Nadpis ETV
linka

Etické problémy vo výchovno-vzdelavacom procese

Metodické centrum Bratislava

Riešiteľ: PhDr.Milota Martinková

Konzultant: Ing. Katarína Žibritová

 

Obsah

Úvod

1. Etika ako veda - pohľad do histórie
  1.1. Etické názory v staroveku a stredoveku
  1.2. Novoveká etika
  1.3. Etické názory 19. a 20. storočia
Poznámky k 1. kapitole

2. Étos školy
  2.1. Úloha školy vo výchove mládeže
  2.2. Hodnotová orientácia mládeže
  2.3. Východiská pre etický štandard školy
  2.4. Vyhodnotenie dotazníkov ako východiska ...
    2.4.1. Vyhodnotenie Dotazníka pre žiakov 1
    2.4.2. Vyhodnotenie Dotazníka pre žiakov 2
    2.4.3. Vyhodnotenie dotazníka pre učiteľov
Poznámky k 2. kapitole

3. Etický štandard Gymnázia v Turčianskych Tepliciach
Desať etických zásad pre učiteľa
Desať etických zásad pre žiaka

Záver

Zoznam použitej literatúry

Úvod

Človek svoje Ja prejavuje vždy vo vzťahu k iným ľuďom. len vďaka tomu sa môže prejaviť ako morálny jedinec, ale aj naopak, môže inému ublížiť, či inak ho ponížiť. Škola je miesto, kde sa mladý človek naučí nielen odbornosti, či získa vedomosti pre ďalšie štúdium, ale aj miesto, kde je potrebné z neho vychovať slušného zdvorilého a kultivovaného jedinca. V súčasnosti sú však hodnoty,   ako dobro, spravodlivosť, obetavosť a pod. na spodnej priečke hodnotového rebríčka najmä u mladých ľudí. tento stav nemôže zostať v súčasnej polohe a preto je potrebné urobiť všetko pre to, aby sa hodnotová orientácia najmä mladej generácie zmenila.

Práca Etické problémy vo výchovno-vzdelávacom procese je zameraná na riešenie tejto problematiky a môže sa stať inšpiráciou pre vytvorenie určitého etického štandardu každej školy a tak formovať jej kultúru. Je rozdelená na tri kapitoly. Súčasťou práce je príloha.

Prvá kapitola načrtáva historický vývoj názorov na morálku. Každá historická epocha sa usilovala vychovať mladú generáciu v duchu svojich potrieb, a podľa toho sa vytvárali aj názory na jej výchovu.

V druhej kapitole je rozobratá úloha školy vo výchove mládeže a jej hodnotová orientácia. Súčasť kapitoly tvoria východiská pre vytvorenie etického štandardu školy. Je spracovaná na základe dostupnej literatúry, ktorá je uvedená v zozname a dotazníkov pre žiakov a učiteľov.

V tretej kapitole je samotný etický štandard školy vytvorený vo forme dokumentu. Obsahuje preambulu, všeobecné ustanovenia a jednotlivé časti, kde sú zahrnuté morálne pravidlá správania členov školy. záver kapitoly tvorí desať pravidiel správania pre učiteľov a desať pravidiel správania pre žiakov. Etický štandard je súčasťou dokumentov školy.

Dôvodom, prečo som si vybrala túto tému sú moje dlhoročné pedagogické skúsenosti a na základe nich konštatujem, že morálka mladých ľudí upadá. Nepoznajú mieru slobody a demokraciu si často zamieňajú s anarchiu. Táto práca aspoň čiastočne načrtáva východiská z tejto situácie.

„ Čo je teda základom každého štátu? Výchova mládeže! “

Diogenes u Stobaia

1. Etika ako veda – pohľad do histórie

1.1. Etické názory v staroveku a stredoveku

Etika v dejinách filozofie sa chápe ako praktická filozofia, konanie človeka, morálka. Spoločnosť v každom historickom období sa riadila určitými normami a medzi tieto patrili aj mravné normy. Medzi cenené etické normy správania v staroveku patrila statočnosť a spravodlivosť, s čím sa stretávame aj v najstarších gréckych eposoch. Predstavy o tom, čo je dobro a  zlo,   sa stotožňovali s vierou v dobro bohov. K zlomu v názoroch v gréckej filozofii došlo vtedy, keď Gréci prešli od štúdia prírody k skúmaniu človeka. 1 Sofisti skonštatovali, že každý človek pokladal za mravné niečo iné, často i opak toho, čo druhý, a dospeli tak v oblasti etiky ku skepticizmu .2 Význam sofistov spočíval v tom, že celé ďalšie obdobie vývinu antickej filozofie sa zameralo aj na poznávanie človeka ako nositeľa a tvorcu morálnych noriem. Na sofistov, i keď v mnohom ich kritizoval, nadviazal Sokrates. U neho cnostne konať znamená konať prospešne, účelne rozvážne, lebo len ten, kto vie čo je dobré, aj v tomto duchu koná. 3

Sokrates považuje za základ mravnosti tri základné cnosti:

1. striedmosť
2. udatnosť
3. spravodlivosť 4

Neprekročil tradičné cnosti uznávané starými Grékmi, ale akcent kladie na daimonion(vnútorný hlas), ktorý človeku prikazuje, ako má konať. 5

Najvýznamnejší zo Sokratových žiakov Platón problematiku morálky riešil z viacerých aspektov. Okrem sokratovských cností za dôležité považoval zbožnosť (dialóg Euthyfron), priateľstvo (dialóg Lysis), ale predovšetkým si na rozdiel od Sokrata uvedomoval, že k mravnosti je potrebné vychovávať, ako hovorí v dialógu Protagoras: „ Môj učebný predmet je praktická rozvážnosť tak v súkromnom živote, aby mohol čo najlepšie spravovať svoje hospodárstvo, ako aj vo verejnom živote, aby bol podľa možnosti schopný činom i slovom spravovať záležitosti mesta.“ 6 Ďalej rozoberá všetky otázky správania v duchu dodržiavania mravných zákonov a konania dobra. Teda nie už daimonion, ale výchova k cnosti dominuje u Platóna a rozvíja sa ďalej u Aristotela, ktorý vo svojej praktickej filozofii poukázal na mravné správanie človeka v každej situácii. Pre Aristotela bol štát a jeho zachovanie prvoradou povinnosťou človeka a tomu podriadil aj svoje etické názory, keď hľadal stred medzi krajnosťami v konaní (napr. stredom medzi márnotratnosťou a lakomosťou je štedrosť.) 7   Podľa neho je cnosť   „...vedome volený stav. Nachádza sa v onom strede, ktorý je stredom vzhľadom na nás a ktorý je určený úsudkom tak, ako by ho určil rozumný človek.“ 8 Podobne ako Platón aj Aristoteles kládol dôraz na výchovu k cnosti, a teda k mravnému konaniu.

V celej helenistickej etike sa stretávame s dôležitosťou výchovy k mravnosti, i keď u predstaviteľov tohto obdobia dominuje iný postoj k problému. U Epikura je to uprednostňovanie individualizmu pred záujmom štátu a dosiahnutie vnútornej rovnováhy a slobody jedinca. Stoici považovali za cnosť prirodzený život, ktorý je sám cieľom. 9

Antická etika, do ktorej spadá aj rímska etika reprezentovaná Ciceronom, Senecom a  Marcom Aureliom, sa stala východiskom pre ďalšie obdobie. Predovšetkým stanovila kategórie, ktoré charakterizujú dobro, a poukázala na nevyhnutnosť výchovy k mravnosti.

S nástupom kresťanstva sa mení chápanie mravnosti. Kristus sa stal symbolom dobra. Okrem toho však kresťanstvo prebralo aj stoické cnosti a Platonov názor na   najvyššie dobro. Hlavné črty stredovekej kresťanskej etiky možno zhrnúť do niekoľkých zásad:

1. Morálka má nadprirodzený pôvod a všetky porušenia prikázaní sú hriechom proti Bohu, ktorý vystupuje ako zákonodarca, zároveň strážca zákonov a trestajúci neposlušných i odmeňujúci dobrých.

2. Cirkev ako prostredník medzi Bohom a človekom je strážkyňou božích zákonov na zemi, a teda aj mravnosti človeka.

3. Nový význam nadobúdajú staré kategórie mravnosti – múdrosť, statočnosť, spravodlivosť a umiernenosť, ktorým obsah dáva cirkev.

4. Zmenil sa kódex mravných hodnôt človeka. Vychádzal zo stredovekých podmienok rozdelenia spoločnosti, a preto pre každú sociálnu vrstvu platili iné mravné normy (šľachta, mešťania, poddaní) s osobitným morálnym kódexom pre cirkev. 10 Stredoveká etika bola plná protikladov, no práve týmto svojim charakterom podnietila diskusie o morálke jednotlivých spoločenských vrstiev. Časť významných predstaviteľov filozofie viedla k odporu proti rozdielnemu chápaniu morálky a rozdielnej aplikácii v praxi a v konečnom dôsledku znamenala konflikt v samotnej jednote cirkvi (reformácia).

Antická etika učila ako treba hľadať šťastie, stredoveká kresťanská etika hovorila o povinnostiach a viedla k plneniu božej vôle. Obidva tieto názory, vo svoje podstate rozdielne našli nové uplatnenie v novovekej etike.

1.2. Novoveká etika

Obdobie renesancie prinieslo zásadný obrat od stredovekého nazerania na človeka a jeho postavenie v spoločnosti. Človek sa stal ústrednou postavou v každej oblasti poznávania. Jeho schopnosť chápať vzťahy medzi duchovnom a materiálnom, poznávať nové javy v prírode   sa stali základom aj pre vytvorenie nových mravných zásad, ktoré by umožňovali slobodne myslieť a konať. Renesančná etika nevystupuje proti povinnosti,   nie je závislá iba od   kresťanského chápania morálky, ani nechápe šťastie človeka v duchu epikureizmu, ale ako slobodu človeka rozhodovať o tom, čo je dobré a čo zlé v jeho živote. Na tento princíp nadviazala novoveká etika   dvoma prúdmi – empirizmom, reprezentovaným najmä T. Hobbesom, a racionalizmom, ktorého predstaviteľom v tejto oblasti bol B. Spinoza. Hoci sa líšili v úvahách o skutočnom živote v jednom sa zhodli. Neodvolávajú sa na žiadnu autoritu, ale používajú argumenty, ktoré vychádzajú z rozumu a môžu byť „preskúšané“ každým mysliacim človekom. 11 Sloboda myslenia a osobná sloboda človeka dominuje aj vo filozofických a etických koncepciách neskorších novovekých mysliteľov. Vychádza z toho, že ľudia sú od prírody morálne založení   (Mandeville), je im vlastný rovnako egoizmus i altruizmus (Shafesbury).   Osvietenstvo kladie dôraz na rozvoj individuality jednotlivca.

Vyvrcholenie novovekých etických teórií reprezentuje Immanuel Kant. Vo svojom diele Kritika praktického rozumu koncipoval pravidlá morálky, ktoré vyjadril kategorickým imperatívom. Vytvoril tak mravný zákon, ktorého dodržovanie považoval za základ mravnosti človeka. Tieto jeho názory sú aktuálne aj dnes, lebo podľa nej človek   nesmie byť nikdy prostriedkom, ale vždy len cieľom konania. Podobne ako Platón videl základ morálky vo vnútri každého jednotlivca, ale výchovou je potrebné tento mravný ideál dosiahnuť, alebo sa k nemu aspoň priblížiť. 12 I. Kant svojim kategorickým imperatívom vytvoril základ pre mravné normy ďalšieho obdobia.

1.3. Etické názory 19. a 20. storočia

Pre filozofiu 19. storočia je typické, že v nej vystupuje len veľmi málo nových filozofických systémov. Do popredia sa dostali otázky, ktoré vyplynuli z novovzniknutých problémov v spoločnosti.   Urbanizácia, priemyselná, technická a vedecká revolúcia priniesli so sebou nielen pozitívne zmeny, ale aj problémy, s ktorými sa musel vyrovnávať človek denne. Časť filozofov sa priklonila k empirickej etike (materializmus, utilitarizmus, pozitivizmus) a hľadala riešenie v úžitku, a druhá časť sa priklonila k individualizmu (Nietsche, Schopenhauer, Bergson) a hľadala zmysel ľudského bytia. Proti takémuto chápaniu morálky človeka vystúpila časť filozofov, ktorá sa vrátila ku Kantovi a poukázala na ním prezentované hodnoty (bádenská škola). 13

20 storočie prinieslo zo sebou ďalšie problémy. Predovšetkým dve svetové vojny ovplyvnili život človeka a viedli ho od pesimizmu k hedonizmu, k hľadaniu šťastia a ataraxie, alebo ho viedli k utilitarizmu a materializmu.

Súčasnosť je v tomto smere ešte zložitejšia. Pretechnizovanosť spoločnosti vedie k otupovaniu citovosti. Zmenil sa hodnotový rebríček človeka. Na prvé miesto sa o všeobecnosti dostávajú materiálne hodnoty   pred schopnosťou človeka pomôcť iným, obetovať tak vlastné pohodlie. Filozofi 20. storočia, rovnako ako ich predchodcovia, si tento stav uvedomujú a hľadajú cesty, ako dosiahnuť, aby človek bol predovšetkým schopný mravného konania.

Krátky pohľad do histórie etických teórii nám ukazuje, že každá epocha a jej významní predstavitelia videli problém správania sa človeka rozdielne a hľadali cesty, ako ho vychovať tak, aby spĺňal ideál, ktorý si stanovila. Pre antiku to bol aristotelovský zoon politikon, pre stredovek homo faber s rozdielnym pohľadom v duchu jeho postavenia v spoločnosti. Novovek s novými ekonomickými a vedeckými možnosťami priniesol aj nové problémy a pohľady na etiku človeka. Rozmanitosť profesií a zložitosť problémov však vyžaduje, aby sa vytvorila nielen jedna všeobecná etická koncepcia, ale aby sa v každom povolaní vytvoril štandard či kódex, ktorý bude platný pre ten- ktorý druh činnosti.

Poznámky k 1. kapitole

1 Bláha I.A. : Ethika jako věda,   Atlantis s. 9
2 Bláha: Ethika,   s.   9
3 Bláha : Ethika jako věda, s. 10
4 Klimeková Anna et al.: Dejiny etických teórií I. časť, Prešov 1993, s. 26
5 Klimeková: Dejiny etických teórií   I.   s. 27
6 Platón: Dialógy   I. s. 138
7 Klimeková: Dejiny etických teórií I. s. 71-73
8 Klimeková: Dejiny etických teórií   I. s.   82
9 Bláha: Ethika jako věda   s. 15
10 Klimeková: Dejiny... I. s. 125 – 126
11 Bláha: Ethika jako...s. 24
12 Bláha : Ethika jako... s. 28 – 33
13 Bláha: Ethika jako...s. 33 – 42

2. Étos školy

2.1. Úloha školy vo výchove mládeže

Základným predpokladom pre spoločnosť, aby prosperovala, je dobrý školský systém. Až na nepatrné obdobia v dejinách ľudstva sa význam vzdelania pre spoločnosť vysoko cenil. Už J.A. Komenský poukázal na to, že nestačí mládež iba vzdelávať, ale je potrebné ju aj vychovávať, keď hovorí že „ mládeži treba vštepovať všetky cnosti bez výnimky“. 1 Tieto Komenský nielen charakterizuje, ale aj zdôvodňuje ich uplatňovanie, pričom dôraz kladie na štyri základné cnosti – múdrosť, umiernenosť, udatnosť a spravodlivosť. Za dôležitý výchovný moment považuje príklad učiteľa, jeho postoje, súkromný život,   pracovitosť, konanie v duchu spravodlivosti. Upozorňuje zároveň na to, že deti treba chrániť pred zlou spoločnosťou. 2   Aktuálnosť Komenského odkazu je v súčasnosti o to dôležitejšia, o čo je spoločnosť technicky dokonalejšia,  o čo menej sa kladie dôraz na citovú výchovu mladej generácie a o čo viac narastajú psychické problémy mladého človeka. Z toho všetkého, čo súčasnosť prináša, sa do popredia dostáva humanizácia spoločnosti, a teda aj humanizácia výchovy a vzdelávania. Dosiahnuť určitý mravný ideál človeka bolo cieľom v minulosti, no v súčasnej dobe sa stáva táto úloha aktuálnejšou preto, lebo v celej spoločnosti dochádza k citovej otupenosti, narastá agresivita, rodina „ nemá čas“ na výchovu detí, a tak viac úloh ako kedykoľvek v minulosti sa kladie na školu. V škole je mladý človek väčšinu dňa. Dostáva sa do rôznych situácií, či už počas samotnej hodiny alebo cez prestávky. Často je vystavený neprimeranému tlaku od svojich spolužiakov, ale aj učiteľov. Potrebuje uvoľniť stres, a preto často reaguje neprimerane aj na drobné podnety z okolia. Je agresívny, uchyľuje sa k presadzovaniu seba ponižovaním slabších, lebo to isté môže pociťovať od starších spolužiakov   aj od učiteľov. Nie zbytočne sa preto spoločnosť od začiatku 90. rokov 20. storočia zaoberá práve problematikou mravnej výchovy mládeže. Angažuje do tohto procesu všetky inštitúcie tak štátne, ako aj mimovládne organizácie a  cirkvi.

Zmenou spoločnosti od direktívneho riadenia k demokracii sa začali objavovať nové problémy. Otvorením hraníc sa k nám dostali vo väčšej miere ako predtým drogy a násilie. Všetky tieto javy sa stali pre mládež atraktívne pre svoju novosť. Zmenili sa kritériá krásy a dobra. Príkladom nie je dobrý človek, ale často násilník. Krásu ducha vystriedala podriadenosť kráse tela.   Vyrovnať sa s touto situáciou má problémy predovšetkým mladý človek, ktorý si častokrát nevie vybrať z množstva ponúk   vyberá si brak. Práve tu je dôležité, aby všetci, ktorí majú možnosť ovplyvniť výber, vedeli mladému človeku poradiť a pomohli mu vybrať to, čo ho ovplyvní pozitívne. Aj vízia spoločnosti do budúcnosti kladie dôraz na humanizáciu výchovy a vzdelávania.

„ Humanizácia výchovy by mala byť procesom kultivácie mladého človeka k  slobodnému duchovno-mravnému (teda aj zodpovednému) utváraniu svojho života.“ 3 Vychádzajúc z uvedeného citátu sme dospeli k názoru že, je potrebné vychovať citlivého, zodpovedného a slobodného mladého človeka. Rovnako aj autori projektu MILÉNIA kladú dôraz na tvorivo-humanistický prístup k vzdelávaniu, pričom na dosiahnutie cieľa je potrebné zamerať sa na motiváciu, emocionalizáciu, autoreguláciu, axiologizáciu, socializáciu človeka, jeho kognitivizáciu a kreativitu. 4   Takto koncipovaná úloha na ďalšie obdobie rozvoja nášho školstva sa zdá byť ďalekou víziou, no závisí len od každého človeka, ktorý tento proces môže ovplyvniť, aby sa už dnes začal napĺňať jeho cieľ. Nielen materiálne podmienky, ale predovšetkým ľudský potenciál dáva predpoklady realizácie úlohy. Základným predpokladom   tvorivo-humanistickej koncepcie výchovy a vzdelávania je učiteľ, ktorý   v dnešnej dobe nemôže plniť len úlohu nekonečnej „studnice poznatkov“, ale musí byť tým, čím ho už v minulosti chcel mať Komenský – tvorivým elementom, príkladom pre žiakov celým svojim životom a správaním. Dnes žiak dnes získava totiž informácie z rôznych zdrojov a často ich dokáže získať viac, ako mu ich sprostredkuje učiteľ. Možnosti internetu sú dnes neobmedzené, no tento nevie so žiakom komunikovať, nevie ho motivovať či pochváliť, nevie mu odpovedať na otázky, ktoré trápia jeho dušu. A práve tu je nezastupiteľná úloha učiteľa. Aby učiteľ mohol splniť túto náročnú úlohu,   sám musí spĺňať určité etické kritériá a dodržiavať etický kódex .

2.2. Hodnotová orientácia mládeže

Výskumy sociológov u nás i v zahraničí hovoria o tom, že súčasná mladá generácia v dôsledku iného spôsobu života ako mali ich rodičia mení aj svoj hodnotový rebríček. Skončila sa názorová uniformita a najmä v societe intelektuálov nadobúda prevahu pluralita názorov. Mladý človek prestal rozlišovať medzi dobrom a zlom, a pokiaľ niekto trvá na svojom názore, považuje sa to za spiatočníctvo. Flexibilita v názoroch sa stala modernou. 5 Viac ako inokedy sa stretávame u mladých ľudí s nihilizáciou tradičných hodnôt ako je rodina, spolupatričnosť s trpiacimi, altruizmus a pod. a  prevahu nadobúdajú plytké a povrchné názory na život v duchu hedonizmu. Práve v tomto môže veľa urobiť aj škola, ktorá svojou atmosférou bude viesť žiakov k návratu k pozitívnym hodnotám ako je dobro, láska, spravodlivosť, ktoré boli v centre pozornosti už v staroveku.

V zložitých podmienkach súčasnosti je preto potrebné vytvoriť v školách nielen atmosféru, ale aj určitý štandard etického správania sa žiakov a učiteľov, lebo súčasná spoločnosť ponecháva výchovu svojho dorastu predovšetkým na školách. Očakáva, že investície vložené do výchovy a vzdelania prinesú úžitok tak jednotlivcovi, ako aj štátu. Na splnenie tejto úlohy je potrebné okrem materiálnych podmienok mať vzdelaných a kvalifikovaných učiteľov. Okrem odbornej spôsobilosti musí učiteľ spĺňať určitý etos : „ Mať dobrý etos povolania znamená stavať sa k povinnostiam svojho povolania pozitívne.“ 6   Práve v súčasnosti sa ukazuje, že ak má byť učiteľ príkladom, musí sa správať eticky, aby dokázal žiakom pomôcť riešiť ich problémy.

2.3. Východiská pre etický štandard školy

Pre vytvorenie etického štandardu školy bolo potrebné najskôr zistiť, aká je hodnotová orientácia žiakov školy a aké problémy ich najviac trápia. Zároveň bolo potrebné zistiť názor učiteľov na vytvorenie takéhoto dokumentu a ich názor na jeho obsah. Na základe toho sme vytvorili dva dotazníky pre žiakov a jeden pre učiteľov. Všetky tri dotazníky sa stali východiskom pre vytvorenie etického štandardu školy Ani jeden nebol štandardizovaný, boli vytvorené cielene.

Cieľom prvého dotazníka pre žiakov bolo zistiť tri skutočnosti:

1. Šikanovanie v škole, jeho prejavy a výskyt a názor žiakov na túto formu sebarealizácie frustrovaných jedincov. Šikanovanie sa v súčasnosti stáva nezdravou „zábavou“ pre niektorých jednotlivcov. Cieľom dotazníka nie je zistiť, aký typ žiakov šikanuje, ale či sa tento jav na škole vyskytuje, v akej forme a aký naň majú názor žiaci.

2. Druhou úlohou bolo zistiť, či a v akom množstve sa používajú v komunikácii vulgárne výrazy. Používanie vulgarizmov je ďalší činiteľ, s ktorým sa stretávame nielen v škole, ale aj v rodinách, na verejnosti a niekedy aj v masmédiách. Cieľom je zistiť, do akej miery sa žiaci stretávajú s týmto prejavom nekultúrnosti, na akých miestach a aký je ich názor na tento druh komunikácie.

3. Treťou úlohou bolo zistiť pocity žiakov vo vzťahu k učiteľom a svojim spolužiakom. Z tohto dôvodu sú v dotazníku slová, ktoré vyjadrujú vnútorné pocity žiakov, a ten   na základe stanovených kategórií má za úlohu   zaradiť ich do určitej skupiny.

Druhý dotazník bol zameraný na zistenie hodnotovej orientácie študentov Gymnázia v  Turčianskych Tepliciach a ich názoru na slobodu a spravodlivosť.

Obidva dotazníky boli anonymné a  určené študentom školy vo veku od 13 do 19 rokov.

V treťom dotazníku sa k problematike etického štandardu vyjadrili učitelia školy. Jeho cieľom bolo zistiť, či je potrebné, aby každá profesia mala svoj etický štandard a či sa domnievajú, že takýto dokument môže ovplyvniť kultúru školy.

2.4. Vyhodnotenie dotazníkov ako východiska pre vytvorenie štandardu školy

2.4.1. Vyhodnotenie dotazníka pre žiakov 1

Dotazník vyplnilo 59 žiakov Gymnázia v Turčianskych Tepliciach z celkového počtu 300 žiakov. Štyria študenti nevyplnili úvodnú časť, a preto výpovedná hodnota nemohla byť v plnej miere akceptovaná. 55 dotazníkov bolo vyplnených správne. (Dotazník príloha č.1)

1. otázka bola zameraná na zistenie, či na škole existuje šikanovanie. 25 respondentov odpovedalo kladne. Pomer chlapcov k dievčatám bol 13: 12. 30 respondentov sa domnievalo, že na škole sa s takýmto javom nestretli. I napriek tomu, že väčšina odpovedí šikanovanie nepripúšťa, počet žiakov, ktorí sa s touto formou stretli, je vysoký, a preto je potrebné   problému   predchádzať a nečakať na to, kedy bude vypuklý a nezvládnuteľný.

2. otázka ponúkala 4 alternatívy odpovedí pre tých, ktorí pripustili, že šikanovanie sa na škole vyskytuje. Keďže študenti označili nielen jednu, ale aj viac odpovedí, spolu bolo hodnotených 32 odpovedí. 18 respondentov označilo odpoveď a) teda, že starší študenti šikanujú mladších. Ostatné odpovede boli v menšine.( 9: 9)

3. otázka bola zameraná na spôsob šikanovania. Na otázku odpovedalo 25 študentov. Dvaja sa nevedeli k problému vyjadriť a z 23 odpovedí v 17 respondenti konštatovali, že sa stretli aj s psychickým aj s fyzickým šikanovaním (8 ch : 9 d). Z toho vyplýva, že ak sa fyzické šikanovanie dá odhaliť jednoduchšie, tak s odhalením psychického je to ťažšie, a preto je potrebné pôsobiť na žiakov, aby nemali strach upozorniť na tieto skutočnosti, lebo, ako vyplynulo z ďalších odpovedí, všetci šikanovanie odcudzujú.

4. Z 25 respondentov na otázku odpovedali kladne iba dvaja, ostatní neboli priamo šikanovaní.

5. Z 55 odpovedí väčšina považuje šikanovanie za neprimeraný spôsob sebarealizácie, no 8 odpovedali, že tento jav považujú za normálny. Zarážajúce je, že z nich bolo 6 dievčat.

6.,7. a 8.otázka bola zameraná na zistenie používania vulgarizmov v škole a na verejnosti. Väčšina   považuje takýto prejav za nevhodný. Zarážajúce však je, že až 7 respondentov sa stretlo s takýmto spôsobom komunikácie u učiteľov. Z toho vyplýva, že niektorí nerozlišujú prostredie, v ktorom sa práve nachádzajú a  neznižujú takýmto vyjadrovaním len seba, ale aj dobré meno školy a učiteľského povolania.

9.,10.,11. otázka bola zameraná na to aby žiaci sami určili formy správania sa učiteľa a žiaka a na základe toho, aby sa v etickom štandarde školy objavili také normy správania, ktoré sú akceptovateľné všetkými členmi školy.

Z vyhodnotenia Dotazníka pre žiakov 1 je zrejmé, že sú schopní odsúdiť nevhodné formy správania a práve tento moment je dôležitý pri výchove ku kultúrnosti.

(Číselné vyhodnotenie dotazníka tvorí prílohu č.2)

 

2.4.2. Vyhodnotenie dotazníka pre žiakov 2

Dotazník vypracovalo 60 študentov Gymnázia v Turčianskych Tepliciach vo veku od 13 do 19 rokov. Boli to tí istí študenti, ktorí vypracovali Dotazník 1. Dva dotazníky neboli úplné, a preto bolo vyhodnotených 58 respondentov. Dotazník mal 5 otázok. (Dotazník Príloha č.3)

V prvej otázke mali študenti vybrať a zaradiť na prvé miesto vo svojom hodnotovom rebríčku to, čo je pre nich najdôležitejšie. Väčšina   na prvé miesto zaradila zdravie. Z toho vyplýva, že si uvedomujú čo pre nich a pre ich blízkych znamená práve táto kategória.

Druhá otázka bola zameraná na spôsob prežitia svojho života. 36 respondentov nepovažuje užívanie si života za svoj cieľ a zmysel, čo možno len oceniť, ak dnešná orientácia mladých ľudí je zameraná práve týmto smerom.

Tretia otázka bola orientovaná na chápanie slobody. 41 opýtaných odpovedalo, že slobodu chápu ako zodpovednosť voči sebe a svojej budúcnosti, čo svedčí o schopnosti respondentov v prvom rade myslieť na svoju budúcnosť. I napriek vekovej rozdielnosti svedčí počet odpovedí o vyspelosti študentov.

Až 33  opýtaných na otázku o spravodlivosti   sa domnieva, že u nás nie je spravodlivosť, všade vládne korupcia a klientelizmus a spravodlivosti sa dovolá len ten, kto má peniaze. Tento skepticizmus mladej generácie pramení z celospoločenskej klímy.

Piata otázka nadväzovala na štvrtú v tom, či veria, že sa v najbližšej budúcnosti niečo zmení. Až 44 opýtaných sa domnieva, že nič sa nezmení, čo svedčí o skepse mladých ľudí.

Vzhľadom na široký diapazon veku   nebola v dotazníku otázka ako by sa mohol stav v oblasti spravodlivosti   zmeniť, lebo s pribúdajúcimi rokmi sa môžu názory žiakov meniť, keďže získavajú stále nové poznatky. (Číselné vyhodnotenie tvorí prílohu č. 4)

 

Z hodnotenia vyplynulo, že hodnotová orientácia žiakov Gymnázia v Turčianskych Tepliciach je zameraná pozitívne, na hodnoty, ktoré sú zmysluplné a preto aj pri vytváraní štandardu školy sa dá stavať na týchto hodnotách. Aj keď sa k problému vyjadrila iba 1/5 žiakov školy domnievam sa, že väčšina  etický štandard prijme a nebude ho chápať ako direktívne nariadenie, ale vyjadrenie ich pocitov, a že si uvedomia, že zmyslom každého konania človeka musí byť vždy človek.

2.3.4. Vyhodnotenie dotazníka pre učiteľov

Dotazník vyplnilo 16 z 23 interných učiteľov školy. Jeden dotazník nebolo možné vyhodnotiť, lebo neboli rešpektované pokyny pre jeho vyplnenie. Obsahoval 9 otázok, ktoré boli koncipované tak, že učitelia odpovedali na rôzne typy otázok.

(Dotazník pre učiteľov príloha č.5)

Veková štruktúra respondentov

Vek

Muži

Ženy

28 – 32

0

2

33 – 38

1

1

39 – 44

1

5

45 – 49

0

2

50 – 54

0

1

55 – 60

1

0

Jednotlivé odpovede dokumentujú názory učiteľov na stanovenú problematiku.

Z vyhodnotenia prvej otázky vyplynulo, že etický štandard každej profesie a teda aj učiteľskej je potrebný.

2.,3. , a 5. otázka boli koncipované tak, aby respondenti mohli vybrať odpoveď z viacerých možností, prípadne pri viacerých odpovediach stanoviť poradie dôležitosti. V druhej otázke väčšina využila túto možnosť. Najviac ich na prvé miesto dalo odpoveď b) a na druhé miesto odpoveď c).

Vzhľadom nato, že etika učiteľa sa odvíja aj od podmienok, ktoré vytvára spoločnosť, a u nás je spoločenský status učiteľa veľmi nízky prečo je to tak bolo obsahom tretej otázky. Väčšina sa zhodla na tom, že verejnosť podceňuje význam vzdelávania.

V štvrtej otázke odpovedali na otázku, či učiteľ pôsobí svojim správaním na žiaka a môže ho tak   ovplyvniť, všetci kladne.

V odpovedi na piatu otázku dominuje odbornosť a tvorivosť učiteľa a až na poslednom mieste je jeho správanie (odpoveď d). Z toho vyplýva, že ešte stále si učitelia neuvedomujú dôležitosť svojho správania voči žiakom, ktorým môžu rovnako motivovať žiaka ako svojou odbornosťou.

Otázka bola položená jednoznačne a aj odpovede boli jednoznačné, keď nikto z opýtaných neoznačil odpoveď a) a c)., teda slušné, zdvorilé a srdečné správanie považujú za normu.

Z 15 vyhodnotených dotazníkov sa 6 učiteľov domnieva, že etický štandard nie je potrebný, lebo každý musí mať zásady správania v sebe a žiaden normatív mu nepomôže.

Do stanovených kategórii mali zaradiť slová, ktoré sa stali základom pre koncipovanie štandardu.

12 respondentov sa domnieva, že etický štandard by mohol ovplyvniť a zlepšiť kultúru školy i napriek negatívnej odpovedi 6 opýtaných v 7 otázke.

(Číselné vyhodnotenie dotazníka tvorí prílohu č. 6)

Na základe vyhodnotenia odpovedí učiteľov a žiakov sme dospeli k názoru, že etický štandard školy môže prispieť k zmene postojov   k problémom morálky   aj v duchu   sentencie:   Gutta cavat in lapidem non vi, sed saepe cadendo.(Kvapka padá na kameň a pôsobí nie silou ale neustálym padaním)

Na základe dlhoročných skúseností respondentov - učiteľov ako aj vlastných skúseností možno konštatovať, že kultúru školy tvoria predovšetkým jej priami účastníci – učitelia a žiaci - a ich správanie je odrazom prostredia, v ktorom sa pohybujú. Keďže ho sami aj utvárajú   musia sa riadiť určitými mravnými pravidlami. Toto všetko si uvedomujú a na základe toho bol vytvorený aj etický štandard školy.   Je formulovaný ako určitá norma.

Poznámky k 2 . kapitole

1 J.A.Komenský: Veľká didaktika, Bratislava   SPN 1954, s. 180
2 J.A.Komenský: Veľká didaktika s. 184
3 P.Khun et al. „ Humanizácia výchovy a vzdelávania,   Bratislava ŠPÚ 1994 s. 12-13
ISBN80-85756-12-9
4 Projekt Milenium, príloha Učiteľských novín s. 8
5 Filosofický   časopis, Filosofie v školních lavicích   s. 661-662
6 Korešpondenčný kurz Základy etiky 1997, Etos školy, Etos učiteľa s. 28

3. Etický štandard Gymnázia v Turčianskych Tepliciach

I. Preambula

Dôveru verejnosti si škola získava nielen výsledkami vo vzdelávaní žiakov, ale aj v správaní sa jednotlivých členov v škole a na verejnosti. Svojím prístupom k povinnostiam, k učiteľskému povolaniu, ku kolegom, žiakom, k rodičom a na verejnosti každý člen školy vytvára jej kultúru a šíri jej dobré meno.

II. Všeobecné ustanovenia

1. Etický štandard školy sa vzťahuje na učiteľov, žiakov a všetkých pracovníkov školy.

2. Etické normy upravujú pravidlá správania všetkých, ktorí sú súčasťou školy v škole a na verejnosti.

III. Vzťah učiteľa k svojmu povolaniu a k žiakom

1. Poslaním učiteľa je chrániť najvyššie ľudské hodnoty, dôstojnosť človeka a jeho slobodu a na ceste za vzdelaním postupovať v duchu demokratických princípov.

2. Učiteľ, ktorý formuje mladú generáciu, musí sám vo vzťahu k svojmu povolaniu byť náročný voči sebe. Na základe toho je potrebné,   aby

  • sa neustále   vzdelával a získané poznatky uplatňoval v nových prístupoch vo výchove a vzdelávaní žiakov,
  • zdvorilosťou, slušnosťou, srdečnosťou, toleranciou voči iným názorom utváral dobrú atmosféru v škole,
  • zvyšoval sociálny status učiteľského povolania kultivovaným správaním a odbornosťou,
  • neznevažoval svojich spolupracovníkov v škole a na verejnosti,
  • nešíril o svojich spolupracovníkoch nepravdivé informácie,
  • neprijímal dary a úplatky, ktoré by mali zmeniť jeho konanie,
  • nezneužíval svoje postavenie na uplatňovanie protekcionizmu a klientelizmu,
  • v komunikácii v škole a na verejnosti nepoužíval vulgárne výrazy a tak znižoval seba a meno školy,
  • sebadisciplínou a sebakontrolou bol vždy príkladom pre ostatných,

3. Učiteľ je aj vychovávateľom mladej generácie, musí akceptovať žiaka ako individualitu a podľa toho sa aj vo vzťahu k nemu správať. Preto musí:

  • umožniť žiakovi slobodne prezentovať názor,
  • rešpektovať Dohovor o právach dieťaťa,
  • ochraňovať pred situáciami, ktoré žiaka akokoľvek ohrozujú,
  • byť vždy spravodlivý, dôsledný, presný, poriadkumilovný a náročný voči sebe,
  • sa voči žiakovi správať vždy zdvorilo a slušne a prejaviť pochopenie k jeho problémom.

Ako príklad pre žiaka nesmie:

  • žiaka telesne trestať a tak ho znevažovať,
  • uprednostňovať žiakov na základe sympatií,
  • urážať žiaka vulgárnym vyjadrovaním a výrazmi dehonestujúcimi jeho osobnosť,
  • ironizovať žiaka a tak ho ponižovať.

4. Ustanovenia článku 1 – 3 sa vzťahujú aj na všetkých nepedagogických zamestnancov školy v tých bodoch,   ktoré sa ich priamo dotýkajú.

5. Úlohou vedenia školy je vytvárať také prostredie, ktoré nevyvoláva stres a vytvára   tak optimálne podmienky na prácu všetkých členov školy. Rovnako sa na nich vzťahujú ustanovenia článkov 1   -   3.

IV. Učiteľ a verejnosť

Učiteľ vo vzťahu k verejnosti je človekom, ktorý je najviac v centre jej záujmu, lebo vychováva deti. Aj na verejnosti sa musí správať tak, aby neznevažoval kolegov učiteľov, žiakov ani ostatných pracovníkov školy, aby šíril dobré meno školy svojou ochotou, toleranciou voči iným názorom, korektnosťou, zdvorilým a slušným správaním, aby vždy ochraňoval dobré meno školy a reprezentoval ju celým svojim správaním.

V. Vzťah žiaka k škole

1. Žiak ako objekt výchovy a vzdelávania má   rovnaké práva a povinnosti, ktorú sú stanovené v školských dokumentoch. Ako člen školy svojím správaním reprezentuje školu svojím vzťahom k učiteľom, spolužiakom a na verejnosti a podieľa sa na vytváraní mena školy a jej kultúry.

2. Žiak vo vzťahu k učiteľom musí byť vždy slušný a zdvorilý, poriadkumilovný a presný. Nesmie sa vyjadrovať vulgárne a svoj názor prezentovať slobodne, ale slušne.

3. Správanie žiaka voči svojmu spolužiakovi musí byť vždy slušné, nesmie ho nijako ponižovať, šikanovať (psychicky ani fyzicky) zachovávať tolerantný prístup   k iným názorom svojich spolužiakov, nesmie sa vulgárne vyjadrovať a nijako ponižovať svojich spolužiakov.

4. Žiak reprezentuje svoju školu aj na verejnosti, a preto musí byť vždy slušný a zdvorilý, ak je to potrebné, pomáha starším ľuďom, v dopravných prostriedkoch nevyrušuje ostatných hlasným hovorom. Nesmie sa vyjadrovať vulgárne, ohovárať svojich spolužiakov a znevažujúco sa vyjadrovať o svojich učiteľoch. Ako reprezentant školy musí sa adekvátne k tomuto svojmu postaveniu aj správať.

VI. Učiteľ a rodičia

Učiteľ vo vzťahu k rodičom žiakov sa správa vždy korektne. Informácie o žiakovi podáva rodičovi žiaka, o ktorého ide. Žiaka neznevažuje, ani pred rodičom neironizuje Na odstránenie problémov žiaka vždy s rodičom spolupracuje. V rámci princípov demokracie vypočuje názory rodiča.

VII. Záverečné ustanovenie

Etický štandard Gymnázia v Turčianskych Tepliciach je dokumentom, ktorý definuje zásady a normy správania   členov školy. Jeho uplatňovanie a realizácia bude pravidelne hodnotené vo vzťahu ku všetkým členom školy.

Etický štandard nadobúda účinnosť 1.4.2002
PhDr.Milota Martinková
riaditeľka školy

Desať etických zásad pre učiteľa

1. Učiteľ sa vždy správa korektne, zdvorilo a slušne.
2. Učiteľ vždy zachováva dôvernosť informácii vo vzťahu k žiakom, kolegom a škole (  okrem prípadov v zmysle zákona č.211/2000 Zz.)
3. Na pôde školy je vždy politicky nestranný.
4. Sebakontrola a sebadisciplína je vždy súčasťou správania učiteľa.
5. Neustále sa vzdeláva a získané poznatky odovzdáva žiakom.
6. V postojoch ku všetkým problémom  vystupuje v duchu princípov demokracie.
7. Má právo na vlastný názor, jeho korektné prezentovanie a obhajovanie a rovnako   je   tolerantný k iným názorom.
8. Svojim správaním prispieva k šíreniu dobrého mena školy.
9. Reč a písomný prejav učiteľ je vždy dobre uvážená, nereaguje unáhlene bez dôkladnej znalosti situácie.
10. Učiteľ vždy rešpektuje odbornú kompetenciu a zodpovednosť svojich kolegov a nezasahuje do ich rozhodnutí nekompetentne a bez znalosti odbornej problematiky.

 

Desať etických zásad pre žiaka

1. Žiak sa v škole a na verejnosti vždy správa zdvorilo a slušne.
2. Zachováva princípy demokracie svojou toleranciou k iným názorom.
3. Ako člen školského kolektívu rešpektuje a dodržiava zásady školských    dokumentov.
4. Má právo slobodne prejaviť svoj názor.
5. Neohovára a neznevažuje nijakým spôsobom svojich spolužiakov.
6. Na verejnosti reprezentuje školu svojím správaním.
7. Nešikanuje svojich spolužiakov a nevyjadruje sa vulgárne.
8. Neznevažuje svojich učiteľov.
9. Za svoje správanie nesie osobnú zodpovednosť.
10.  Vždy obraňuje dobré meno školy a svojím správaním ho reprezentuje.

 

Záver

Súčasná spoločnosť dáva široké možnosti   mladým ľuďom získavať nové poznatky. U mnohých ľudí (nielen u študentov) sa stretávame s názorom, že učiteľ prestane byť dôležitou súčasťou vzdelávania a stane sa zbytočným. Tento názor častokrát nedokážu vyvrátiť ani samotní učitelia, lebo im chýba schopnosť adekvátnej argumentácie. Získavanie poznatkov je jedna časť výchovno-vzdelávacieho procesu. Práve dnes je zrejmé, že viac treba prihliadať na výchovu mladého človeka, lebo zbytočne bude niekto dobrým odborníkom, keď sa nebude vedieť správať. Práve preto sa dostávajú do popredia otázky etiky vo výchove mládeže. Spoločenské problémy sa najviac odrážajú v postojoch a správaní mladých ľudí, ktorí si často nevedia   poradiť v kritických situáciách. Práve tu je dôležitá úloha učiteľa, ktorý poznaním žiaka, svojím príkladom, postojmi a toleranciou vie usmerniť tých, ktorých má vychovávať. Jednou z takýchto foriem je aj etický štandard, ktorý definuje určité zásady správania jednotlivých subjektov školy. Keďže problémy výchovy sú čím ďalej vypuklejšie, pokúsila som sa vo svojej práci aspoň čiastočne prezentovať predstavu o tom, ako by sa mali správať členovia školy a tak prispieť k formovaniu jej kultúry. Etický štandard Gymnázia v Turčianskych Tepliciach je súčasťou dokumentov školy. Nie je samoúčelný, lebo vychádza z potrieb školy a napĺňa cieľ MILENIA. Pokiaľ by sa ale neviedla diskusia o jeho zásadách   a ich napĺňaní, nemalo by zmysel vytvárať takýto dokument. Úlohou učiteľa je aj sebahodnotenie a vytváranie plánu odborného rastu. Prirodzenou súčasťou takéhoto plánu sa musí stať aj etika v správaní učiteľa. Úlohou vedenia školy je dbať, aby sa štandard zaviedol do života   nenásilnou formou, aby si každý zvnútornil jeho zásady a sebareflexiou si uvedomil, že nemôže byť iba odborníkom v danom predmete, ale svojim konaním musí vychovávať mladých ľudí k pozitívnym hodnotám, k hľadaniu zmyslu života v dobre a kráse, a tak dokázať opodstatnenosť svojho učiteľského povolania.

Zoznam použitej literatúry

Bláha Inocent Arnošt: Ethika jako věda,   Atlantis ISBN 80–7108 – 023-3

Etické štandardy pre miestne samosprávy, Jaspis v roku 2000 ISBN 80-85576-28-7

Doc.Dr.Klimeková, Anna CSc et.al.: Dejiny etických teórií I.časť, vysokoškolské učebné texty, Univerzita P.J.Šafárika Prešov, PF Prešov, Prešov 1993, ISBN 80-7097-256-4

Komenský Jan Amos: Veľká didaktika,   Bratislava   SPN 1954

Koncepcia rozvoja výchovy a vzdelávania v SR na najbližších 15 – 20 rokov projekt Milenium, Príloha Učiteľských novín č.6/2001

Khun Pavel et al.: Humanizácia výchovy a vzdelávania,   Bratislava ŠPU 1994 ISBN 80-85756-12-9

Platon: Dialógy I.   Tatran 1990 ISBN 80-222-0125-1

Učiteľom humanistom,   Prometeus   IRIS, ISBN 80-89018-30-0

Časopisy:

Pedagogické rozhľady 1/2002, Metodické centra Slovenka, odborno-metodický časopis, str. 24-25

Filosofický časopis ročník 49, č.4 2001 článok Filosofie v školních lavicích str.   655

Metodické m ateriály MC Banská Bystrica:

Korešpondenčný kurz Základy etiky, Kabinet občianskej náuky študijné matetiály:

1. téma: Etický zlom 1996
6. téma: Etos školy 1997
7. téma: Etos učiteľa 1997

Zostavil PhDr. Marián Kováčik


Vyzývame všetkých záujemcov k prispeniu do zbierky prezentácii k etike!

paticka
© Projekt Infovek
Posledná zmena:
Aktuality Námety Dokumenty Projekty Hry a aktivity Príspevky Diskusné fórum Kontakt Linky Materiály Výroky a citáty Vo vyučovaní Zvyky a tradície Etický kódex