Emocionálna inteligencia

STREDOŠKOLSKÁ ODBORNÁ ČINNOSŤ

EMOCIONÁLNA INTELIGENCIA

Čestné prehlásenie:

Prehlasujem, že som prácu na tému Emocionálna inteligencia vypracovala samostatne, s použitím uvedenej literatúry.

V Martine 18.12.2000

METODIKA PRÁCE
ÚVOD

1 VYMEDZENIE POJMU
1.1 Inteligencia
1.2 Dva typy inteligencie
1.3 Emócie a ich význam

2 ASPEKTY EMOCIONÁLNEJ INTELIGENCIE
2.1 Sebavedomie - poznanie vlastných emócii
2.2 Sebariadenie - zvládanie vlastných emócii
2.3 Sebamotivácia - schopnosť sám seba motivovať
2.4 Empatia - vnímavosť k iným ľuďom
2.5 Angažovanosť - umenie medziľudských vzťahov

3 PRIESKUM EMOCIONÁLNEJ INTELIGENCIE
3.1 Cieľ prieskumu
3.2 Príprava a organizácia prieskumu
3.3 Analýza výsledkov prieskumu

ZÁVER
BIBLIOGRAFIA
PRÍLOHA

Metodika práce:

Pri písaní svojej práce som si zvolila metódu štúdia, zhromažďovania materiálov, ich triedenia, konspektovania a následného spracovania.

ÚVOD

"Cieľom života je vzájomne si pomáhať. Ak darujete  niekomu šaty, po čase sa zoderú.

Ak pohostíte ľudí, na druhý deň sú znova hladní.

Ak predpíšete niekomu liek, človek môže znovu ochorieť.

Naučiť ľudí žiť harmonicky, aby mali pokojnú myseľ a  boli odolní voči stresom, ktoré ich denne sprevádzajú -  to je skutočné priateľstvo."

Paramhans Swami Maheschvarananda

Aj vy ste si už položili otázku ako sa z ťažko  chápavého a slabého žiaka mohol stať tvorca teórie  relativity a nositeľ Nobelovej ceny? Alebo prečo si veľmi nadané deti často len ťažko  hľadajú miesto v živote?

Dnes je už vedecky dokázané, že len dobré známky v  škole a vysoký inteligenčný kvocient nestačia. Úspech  v osobnom živote a povolaní určujú na 80 percent celkom iné faktory. Patria k nim sociálny pôvod, trocha  šťastia, no hlavne inteligentné zaobchádzanie s  vlastnými a cudzími citmi.

V dnešnom zložitom svete musí inteligencia zahŕňať viac ako len schopnosť abstraktného myslenia, formálnu  logiku, či rozsiahle všeobecné znalosti. Omnoho dôležitejšie sú emocionálne a sociálne  schopnosti, ako napr. angažovanosť, motivácia, ľudskosť  a iné.

Z týchto dôvodov som sa rozhodla  prostredníctvom mojej práce oboznámiť svojich  spolužiakov, profesorov, prípadne širšiu verejnosť s  inteligenciou, tak dôležitou v každodennom živote  človeka.

Je smutné, že na školách sa venuje veľmi malá pozornosť emocionálnej inteligencii, a preto by som bola veľmi rada, keby moja práca upútala väčšiu pozornosť práve na ňu. Bez nej by totiž človek nemohol žiť plnohodnotným ľudským životom.

1. VYMEDZENIE POJMU

"Správne vidieť dokáže človek jedine srdcom.

  To, čo je podstatné, je pre oči neviditeľné."

 ANTOINE DE SAINT - EXUPÉRY

V súčasnosti sa veľa hovorí o emocionálnej  inteligencii, ale málokto vie, čo tento pojem znamená.

Emocionálna inteligencia zahŕňa také kvality ako  je chápanie vlastných citov, schopnosť vcítiť sa do iných ľudí a riadiť city tak, aby sa zlepšila kvalita  života.

S istotou môžeme povedať, že emocionálna inteligencia je základom úspešnosti a spokojnosti človeka v živote človeka.

1.1 INTELIGENCIA

Inteligencia pochádza z anglického slova  inteligence , čo znamená dôvtip, pochopenie, nápad. Je to relatívne stabilná štruktúra rozumových  schopností človeka. Pod týmto pojmom môžeme chápať aj  systém rozumových operácii, štýl a stratégiu riešenia  problémov. Čiže, všeobecne ju môžeme definovať ako  schopnosť čo najlepšie vyhovieť požiadavkam, ktoré na  nás kladie svet.

Okrem toho, že inteligencia zahŕňa schopnosť abstraktného myslenia, formálnu logiku, chápanie ucelených súvislostí a rozsiahle všeobecné znalosti, jej neodmysliteľnou súčasťou sú vlastnosti ako kreativita /tvorivosť/, organizačný talent, angažovanosť, motivácia, psychologické vlohy a ľudskosť, čiže emocionálne a sociálne schopnosti.

1.2 DVA TYPY INTELIGENCIE

"Človek je tajomstvo...

 Zaoberám sa týmto tajomstvom, lebo chcem byť  človekom."

 FIODOR MICHAJLOVIČ DOSTOJEVSKIJ

Požiadavky, ktoré na nás kladie svet, sú veľmi  rozdielne a preto, aby sme im mohli vyhovieť,  potrebujeme dva typy inteligencie. Prvý typ inteligencie poznáme z vedy a zo školy. Pritom nám zídu na um slová ako: uvažovať, rozmýšľať,  skúmať, skúšať, zhromažďovať fakty, či rozhodnúť sa na  základe logiky. Využívanie tohoto typu inteligencie si  vyžaduje čas a pokoj, a práve to nemáme pri všetkých  požiadavkach, ktoré na nás kladie svet.

Na to, aby sme mohli vyhovieť aj ostatným požiadavkam, nás príroda vyzbrojila druhým typom  inteligencie, na ktorú sa vzťahuje pojem emocionálna  inteligencia. Túto inteligenciu charakterizuje bleskové rozhodovanie, a preto aj nepresné rozhodnutia, ktoré sa  nám však zdajú absolútne správne.

Rozdiel medzi IQ a EQ nám najlepšie ukáže porovnanie pojmov.

 /Brockert, S.; Braunová, G.: Testy emocionálnej inteligencie, Ikar, a.s., Bratislava 1997, str. 18- 19/

Toto porovnanie ukazuje ako sa EQ a IQ navzájom dopĺňajú a ako sú obidve veľmi dôležité. Keď dôjde k skutočnému rozhodovaniu a jednaniu, city majú úplne rovnakú váhu ako myšlienky.

1.3 EMÓCIE A ICH VÝZNAM

"Deti si nikdy nebudú pamätať drahé veci, ktorými  ste ich obdarovali, ale spomenú si na city, ktorými ste  ich zahrnuli."

RICHARD L. EVANS

Výraz "emócia" pochádza z latinského slova  "movere" /hýbať, pohybovať sa/ a predpony "ex" /"x" vynechali latinčinári kvôli jazykovej elegancii,  "emovere" znie hladšie, ako "exmovere"/.

V oxfordskom slovníku angličtiny je emócia  definovaná ako "akékoľvek rozrušenie alebo znepokojenie  mysle, pocit, vášeň, stav akéhokoľvek mentálneho  rozrušenia, či rozčúlenia" /Goleman, D.: Emoční inteligence, Columbus, Praha 1997, str.  273/.

Daniel Goleman zasa emócie označuje ako "pocity a  s nimi spojené myšlienky, psychické a fyzické stavy a tiež rady pohnútok k určitému jednaniu" /Goleman, D.: Emoční inteligence, Columbus, Praha  1997, str. 273/.

Slovo emócia sa často rovnocenne používa so slovom  pocit. Existuje veľké množstvo pocitov, napr. radosť,  zlosť, náklonnosť, spokojnosť, hanblivosť, sklamanie,  hnev, panika, obava a iné.

Podľa D. Golemana medzi základné patria:

hnev, zlosť, láska, smútok, prekvapenie, obava, odpor,  hanba, vina, šťastie... /Brockert, S.; Braunová, G.: Testy emocionálnej inteligencie, Ikar, a.s., Bratislava  1997, str. 20/.

Emócie nám pomáhajú rýchlo reagovať na nečakané  udalosti, rýchlo a isto sa rozhodovať a bez slov  komunikovať s inými ľuďmi. Náš vnútorný hlas nám v  mnohých prípadoch pomôže pri rozhodovaní lepšie ako  všetky racionálne úvahy.

Emócie sú nielen pomocníkom pri rozhodovaní, ale aj  prostriedkom komunikácie.

Komunikatívnu funkciu citov výstižne vyjadril psychológ Keith Oatley: "Emocionálne signály medzi ľuďmi sú v podstate jednoduché. Pôsobia ako siréna policajného auta alebo sanitky. Človek sa síce nedozvie, čo sa stalo, ale ak sedí za volantom, jednoducho urobí miesto a nechá auto prejsť." /Märtinová, D.; Boecková, K.: Emocionálna inteligencia, Slovenský spisovateľ, a.s., Bratislava 1996, str. 21/.

2. ASPEKTY EMOCIONÁLNEJ INTELIGENCIE

Základom emocionálnej inteligencie je päť  zvláštnych schopností, ktoré by sa mali podporovať už  od detstva:

sebavedomie

sebariadenie

sebamotivácia

empatia

 angažovanosť

2.1 SEBAVEDOMIE - POZNANIE VLASTNÝCH EMÓCIÍ

"V hodnotovom rebríčku človeka niet dôležitejšej  hodnoty, niet faktoru, ktorý by bol pre jeho duševný  rozvoj a motiváciu rozhodujúcejší, než je hodnota,  ktorú pripisuje sebe samému."

 N. BRANDEN

Človek by si mal byť vedomý vlastného Ja, t.j.  mal by vedieť ohodnotiť a pomenovať vlastné city. Len  ten, kto si uvedomuje, prečo sa cíti tak, ako sa cíti,  dokáže múdro zaobchádzať so svojimi citmi, vie ich merať a usporiadať.

Ľudia, ktorí si uvedomujú a poznajú vlastné emócie, sú  nezávislí, duševne zdraví a zastávajú skôr pozitívny  postoj k životu.

Či sa nám bude dariť v styku s priateľmi, v práci,  v športe, vlastne skoro vo všetkom o čo sa snažíme,  závisí predovšetkým od toho, ako hľadíme na seba  samých. Tí, čo si vážia sami seba, zvyčajne k sebe  priťahujú úspech a šťastie a naopak, tí, čo majú  nedostatok sebaúcty, sú priam namočení v problémoch.

Avšak ten, kto je presvedčený o vlastnej  menejcennosti, nie je odsúdený žiť v nešťastí. Pomocou určitých techník je možné zbaviť sa mnohých  negatívnych postojov a získať zdravú sebadôveru.

Dvanásť zásad ako získať sebadôveru:

1. Zamerajte sa na svoje potenciálne možnosti, a nie na  to, čo vás obmedzuje.

2. Zaumieňte si, že spoznáte pravdu o sebe.

3. Rozlišujte medzi tým, kto ste a čo robíte.

4. Nájdite si niečo, čo robíte radi a dobre, a potom to  robte stále.

5. Nahraďte sebakritiku pravidelným, pozitívnym zhováraním sa so sebou samým.

6. Obavu pred neúspechom nahraďte zreteľnou predstavou o tom, ako sa vám darí a akí ste šťastní.

7. Nájdite dosť odvahy správať sa trochu výstredne.

8. V rámci možností sa čo najviac zmierte so svojimi  rodičmi.

9. Rozhodnite sa zosúladiť telo s duchom.

10. Povzneste sa nad neurotický pocit viny.

11. Vyhľadávajte ľudí, ktorí vám pomôžu v ďalšom raste.

12. Nedopustite, aby ste kvôli tomu, že vás niekto odmietol, zanevreli na medziľudské vzťahy.

2.2 SEBARIADENIE - ZVLÁDANIE VLASTNÝCH EMÓCII

"Nie otroctvo, nie sloboda sú v stave urobiť ťa  šťastným...

Nie! - ty si osobnosť.

Údelom tvojím - teda! - vládnuť.

Nad všetkým na svete i nad sebou."

 CYPRIAN NORWID

Poznať sám seba a predovšetkým vlastný citový  život vytvára základ pre sebariadenie.

Človek by mal ovládať vlastné nálady a pocity tak,  aby pod vplyvom stresu neznervóznel, ale ostal pokojný.  Každý z nás by sa mal naučiť zaobchádzať s vlastnými  citmi, aby sa dokázal ubrániť pred pocitom strachu a  aby sa rýchlo zregeneroval po negatívnych pocitoch.

Emocionálne sebaregulovanie je práca na plný  úväzok: prejavuje sa na knihách, ktoré čítame, na  hudbe, ktorú počúvame, na výbere priateľov a podobne.  Vedome či nevedome cítime, čo lahodí našej duši. Ľudia intenzívnych citov hľadajú ticho prírody, aby sa  upokojili, a ťažšie sa vzrušujúce povahy zasa cítia potrebu skákať na lane alebo lietať na rogale, aby bol  ich citový život v poriadku.

Nesmieme však zabúdať, že city predstavujú aj istý  potenciál. Emocionálna sila rozhoduje o tom, ako sa nám  podarí rozvinúť naše vrodené vlohy. Thomas Alva Edison  to jednoducho sformuloval takto: "Génius nie je nič iné,  len práca a usilovnosť." /Märtinová, D.; Boecková, K.: Emocionálna inteligencia, Slovenský spisovateľ, a.s., Bratislava 1966, str. 45/

Spoznanie vlastných citov je alfou a omegou emocionálnej inteligencie. Len ten, kto sa naučí všímať a vnímať emocionálne signály a akceptovať ich, dokáže  svoje city riadiť a prehlbovať.

2.3 SEBAMOTIVÁCIA - SCHOPNOSŤ SÁM SEBA MOTIVOVAŤ

"Každý človek, ktorého som v živote poznal a spoznám,  ma v niečom predstihuje. A v tom sa môžem od neho  učiť."

Emerson

Každý z nás by mal byť usilovný a vytrvalý, mal by vedieť zotrvať pri jednej úlohe. Nikdy by sme nemali zúfať a strácať odvahu, ak sa nám niečo nepodarí.

Len vysoké IQ z nás neurobí výborných študentov alebo nositeľov Nobelovej ceny. Skutočný výkon si vyžaduje výdrž, radosť z učenia, sebaistotu a schopnosť  nedbať na porážky.

2.4 EMPATIA - VNÍMAVOSŤ K INÝM ĽUĎOM

"Každý z nás môže byť veľkým človekom...

pretože každý z nás dokáže pomôcť iným.

Nepotrebujete na to žiaden univerzitný diplom.

Nemusíte nútiť svoje ja ani svoju myseľ,

aby s tým súhlasila.

Potrebujete iba srdce plné milosrdenstva.

Dušu zrodenú z lásky."

 MARTIN LUTHER KING, JUNIOR

Empatia je schopnosť porozumieť citom druhého  človeka. Pramení zo sebauvedomenia: čím otvorenejší sme  k vlastným emóciám, tým dokážeme lepšie rozoznávať a rozumieť citom iných ľudí. Kľúčom k pochopeniu citov druhého človeka je schopnosť rozumieť neverbálnym  prejavom: výrazu tváre, gestám, tónu hlasu a podobne.

Keď sa nám niekto zverí so svojimi starosťami alebo obavami, väčšinou odpovedáme vlastným podobným  zážitkom alebo dobre mienenými radami. Pri každodenných rozhodnutiach alebo krízových situáciach je najvhodnejšie "aktívne počúvanie", čiže vcítenie sa do  jeho citového a myšlienkového sveta bez toho, aby sme  ho hodnotili.

Schopnosť vcítiť sa do druhého človeka si však vyžaduje najprv akceptovanie a nepotláčanie vlastných citov. Pretože ten, kto má strach z vlastných citov, nedokáže zachytiť a pochopiť ani emocionálne signály iných ľudí.

2.5 ANGAŽOVANOSŤ - UMENIE MEDZIĽUDSKÝCH VZŤAHOV

"Verím, že najväčší dar, aký si viem predstaviť, ktorý  mi môže ktokoľvek dať je, že ma druhí budú VIDIEŤ,  POČUŤ, ROZUMIEŤ A DOTÝKAŤ SA MA.

Najväčší dar, aký ja môžem dať je, že VIDÍM, POČUJEM,  ROZUMIEM A DOTÝKAM SA INÉHO ČLOVEKA.

Keď sa to uskutoční, cítim, že vznikol kontakt.“

V. SATIROVÁ

Človek by nemal ľudí iba pozorovať, ale mal by byť aj medzi nimi. Nemal by sa pozerať na život len ako divák, no mal by  sa snažiť s každým dobre vychádzať a mať radosť, že je  medzi ľuďmi.

Každé stretnutie s ľuďmi si vyžaduje sociálne  schopnosti - zaobchádzanie so zákazníkmi, škriepka s  partnerom alebo rozhovor pri hľadaní zamestnania.

Ako dobre vychádzame s druhými, závisí, okrem  iného, od schopnosti budovať a pestovať vzťahy,  rozpoznať a riešiť konflikty.

Kľúčom k zdravým a plnohodnotným medziľudským  vzťahom je schopnosť "mať uši" pre city, prosby a problémy iných, odsunúť do úzadia vlastné želania. To si, však, vyžaduje čas, silu, kompromisy a ochotu  riskovať.

Päť spôsobov, ako si prehĺbiť vzťahy:

1. Prikladajte vašim vzťahom prvoradú dôležitosť.

2. Kultivujte si otvorenosť.

3. Odvážte sa hovoriť o svojej náklonnosti.

4. Učte sa gestám lásky.

5. Vytvárajte vo svojich vzťahoch priestor - dajte ľuďom dostatok voľnosti.

3. PRIESKUM EMOCIONÁLNEJ INTELIGENCIE

3.1 CIEĽ PRIESKUMU

V posledných rokoch sa okolo nás šíria správy,  ktoré hovoria o prílive citovej otupelosti, zúfalstva a bezohľadnosti v našich rodinách i v živote  spoločnosti. Počet depresívnych ľudí vzrastá a po uliciach sa pohybuje mnoho ozbrojených a nebezpečných osôb. Všetko toto svedčí o šíriacom sa emocionálnom úpadku ľudí. Aby sme mohli tomu zabrániť, alebo aspoň  obmedziť výskyt neprávosti, agresie a násilia, mali by sme rozvíjať predovšetkým svoje emocionálne schopnosti, ale i emocionálne schopnosti iných.

Môj prieskum je zameraný na výšku emocionálnej  inteligencie študentov na stredných školách. V záujme získať aspoň orientačné údaje, som uskutočnila  dotazníkový prieskum. Jeho cieľom bolo zistiť výšku  emocionálnej inteligencie študentov na stredných  školách.

Vychádzajúc z cieľa výskumu, stanovila som si  nasledujúce hypotézy:

H1: Predpokladám, že na Pedagogickej škole, ktorá sa bližšie zaoberá psychológiou človeka, je výška emocionálnej inteligencie študentov vyššia,      ako u študentov ktorí navštevujú gymnázium alebo stredné odborné učilište, bez presnejšieho zamerania na psychológiu človeka.

H2: Predpokladám ,že výška emocionálnej inteligencie študentov nezávisí od IQ.

3.2 PRÍPRAVA  A ORGANIZÁCIA  PRIESKUMU

Prieskum som realizovala v časovom rozpätí december 2000 – január 2001. Použila som neoficiálny dotazník Daniela Golemana. (viď. príloha str. 30)

Dotazník som predložila 90 študentom. Na vyhodnotenie bolo použitých 60 dotazníkov, nakoľko zvyšné dotazníky neboli vyplnené úplné alebo boli vyplnené takou formou, že sa nedali použiť na analýzu.

Analýzu a vyhodnotenie získaných odpovedí som uskutočnila pomocou štatistických metód . Najskôr uvedením absolútnych čísel a percentuálnym vyjadrením.

Prieskum som uskutočnila na troch stredných školách . Dotazníky boli predložené 30 študentom, ktorých jeden z predmetov je psychológia (Pedagogická a sociálna akadémia v Turčianskych Tepliciach), 30 študentom, ktorí majú v študijných osnovách základy psychológie (Gymnázium v Turčianskych Tepliciach) a 30 študentom, ktorí sa nezameriavajú na psychológiu (Stredné odborné učilište strojárske v Martine).

Na analýzu som vybrala 20 dotazníkov z každej z troch škôl. Vekové rozpätie študentov bolo od 16 do 18 rokov.

3.3 ANALÝZA VÝSLEDKOV PRIESKUMU

Hlavným cieľom môjho prieskumu bolo zistiť výšku emocionálnej inteligencie študentov na stredných školách a porovnať výšku emocionálnej inteligencie študentov na viacerých druhoch škôl.

K výsledkom prieskumu som dospela na základe dotazníka, ktorý tvorí osem otázok. Na základe odpovedí študentov a pre lepšiu prehľadnosť výsledkov uvádzam vyhodnotenie dotazníka v tabuľkách:

Tabuľka číslo 1 :

/n – počet správnych odpovedí/

Z tabuľky vidieť, že priemerná výška emocionálnej inteligencie študentov na gymnáziu je 51%, čo predstavuje 82 správnych odpovedí zo 160. Najvyššiu emocionálnu inteligenciu majú študenti s priemerom známok od 1,0 do 1,5. Najnižšiu emocionálnu inteligenciu majú študenti s priemerom známok  od 2,1 a viac.

Tabuľka číslo 2 :

Z tabuľky vidieť, že priemerná výška emocionálnej inteligencie študentov na PaSA  je 58%, čo predstavuje 93 správnych odpovedí zo 160. Najvyššiu emocionálnu inteligenciu majú študenti s priemerom známok od 1,0 do 1,5. Najnižšiu emocionálnu inteligenciu majú študenti s priemerom známok od 1,6 do 2,0.

Tabuľka číslo 3 :

Z tabuľky vidieť, že priemerná výška emocionálnej inteligencie na SOU je 36%, čo predstavuje 58 správnych odpovedí zo 160.

Najvyššiu emocionálnu inteligenciu majú študenti s priemerom známok od 1,0 do 1,5.

Najnižšiu emocionálnu inteligenciu majú študenti s priemerom známok od 2,1 a viac.

Podľa výsledkov z tabuliek môžem potvrdiť platnosť mojej prvej hypotézy. Emocionálna inteligencia študentov na PaSA je najvyššia, čo som aj predpokladala, pretože štúdium na PaSA je zamerané na psychológiu človeka.

U študentov na gymnáziu, ktorí majú v učebných osnovách aj základy psychológie, je výška emocionálnej inteligencie nižšia.

Najnižšiu emocionálnu inteligenciu majú študenti na SOU, kde sa v študijných osnovách psychológia nenachádza. 

Druhá hypotéza , kde som predpokladala, že výška emocionálnej inteligencie študentov nezávisí od IQ, sa nepotvrdila. Z tabuliek možno vidieť, že vo väčšine prípadov výška emocionálnej inteligencie závisí od IQ. U väčšiny študentov s lepším priemerom známok na vysvedčení je výška emocionálnej inteligencie vyššia, ako u študentov s horším priemerom známok, čiže aj s menším IQ.

Nemali by sme zabúdať, že existuje aj iný typ inteligencie, ako sú rozumné schopnosti. V študentoch by sme mali rozvíjať pozitívny vzťah k emocionálnej inteligencii. Emocionálna a IQ inteligencia sa navzájom dopĺňajú, no naše školstvo je orientované prevažne na rozvoj IQ.

Mnohí rodičia a učitelia si neuvedomujú aké dôležité je rozvíjať emocionálnu inteligenciu. Pre úspech v živote je dôležitejšia ako to, čo sa učíme v školách. Spoločný život ľudí v rodine a v spoločnosti sa môže podstatne zlepšiť jej rozvíjaním. Vďaka tomu by sme mohli znížiť počet nešťastných ľudí žijúcich na okraji spoločnosti, márne hľadajúcich zmysel svojho života. 

ZÁVER

"Keby som mala svoje dieťa vychovávať ešte raz,  budovala by som najprv sebaúctu, až potom nový dom.

Ukazovák by radšej maľoval. Už nechcem nezmyselne  ukazovať.

Menej by som ho usmerňovala, viac hľadala smer v jeho  očiach,

nepozerala by som sa na hodiny, no celé hodiny len  pozerala.

A bez záujmu všetko vedieť, by som sa vedela zaujímať,

šli by sme často na výlety, z nás oboch by sa stali  deti, prestala by som hrať vážnu, vážne sa začala  hrať,

prebehla by som cez viac polí, videla viacej hviezd,  nevliekla by som ho za sebou, no túlila ho k sebe,  určite by som si všimla, že dub má žalude,

nevládla by som pevnou rukou, no bola pevným zázemím,  neviedla by ma žitím láska k moci, no žila by som vo  viere v moc lásky."

  D. LOOMANS

Človek je korunou tvorstva na Zemi. Je najdokonalejšou a najrozumnejšou živou bytosťou našej  planéty. Za dlhé tisícročia svojho vývoja dosiahol vysoký stupeň  dokonalosti. Človek smeruje stále dopredu závratným  životným tempom. Popritom však zabúda na seba, na svoju podstatu. Napriek pokrokom v lekárskych vedách, pribúda stále  viac ľudí, ktorí strácajú zmysel života, schopnosť ovládať   a organizovať vlastný život, mnohí nie sú  schopní chápať svoje city, nedokážu sa vcítiť do iných  ľudí a zvládať pokojne rôzne situácie.

Na to, aby sme dokázali splniť rôzne požiadavky  kladené svetom, na to nám nestačí mať vysoké IQ. Preto nás príroda vyzbrojila istým typom inteligencie, ktorá  sa nazýva emocionálna inteligencia. V poslednom čase sa častejšie môžeme stretnúť s  týmto pojmom, no mnohým ľuďom ešte stále pojem  emocionálna inteligencia nič nehovorí. Je smutné, že sa jej nevenuje dostatočná pozornosť.

Cieľom mojej práce bolo zistiť, aspoň orientačne, výšku emocionálnej inteligencie študentov na stredných školách rôzneho typu a potvrdiť fakt, že študenti, ktorí majú v učebných osnovách zahrnutú aj psychológiu človeka, majú vyššiu mieru emocionálnej inteligencie ako iní. To im dáva lepšie predpoklady na vyrovnaný a zdravý psychický život.

Teoretická časť obsahuje dve kapitoly. Prvá z nich podáva základné informácie a emocionálnej inteligencii a o emóciách.

Druhá kapitola je zameraná na aspekty emocionálnej  inteligencie a ich význam v živote človeka.

V aplikačnej časti mojej práce zverejňujem obsah, predmet a analýzu výsledkov môjho prieskumu. Výsledky prieskumu potvrdili môj predpoklad, že študenti, ktorí majú v osnovách psychológiu, majú  vyššiu mieru emocionálnej inteligencie.

Na základe analýzy výsledkov, môžem však skonštatovať, že moja druhá hypotéza sa mi nepotvrdila. Vo väčšine  prípadov výška emocionálnej inteligencie bola závislá  od výšky IQ. Získané poznatky naznačujú nevyhnutnosť rozvíjať u  študentov emocionálne schopnosti.

Rodičia a učitelia by nemali preťažovať deti školskou látkou. Dôležitejšia ako školská inteligencia je emocionálna inteligencia. Existujú ľudia s mimoriadne vysokým inteligenčným kvocientom, no napriek tomu si musia zarábať na živobytie u zamestnávateľov, ktorí majú priemerné IQ. Z toho vyplýva, že nie IQ, ale EQ je zárukou úspešného života. Zamyslime sa nad tým, veď od nás závisí vývoj ďalších  generácii ľudstva.

BIBLIOGRAFIA

1. Brockert, Siegfried; Braunová, Gabriela: Testy emocionálnej inteligencie, Ikar, a.s., Bratislava 1997
2. Canfield, Hansen Mark Victor: Slepačia polievka pre dušu 2. porcia, SOFA, Bratislava 1996
3. Goleman, Daniel: Emoční inteligence, Columbus, Praha 1997
4. Märtinová, Doris; Boecková, Karin: Emocionálna inteligencia, Slovenský spisovateľ, a.s., Bratislava 1998
5. McGinnis Alan Loy: Sebadôvera, Tranoscius, a.s., Liptovský Mikuláš 1996
6. McGinnis Alan Loy : Priateľstvo, Tranoscius, a.s., Liptovský Mikuláš 1995

PRÍLOHA

Dotazník

Milí študenti,

som študentka tretieho ročníka gymnázia v Turčianskych Tepliciach a robím stredoškolskú odbornú činnosť, zameranú na emocionálnu inteligenciu. Predkladám Vám dotazník, prosím Vás, o jeho starostlivé prečítanie a pravdivé vyplnenie. Dotazník je anonymný a slúži výlučne pre moju prácu.

Vopred Vám ďakujem za spoluprácu a ochotu.

a) NÁZOV ŠKOLY, KTORÚ NAVŠTEVUJETE:

b) VEK:

c) POHLAVIE: a) ženské

b) mužské

d) PRIEMER NA POSLEDNOM VYSVEDČENÍ:

Začiarknite vždy tú odpoveď, ktorá je najbližšia Vášmu správaniu:

1. Sedíte v lietadle, ktoré sa dostalo do silnej turbulencie. Ako sa správate?

a) Pokojne čítate ďalej knihu a turbulencie si veľmi nevšímate.

b) Zo správania letušky sa pokúšate zistiť vážnosť situácie a pre istotu už hmatáte po plávacej veste.

c) Z každého niečo.

d) Nemám tušenia – nikdy som si to nevšímal(a).

2. Spolu s mladšou sestrou a deťmi od susedov ste zašli na detské ihrisko. Zrazu sa jedno dieťa rozplakalo, lebo ostatné sa s ním nechcú hrať. Čo urobíte?

a) Držíte sa bokom – deti si to musia vybaviť medzi sebou.

b) Spolu s dieťaťom uvažujete, ako to urobiť, aby ho ostatné deti pustili medzi seba.

c) Prívetivo ho poprosíte, aby prestalo plakať.

d) Pokúsite sa upútať pozornosť plačúceho dieťaťa hračkou.

3. Zbabrali ste písomku, pri ktorej ste počítali s dobrou známkou. Ako zareagujete?

a) Zostavíte si pracovný plán, aby ste si pri najbližšej písomke známku opravili, a zaumienite si plán prísne dodržiavať.

b) Zaumienite si vynaložiť v budúcnosti viac úsilia.

c) Poviete si, že známka v tomto predmete nieje až taká dôležitá, a namiesto toho sa sústredíte na iné predmety, v ktorých máte lepšie výsledky.

d) Porozprávate sa s profesorom a požiadate ho, aby známku ešte raz zvážil.

4. Pracujete v oblasti telefonického získavania zákazníkov. Pätnásť ľudí, ktorých ste kontaktovali, váš telefonát odmietlo. Postupne strácate odvahu. Ako sa zachováte?

a) Pre dnešok to vzdáte a dúfate, že zajtra budete mať viac šťastia.

b) Budete uvažovať, v čom to môže byť, že dnes nemáte úspech.

c) Pri ďalšom telefonáte skúsite inú taktiku a poviete si, že sa nemožno len tak ľahko vzdať.

d) Položíte si otázku, či je to pre vás tá správna práca.

5. Pokúšate sa upokojiť priateľa (priateľku), ktorého rozčúlil vodič iného auta tým, že sa po predbehnutí zaradil pred ňu v nebezpečnej blízkosti. Čo urobíte?

a) Poviete: „Zabudni na to, veď sa nič nestalo.“

b) Vložíte do prehrávača priateľovu (priateľkinu) obľúbenú kazetu, aby ste ho rozptýlili.

c) Nadávate spolu s ním, aby ste prejavili solidaritu.

d) Porozprávate mu, že nedávno ste v podobnej situácii reagovali práve tak, no potom ste videli, že to druhé auto bola záchranka.

6. Škriepka medzi vami a vašim priateľom (priateľkou) sa vystupňovala. Obaja ste veľmi podráždený a útočíte na seba neopodstatnenými výčitkami. Ako sa zachováte najlepšie?

a) Dohodnete sa na dvadsať minútovej prestávke, a potom pokračujete v diskusii.

b) Prestanete sa škriepiť – a už nepoviete vôbec nič.

c) Poviete, že vás to mrzí, a poprosíte priateľa (priateľku), aby sa tiež ospravedlnil(a).

d) Pozbierate sa, krátko porozmýšľate, a potom vyložíte svoj názor na vec, ako najlepšie viete.

7. Predstavte si že máte mimoriadne bojazlivého trojročného syna, ktorý od narodenia reaguje ustrašene na nových ľudí a nové okolie. Ako sa zachováte?

a) Akceptujete, že váš syn je od prírody bojazlivý a pouvažujete, ako ho ochrániť pred situáciami, ktoré ho rozrušujú.

b) Poradíte sa s detským psychológom.

c) Vedome konfrontujete dieťa s čo najväčším počtom nových ľudí a dojmov, aby sa zbavilo svojho strachu.

d) Umožníte svojmu dieťaťu získať skúsenosti, ktoré mu dodajú odvahy dostať sa zo svojej uzavretosti.

8. Ako dieťa ste sa učili hrať na klavíri, ale dlhé roky ste už nehrali. Teraz s tým chcete znovu začať. Ako najrýchlejšie dosiahnete úspech?

a) Cvičíte každý deň v určitom čase.

b) Vyberáte si náročné, ale zvládnuteľné skladby.

c) Cvičíte len vtedy, keď máte na to naozaj chuť.

d) Vyberáte si veľmi ťažké skladby, ktoré môžete zvládnuť len s náležitým vypätím.

/Märtinová, D.; Boecková, K.: Emocionálna inteligencia, Slovenský spisovateľ, a.s., Bratislava 1998, str. 13 /

© Projekt Infovek Posledná zmena: