetko a že často sa musia rozhodnúť, čo urobia. Nabádať žiakov  k tomu, aby dobrovoľne a s chuťou odôvodnili jeden druhému svoju voľbu – nech je dočasná alebo definitívna.

R  –  Úvod (rozpoznať):
Na čele miestnosti zaveste veľký kalendár a diskutujte s deťmi, ako sa volajú dni týždňa a aký dlhý je týždeň. Opýtajte sa ich, čo robia s radosťou, ktorý deň týždňa.

Ex C  –  Jadro (prever a vyber si):
Deti naplnia „ruksak“ činnosťami, ktoré by radi robili tento týždeň. Keď je ruksak plný, dajú tieto činnosti farbami do poradia podľa dôležitosti: najdôležitejšie budú červené, druhé v poradí dôležitosti budú žlté, tretie zelené, štvrté modré a piate fialové.

E  –  Záver (vyhodnoť):
Dve najdôležitejšie činnosti každého žiaka sa napíšu na tabuľu. Hlasovaním sa vyberie jedna – najdôležitejšia – činnosť. Do tejto činnosti sa bude chcieť každý zapojiť a to poslúži za záver tejto lekcie.

4. Môj najlepší priateľ

ú.: priateľstvo je … – vybrať si poradcu – rozhovor o fotografii
j.: hlbšie rozobrať priateľstvo – urobme si fotomontáž/fotokoláž
z.: súčiastky priateľstva, ich zoznam – zatrieďovať dokategórií

Vždy si nemôžeme sami predstaviť všetko pre svoj život. Niekedy potrebujeme radu od niekoho iného, aby sme sa mohli dobre rozhodnúť. Mnohé deti sa pýtajú svojho najlepšieho priateľa, aby im poradil, keď sa majú pre niečo rozhodnúť. Práve preto je výber priateľov veľmi dôležitý.

Cieľ / Predmet:
Priviesť deti k uvažovaniu o tom, čo je priateľstvo, pomocou obrazového materiálu. Vyzvať ich, aby povedali, čo považujú na priateľovi za dôležité. Povzbudzovať ich, aby o tom medzi sebou hovorili. Dať im možnosť zamyslieť sa na koncepciou priateľstva pomocou rozdaného obrázkového materiálu.

R  –  Úvod  (rozpoznanie):
Učiteľ prinesie obraz alebo fotografiu, ktorá sa nejako dotýka priateľstva. Žiaci sa spolu s učiteľom zahľadia na fotografiu / obraz a rozoberajú prvky, ktoré sa týkajú priateľstva.
Pri predošlej lekcii vyzval učiteľ žiakov, aby priniesli fotografiu, ktorá sa nejako dotýka priateľstva. Žiaci diskutujú o obrázkoch v malých skupinách a jeden druhého upozorňujú, čo na obrázku ukazuje na priateľstvo.

R Ex  – Jadro (rozpoznaj a prever):
Žiaci pracujú v malých skupinách a robia fotokoláže z obrázkov, vystrihnutých z novín. Vyberajú si obrázky, o ktorých si myslia, že majú vzťah k priateľstvu. Pod každý obrázok napíšu pár riadkov o priateľstve.

C  –  Záver (vyber si):
Koláže sa zavesia na stenu a všetci sa na ne spolu dívajú. Žiaci sa dostanú do rozhovoru s učiteľom o tom, že sa vynorili určité nové kategórie a ide o to, určiť, čo sú to za vlastnosti, ktoré vytvárajú priateľstvo. Na tabuli sa dá nakresliť zoznam rozličných súčastí  priateľstva.

5. Každý deň idem do …

ú.: zoznam zvykov – vytváranie zvykov – diskusný krúžok
j.: vypichnúť„dobré“ zvyky – diskusia
z.: tri hlavné zvyky – urob zoznam „troch prvých /hlavných“

Ak chceš žiť ako majster umenia žiť, je veľmi dôležité, aby si si vytvoril dobré zvyky, lebo tieto veľmi uľahčujú život. Od chvíle, keď sa ráno o siedmej zobudíš, stále sa stretávaš  s problémom, že sa musíš pre niečo rozhodnúť a urobiť správnu voľbu: Mám vyskočiť na rovné nohy, mám si ešte chvíľu pospať, alebo nemám vôbec vstať a vziať si deň voľna? Rozhodnem sa vstať, alebo možno sa ani nerozhodujem, ale to robím zo zvyku. Zvyky uľahčujú život, lebo to znamená, že nemusíš zakaždým rozmýšľať, čo treba robiť, či máš urobiť toto alebo tamto. zvyky však môžu byť veľmi nepríjemné, lebo ak si zatvrdilý vo svojich zvykoch, nechceš ich meniť. Nanešťastie nie všetky zvyky sú vždy dobré zvyky; existujú aj zlé zvyky. Umenie žiť znamená utkať si sieť dobrých zvykov a ovládnuť alebo zmeniť zlé zvyky, ktoré si kdesi získal.

Cieľ /Predmet:
Vyzvi žiakov, aby sa zamysleli nad svojimi zvykmi. Požiadaj ich, aby ich opísali a porovnávali. Nech rozhodnú, ktoré sú dobré a ktoré zlé. Povzbudzuj žiakov, aby dobrovoľne diskutovali jeden s druhým o svojich zvykoch.

R  –  Úvod (rozpoznanie):
Vytvorenie diskusného krúžku:
  • Robíš to každé ráno?
  • Prečo to robíš?
  • Má každý tento zvyk?
  • Ktoré zvyky máte rovnaké a ktoré úplne rozličné?
  • Čo cítiš, keď robíš stále tie isté veci?

Ex C  –  Jadro (prever a vyber si):
Žiaci pracujú vo dvojiciach a zapisujú svoje zvyky na veľký hárok papiera. Potom vyberú niektorý zvyk, ktorý majú obidvaja a o ktorom si myslia, že je veľmi dobrý. Môžu ho aj predniesť pred celou skupinou. Skupina má hádať, ktorý zvyk sa práve prezrádza. Prezradené zvyky sa napíšu na tabuľu a očíslujú.

C  –  Záver (vyber si):
Každý žiak vyberie na svoj zoznam zo zvykov na tabuli „tri hlavné zvyky a potom diskutuje so spolužiakmi; hľadá takého, čo má tie isté hlavné zvyky ako on sám. Preberajú výhody /alebo nevýhody každého z týchto zvykov.

Svetoobčianstvo  –  veková skupina 7 –  10 rokov

1. Budúci svetoobčania 1

ú.: kto si?  –  záujem o druhých  – interwiev
j.: Som zvedavý – fotokviz
z.: pamäť – hra

Cieľ / Predmet:
Umožniť žiakom, aby poznali rozličné deti vo svojej krajine a v iných štátoch. Umožniť im, aby si obuli topánky iných detí z vlastnej krajiny a z iných štátov. Pobádať ich, aby sa zaujímali o deti, ktoré žijú v celkom iných pomeroch ako oni.

R  –  Úvod (spoznaj):
Použite pamäťové karty UNICEF a rozložte ich na stole obrázkami hore. Žiaci sa posadia do kruhu okolo stola a prezerajú si karty pamäťovej hry, ktoré zobrazujú tváre detí z celého sveta.
Učiteľ sa pýta:
„Ktorého dieťaťa by si sa rád na niečo spýtal?“
„Na čo by si sa rád spýtal a prečo?“

Ex  –  Jadro (prever):
Vytvor diskusný krúžok. Jeden žiak vyberie niektorú kartu a učiteľ mu k nej položí rad otázok:
  • Čo si myslíš, kde žije toto dieťa? Na akom základe si to myslíš?
  • Čo si si všimol na vonkajšom vzhľade tohto dieťaťa? na jeho šatách?
  • Vídavaš podobné deti vo svojom kraji?

Všetkým ostatným deťom sa adresujú otázky:
  • S ktorým z vyobrazených detí by si sa raz rád hral?
  • Akú hru by si sa s ním rád hral?
  • Prečo si myslíš, že by to bolo veselé?
  • Kde by si sa chcel hrať: u teba doma? v dome toho dieťaťa?, na ulici?

CE  –  Záver (vyhodnoť, vyber si):
Deti sa hrajú pamäťovú hru ako celá skupina.

2. Budúci svetoobčania 2

ú.: pocity a výraz tvári – rozdielnosť a podobnosť – demonštruj /ukáž
j.: podobnosť a rozdielnosť – rozhovor / diskusia
z.: z ďalekých krajín  – parádiť sa a hrať sa

Cieľ / Predmet:
Umožniť žiakom, aby menovali rozdielnosti a podobnosti medzi deťmi a aby zistili, ako sa možno spolu dobre baviť. Povzbudiť ich, aby boli pozorné a otvorené voči deťom, ktoré sú vraj „inakšie“.

R -   Úvod  (spoznaj):
Všetky deti sa spolu dívajú na karty pamäťovej hry.
Učiteľove otázky:
  • Ktoré z týchto detí vyzerá šťastné, smutné, nesmelé, nezbednícke, a prečo si to myslíš? a prečo to môžeš povedať?
  • Aká si ty, keď si šťastná, smutná, bojazlivá alebo zlerobíš? Ukáž nám to!

Ex  –  Jadro – časť 1  (preskúmaj):
Úloha: Deti sa majú navzájom pozorovať a súčasne sa dívať na učiteľa. Učiteľ sa pýta:
  • Aký rozdiel je medzi vami všetkými a mnou?
  • Čo máme spoločné všetci, čo sme tu,vy aj ja?
  • Ešte raz sa pozrite na obrázky. Aké sú podobnosti a rozdielnosti medzi vami, čo ste tu a medzi deťmi na obrázkoch?

CE  –  Jadro  –  časť 2  (vyber si, oceň):
Deti sa vyzvú, aby si vybrali niečo zo skrine s pokrývkami hlavy – sú tam klobúky, šály, šatky, jarmulky, parochne a majú to použiť. Bude dobre, ak sa tam pripravia exotické veci. Nech teraz robia, že prichádzajú z cudzej zemi, že nevedia hovoriť ani rozumieť reči druhého, ale že by sa predsa len chceli s druhými pohrať. Ako sa to dá urobiť? Jednoducho si vymyslia reč posunkov a slov.

Záver:
Hra na mrkanie / žmurkanie:
Polovica detí sedí v kruhu na stoličkách, druhá polovica stojí za nimi s rukami na ich chrbte. Jedno dieťa stojí za prázdnou stoličkou. Mrkaním sa snaží privábiť niektoré sediace dieťa, aby prišlo na jej stoličku. Stojace dieťa sa musí snažiť zabrániť tomu tým, že rýchlo položí ruku na jeho plece. Ak nedáva pozor a nezachytilo túto nemú reč žmurkania, pred ním sediace dieťa rýchlo vstane, vyskočí a prebehne posadiť sa na prázdnu stoličku.
Materiál: hra pamäťových karát, šály, klobúky, šaty, parochne, kožušiny atď.

3. Rozprávky

ú.: Bolo raz … – podobnosti – diskusný krúžok
j.: Snehulienka a iné  – nahlas čítať
z.: poslanie historky –  nakresli seriál obrázkov

Cieľ/Predmet:   
Umožniť deťom uvedomiť si, že podstata všetkých rozprávok zo všetkých štátov sveta je rovnaká. Naučiť ich počúvať rozličné rozprávky s otvorenou / zvedavou mysľou. Vyzvať ich, aby porovnávali rozličné rozprávky a predviedli posolstvo niektorých rozprávok.

R  –  Úvod (preskúmaj, rozpoznaj):
Diskusný krúžok:
  • Ktoré rozprávky poznáte?
  • Sám si čítal tú rozprávku, alebo ti ju niekto čítal či rozprával?
  • Kto ti čítava rozprávky a kedy?
  • Ktorú rozprávku máš rád a prečo?
  • Existuje rozprávka, v ktorej vystupujú strašidlá a ktorá ťa straší?

Ex  –  Jadro  (pátraj):
Deti počúvajú rozprávky z iných zemí a porovnávajú ich s rozprávkami zo svojej vlasti.
Učiteľ a niekoľko žiakov čítajú triede pár rozprávok:
  • Historka o šikovnom Fatirovi (z: Turkije gezien door kinderogen [doslovne: Turecko videné detskými očami] od Marie Wijkovej, príloha 5)
  • Aïcha Armida, Marocká Popoluška (z: Nederlanders allemal anders [Rozličné druhy holandštiny] od Marie Wijkovej, príloha 6)
  • Yeh Sien, Čínska Popoluška (z: Nederlanders allemal anders [Rozličné druhy holandštiny] od Marie Wijkovej, príloha 7)
Na konci každej rozprávky treba položiť niekoľko otázok:
  • Ktorú rozprávku (z tvojej vlasti) spoznávaš v tejto cudzej rozprávke?
  • Čo je podobné?
  • Čo myslíš, čo chce povedať táto rozprávka?
  • Môžeme sa z tejto rozprávky niečo naučiť? Ak áno, tak čo?

C  –  Záver (Vyber si):
Žiaci nakreslia rad obrázkov o tom, čo sa im v čítaných rozprávkach najlepšie páčilo: čo bolo najzábavnejšie, čo najkrajšie, čo najdôležitejšie.
Materiál: Rozprávkové knihy, papier, farebné perá, farby.

4. Deti pri hre

ú.: druhy hier  –  rozoznávanie  –  zakročovacia hra stepping-in game
j.: hľadáme podobnosti  –  v knihách, medzi obrazmi
z.: čo je to za hra?  –  hra na hádanky

Cieľ / Predmet:
Vysvetliť žiakom, že deti sa na celom svete hrajú rozličné hry. Priviesť ich k tomu, aby určitý počet týchto hier poznali a vedeli identifikovať. Povzbudiť ich, aby sa niektoré z týchto hier medzi sebou hrali a aby sa im zapáčili.

R  –  Úvod  (rozoznaj):
Deti sa postavia do kruhu a idú sa hrať „stepping-in“ . Kto vie na položenú otázku odpovedať „áno“, postúpi o krok smerom do stredu kruhu.
Otázky:
  • Hral si sa nejakú hru dnes ráno, prv než si prišiel do školy?
  • Hral si sa niečo na ceste do školy?
  • Hral si sa nejakú hru na školskom dvore?
  • Poznáš nejaké kruhové hry?
  • Poznáš nejaké piesňové hry?
  • Poznáš nejaké spoločenské  hry?
  • Poznáš nejaké hry, ktoré sa hrajú vonku?
  • Poznáš nejaké hry, ktoré sa hrajú dnu?
  • Poznáš nejaké hry, ktoré sa hrávaš sám?
  • Poznáš nejaké hry, ktoré sa hrávaš s inými?

Postúp o krok dopredu, ak chceš odpovedať na niektorú z týchto otázok:
  • Čo je pekné na hre s inými deťmi?
  • Môže to byť aj neveselé, hrať sa s inými deťmi? Prečo?
  • Aké hry sa môžeš hrať s deťmi, ktoré nevedia tvoju reč dobre, resp. ju nevedia vôbec?

Ex  –  Jadro (prever, vyvoľ si):
Deti pracujú v skupinkách a prezerajú si rozličné knihy a obrázky, ktoré znázorňujú hry z celého sveta. Potom spíšu o nich niekoľko podobností a niekoľko rozdielností. Nakoniec vyvolia jednu alebo dve hry, ktoré sa hrajú na celom svete.

Záver:
Každá skupina sa hrá hru, ktorá sa hrá aj inde na svete. Ostatné deti majú hádať, aká je to hra?
Materiál: knihy s hrami z celého sveta:
  • Turkije, gezien door kinderogen (doslovne: Turecko videné detskými očami) od Marie Wijkovej.
  • Mensen, mensen watt een mensen: (doslovne: Ľudia, ľudia, čo sú to za ľudia) od Petra Spiera.
  • Spelletjes uit de helewereld (Hry z celého sveta, vyd. Kosmos, Amsterdam).

PRÍLOHY

Príloha 5:

Šikovný Fatih

    Pred dávnymi časmi bežal ulicami Istanbulu úbohý / chudobný chlapec-sirota. Nemal nikoho a nič. Len … svoju šikovnosť.

    „Keby len som tak mal päť piastrov, to by som vám ukázal! Keby len … „ Tu máš, chlapče, chytaj!“ ozval sa naraz hlas z koča, ktorý zastal. Fatih natrčil svoju zašpinenú ruku a v lúčoch slnka sa zaligotalo sedem nových zlatých mincí.

    Bleskurýchlo mu prebehlo mysľou množstvo spôsobov, ako by mohol tieto peniaze minúť. „To je ono!“ vykríkola za chvíľu už bol u zmrzlinára.

    „O jednej musí byť v kúpeľnom dome sorbet; bude pre syna indického radžu.“ Zmrzlinár sa díval veľmi nedôverčivo. „Tu sú peniaze, dal mi ich ten pán v koči stojacom  na druhej strane ulice.“ Potom sa rozbehol s podobným zámerom do trafiky. „Dones svoje najlepšie cigarety do kúpeľného domu, budú pre syna indického radžu. Tu sú peniaze, dal mi ich ten pán v odchádzajúcom koči na druhej strane ulice.“ Išiel aj k obchodníkovi s koňmi a prenajal si na hodinu prekrásnu arabskú paripu. Na nej zamieril ku kúpeľnému domu. O jednej prišla kúpeľňa obsluha. „Chlapče, prac sa odtiaľto!“ Fatih ostal sedieť. To rozhnevalo kúpeľnú obsluhu a začali ho biť. Tu sa naraz ozvalo klopanie na dvere. „Prinášame sorbet pre syna indického radžu.“ Ale „mladý princ“ sa robil, že upadol do bezvedomia. „Čo ste to porobili? Kde sú jeho šaty?“ vykrikoval zúfalý majiteľ kúpeľného domu. „Bežte, a kúpte najfajnejšie šaty pre tohto gentlemana!“ „Mladého princa“ uložili na gauč a obliekli mu najprepychovejšie hodvábne šaty. Okolo tretej potom „princ Fatih“ otvoril naširoko oči a začudovane sa pýtal: „Kde som to?“, na čo mu majiteľ  kúpeľného domu odvetil: „Tu sú vaše cigarety, pane, a váš kôň na vás netrpezlivo čaká.“  Po výbornej hostine dal Fatih služobníctvu pár strieborných mincí. Hlboko sa mu klaňali a ponížene ho vyzdvihli na koňa. Keď Fatih jazdil okolo, bola práve v okne sultánova dcéra. Razom sa doňho zaľúbila. „Je to syn indického radžu,“ povedala jej slúžka.

    „Chcem sa vydať za tohto muža“, povedala prekrásna princezná. Išla vždy svojou vlastnou cestou a tak sa vydala za „mladého radžu“.

    Z knihy Turkije, gezien door kinderogen (doslovne: Turecko videné detskými očami) odMarie Wijkovej, ISBN 90-5117-075-0

Príloha 6:

Aïcha Armida * … Marocká Popoluška

    Pred mnohými rokmi boli všetci ľudia v jednej dedinke neďaleko Marakešu chorí. Všade bolo počuť trúchliacich pozostalých oplakávať člena rodiny alebo priateľa. Jedného dňa prišli do domu  Aïchy Armidy, ktorej matka v noci umrela. Dieťa nerozumelo, čo sa to stalo. Veď len včera jej mama povedala: „Vidíš túto skrinku? Sú v nej moje ozdoby. Keď budeš mať osemnásť rokov, budú tvoje. To je tvoje veno.“ V tej chvíli vošla do miestnosti suseda s misou kuskusu a pomyslela si: „To je dobre vedieť!“

    Po pohrebe dovolili Aïche prísť každý deň do domu tejto susedky a smela jesť s ňou a jej malou dcérou. Aïchinmu otcovi sa suseda veľmi zapáčila a rozhodol sa vziať si ju za ženu. Jedno ráno sa Aïcha zobudila na veľký krik. Nevlastná matka stála pri jej posteli a kričala: „Ty lenivec, vstávaj a poriaď v dome!“ Naľakaná Aïcha urobila, čo sa jej kázalo. Od tejto chvíle sa k nej chovali ako kslúžke.

    V predvečer osemnástich narodenín sa pýtala: „Otec, môžem dostať moje veno?“ „Ó, dieťa moje, tvoje veno je tvoja krása!“ Jej nevlastná sestra to počula a riekla: „Naša kuchynská kráľovná by chcela svoje veno!  Prac sak studni a naplň toto cedidlo vodou!“

    No pri studni stála víla a prihovorila sa k Aïche: „Viem, prečo plačeš.“ Vzala džbán vody a naplnila cedidlo. „Ďakujem pekne“, povedalo dievčaa chcelo sa vrátiť sa domov.

    „Nie, domov sa ešte nevracaj. Túto noc budeš mojím hosťom.“ A víla viedla Aïchu do svojho kaštieľa. Keď ta prišli, položila jej pár otázok: „Chcela by si spať v mäkkej posteli alebo na slame?“ „Na slame,“ odvetila Aïcha, „tak som na to zvyknutá.“ – „Aïcha Armida, chcela by si mať na rukách henu alebo hnoj?“ Ó, pravdaže hnoj, veď na to som zvyknutá.“ –  „Aïcha Armida, chcela by si mať na krku skutočné alebo zlaté hady?“ „Pravdaže skutočné, na tie som zvyknutá.“

    Tú noc nakreslila víla Aïche na ruky najkrajšie obrazy a Aïcha Armida spala v úžasne mäkuškej posteli. Prv než išla domov, ozdobila jej víla krk siedmimi zlatými hadíkmi.

    Nasledujúci deň bola v kráľovskom paláci slávnosť, na ktorú bol pozvaný každý občan.  „Ty ostaneš doma“, rozkázala nevlastná matka, „očisti ryby!“ Keď sa Aïcha púšťala do poslednej ryby, prehovorila k nej ryba: „Nerob mi to, Aïcha, to som ja, tvoja víla. Choď na slávnosť, ja urobím prácu za teba.“  Dievča sa išlo popukať od smiechu – kým neuvidelo svoj obraz vo vode v žľabe pri studni. Víla totiž premenila jej šaty na prepychovú róbu. Rezko si založila zlatých hadíkov na krk a na slávnosti bola najkrajším dievčaťom. Princ s ňou tancoval temer celý večer. Keď prišla Aïcha domov, spozorovala, že stratila jednu zo svojich hodvábnych  tanečných črievičiek. Stála na zlatom stole v paláci. Korunný princ si zapamätal dievča neobyčajnej krásy zo slávnosti a nechal svojich sluhov hľadať celý rok osobu, ktorej by padla malá saténová topánočka. Keď ju našli, vydala sa Aïcha Armida za korunného princa a … od tých čias žila šťastne.

    Z knihy: Nederlanders allemaal anders [rozličné druhy holandštiny] od Marie Wijkovej,ISBN 90-77043-01-2

Pozn. /Armida znamená popol/

Príloha 7:

Yeh Hsien … Čínska Popoluška

    Pred 2000 rokmi žil v jaskynnej oblasti Číny Náčelník Wu so svojimi dvomi ženami. Keď jedna z nich umrela, mala sa o jej sirotu Yeh Hsien postarať druhá žena. Wu ju mal vrúcne rád a uspokojovalo ho vedomie, že jeho dcéra je pri nej v dobrých rukách. Žiaľ, nebolo to tak. Nevlastná matka zaobchádzala s dievčaťom, ako keby to bola otrokyňa. Kým ona a jej dve dcéry si dobre žili, Yeh Hsien musela robiť všetky ťažké práce.

    Jedného dňa išla Yeh Hsien k studni pre vodu. Keď sa chystala naplniť džbán, zbadala vo vode malú rybku. Mala červené plutvičky a pozerala na dievča zlatými očkami. Yeh Hsien vzala rybičku domov a dala ju do skleneného pohára. Každý deň jej dávala kúštik zo svojho jedla. Rybka rástla a rástla, a keď bol pohár pre ňu malý, pustila ju Yeh Hsien do rybníka neďaleko ich domu. Zakaždým keď išla okolo, prišla ju rybka pozdraviť.
Jedného dňa stretla nevlastná matka Yeh Hsien pri rybníku. Bola ohromená, keď videla, ako velikánska ryba s červenými plutvami a zlatými očami prichádza pozdraviť jej nevlastnú dcéru. Chcela o tom vyzvedieť viac a tak na druhý deň nechala Yeh Hsien doma rúbať drevo. Išla sama k rybníku. Myslela si, že ryba príde aj k nej, ale tá ostala nehybne ležať na dne rybníka. Rýchlo sa vrátila domov a obliekla si staré Yeh Hsienine nohavice a blúzku. Do rukáva blúzky skryla široký nôž. Keď sa vrátila k rybníku, považovala ju ryba za svoju malú priateľku a veselo priplávala k brehu. No nevlastná matka zabila rybu a spolu so svojimi dcérami ju zjedli. Bola to najchutnejšia ryba, akú kedy jedli. Rybie kostičky vyhodili na kopu hnoja. Keď na druhý deň prišla Yeh Hsien krybníku, ryba bola preč.

    Sedela na brehu rybníka a plakala, kým prišiel neznámy muž, ktorý jej vraví: „Tvoja matka zabila rybu, zjedla ju s dcérami a kostičky hodili na hnojisko. Zober ich do domu a dobre sa o ne staraj. Vyplnia ti každé prianie.“ Od tých čias po večeroch, zakaždým, keď bola doma sama, obliekala si najkrajšie šaty a náramky, poktorých vždy túžila.

    Asi o rok bola veľká jaskynná slávnosť. Nevlastná matka a nevlastné sestry o tom už mesiace dopredu hovorili. No ako vždy, keď na to prišlo, nedovolili Yeh Hsien, aby išla s nimi. Keď odišli, rozhodla sa Yeh Hsien ísť na slávnosť aj tak – sama.Rýchlo si obliekla najkrajšie šaty.

    Bola to nádherná slávnosť. Veľmi dobre sa tam cítila, kým nezbadala, že jedna z nevlastných sestier ju spoznala. Ozlomkrky bežala domov cez polia a záhrady. Bola taká naľakaná, že si ani nevšimla, že stratila jednu črievičku. Doma sa hodila do postele a robila sa, že spí. Keď ju nevlastná matka takto našla, pomyslela si, že sa jej dcéra musela pomýliť. To pekne oblečené dievča predsa nemohla byť Yeh Hsien, vylúčené!

    Na druhý deň našiel stratenú črievičku jaskynný muž. Črievička bola taká malá a krásna, že ju od neho kúpil obchodník a dal ju kráľovi blízkeho ostrovného kráľovstva ako dar. Kráľ chcel vedieť, ktoré dievča má takú malú nôžku a preto vyslal dvoch sluhov, aby sa spytovali po všetkých domoch. V celej krajine sa nenašla žena, ktorá by si črievičku obula.

    Nakoniec prišli sluhovia do jaskynnej oblasti. V dome, kde bývala Yeh Hsien, sa obidve nevlastné sestry pokúšali dostať nohu do črievičky, ale nadarmo. V tom sa objavila  Yeh Hsien vo svojich slávnostných šatách. Vyzerala ako bohyňa. Črievička jej bola ako uliata. Kráľ sa do nej okamžite zamiloval a Yeh Hsien sastala jeho obľúbenou manželkou.

Z knihy: Rozličné druhy holandštiny od MarieWijkovej. ISBN 90-77043-01-2
Titul Zvládnuť umenie života a stať sa svetoobčanom nie je také ľahké
Autor Pedagogické študijné centrum HVO
Tryntsje de Groot, Emma Klarenbeek
Konečná úprava Pedagogické študijné centrum HVO
Jeannine Corneille
Lay-out Všeobecné pedagogické študijné centrum, PSC, Willemiek Ruissen
Ilustrácie José Krijnen
Osobitné poďakovanie Joep Dohmen, Marie Wijk (Wijk & Wijk Uitgevers, Rozendaal)
Joke Zonneveld
Vydavateľstvo Pedagogické študijné centrum HVO
Tlač Giethoorn Ten Brink, Meppel, Holandsko
Ako objednať e-mailom: psc@hvo.nl
alebo písomne od:
Pedagogické študijné centrum HVO
P.O. Box 85475, 3508 AL Utrecht, Holandsko
Preložil: Rastislav Škoda
Upravila: Mgr. Lenka Mihalicová

Vyzývame všetkých záujemcov k prispeniu do zbierky prezentácii k etike!

paticka
© Projekt Infovek
Posledná zmena:
Aktuality Námety Dokumenty Projekty Hry a aktivity Príspevky Diskusné fórum Kontakt Linky Materiály Výroky a citáty Vo vyučovaní Zvyky a tradície Etický kódex