ESTETICKÁ VÝCHOVA

UČEBNÉ OSNOVY GYMNÁZIA

štvorročné štúdium

voliteľný predmet v 2., 3. a 4. ročníku

(2 h týždenne, 66 h ročne, v 4. ročníku 60 h ročne)

Schválilo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky dňa 10.5.1999 pod číslom 155 / 99 - 41 s platnosťou od 1.9.1999

CIELE
Cieľom estetickej výchovy je kultivovanie osobnosti žiakov gymnázia prostredníctvom vnímania krásy., rozvíjaním fantázie a kreativity. Úlohou učiteľa je viesť žiakov k postupnému obohacovaniu systému percepčných, reprodukčných a tvorivých schopností, k hľadaniu estetických paralel v živote a v umení. Pre hľadanie a uvedomené vnímanie krásy v umení a v mimoumeleckom estetične je aktuálne najmä pochopenie paralel medzi umeniami, podobnosti a rozdielnosti medzi epochami v umeleckých postupoch, pri práci s materiálmi, farbami, tvarmi a pod.; pochopenie filozofických, etických, náboženských, psychologických koncepcií vo vzťahu k životnému štýlu a postavenie človeka v spoločnosti v konkrétnom historickým období.
Estetická výchova ako voliteľný alebo nepovinný predmet svojím obsahom nadväzuje na vyučovanie povinného predmetu estetická výchova v 1. ročníku, integruje predchádzajúce vedomosti a zručnosti /získané v základnej škole v predmetoch hudobná a výtvarná výchova, svet umenia, literárna výchova.../ a posúva ich do kvalitatívne vyššej roviny pri výchove vzdelaných, ale aj citovo a morálne kultivovaných mladých ľudí s permanentným záujmom o umenie a mimoumelecké estetično.

OBSAH
Obsah predmetu spočíva v oboznámení sa študentov s hudobným, výtvarným a dramatickým umením, ako aj získaní základných pojmov z dejín kultúry a architektúry. Voliteľný predmet estetická výchova nemá mať náukový charakter.

Variant A

1. Svet umenia
   1. Základné poznatky o dejinách kultúry od najstarších čias po súčasnosť.
   2. Základná otázka tematického celku ČO? a KTO? v umeleckej kultúre.
   3. Charakteristické pamiatky historických období, osobnosti, diela; regionálne umenie.
   4. Fixácia netradičnými spôsobmi - testy, hádanky na rozoznávanie slohov, hudobných smerov, dobového oblečenia, filmových záberov a pod.
2. Umelecká dielňa
   1. Základné poznatky o výrazových prostriedkoch jednotlivých druhov umenia a úžitkového umenia.
   2. Základná otázka tematického celku AKO?
      Komplexná analýza najdôležitejších diel kultúry a umenia, hľadanie podobností a rozdielností v umeleckých postupoch, práce s komponovaním farieb, tvarov, predmetov, odevov, pokusy o réžiu, scenár, videoklip a pod.
3. Svet názorov na krásu
   1. Dejiny myslenia, filozofických koncepcií a estetických názorov v paralele dejín umenia a kultúry.
   2. Základná otázka tematického celku PREČO?
      Práca s myšlienkami /citátmi/ najvýznamnejších osobností zo sveta filozofie, estetiky a umenovied; názory umelcov; porovnávanie etických, náboženských, sociologických a psychologických koncepcií vo vzťahu k životnému štýlu, kultúre, umeniu jednotlivých epoch a pod.
4. Estetika a osobnosť študenta
   1. Syntéza trojročného učiva, skúsenosti a zručnosti cez rozbory, kritiku, projekty ako príprava na maturitu.
   2. Základná otázka tematického celku AKÝ JE MÔJ NÁZOR?
   3. Rozvíjanie talentu žiakov formou testov, súťaží, formou kolektívnej alebo konkurenčnej práce na projekte z oblasti syntetických umení /divadlo, revue./
   4. Systematické pozorovanie rastu žiakov, archivácia rozborov, skíc, rukopisov, poznámok, overovanie talentu a tvorivosti k záverečnej práci, ktorú si volí každý žiak individuálne

Variant B

1. O charaktere predmetu, ktorý nás učí dívať sa a vnímať svet
   1. Dialóg o kráse; o vkuse a gýči; o životnom štýle; o umení ako škole mravnosti.
   2. Jazyk ako nástroj estetického prejavu človeka.
2. Reč architektúry a výtvarného umenia
   1. Základné pojmy z oblasti architektúry a výtvarného umenia; disciplíny, žánre, techniky a materiály.
   2. Socha v priestore. Kamenná kronika storočí.
   3. Maliar nemaľuje iba obrazy.
   4. Grafika nás oslovuje denne.
3. Svet hudby
   1. Hudba a život; hudobná kultúra; typológia hudby; druhy a žánre.
   2. Od autora cez interpreta k poslucháčovi.
   3. Učíme sa počúvať a porovnávať.
4. Od pohybu k tancu a baletu
   1. Typológia tanca; tanečná kultúra.
      Balet a jeho zložky; spolupráca tvorcov baletu ako hudobno-tanečno-dramatického útvaru; choreograf - režisér - tanečník; skladateľ - dirigent - hudobník.
   2. Tanec ako umenie, tanec ako zábava.
5. Človek v divadle
   1. Zdroje a východiská divadelného umenia.
   2. Historické modifikácie divadelnej tvorby; významné osobnosti, prúdy, školy.
   3. Syntetická a kolektívna podstata divadelného umenia; dramatický text - literárna predloha; dramaturgia; réžia; herecká tvorba; scénografia; kostýmové výtvarníctvo; scénická hudba.
6. Od fotografie k filmu a televízii
   1. Špecifiká výrazových prostriedkov fotografie a ich vývoj.
   2. Vznik filmu; éra nemého filmu; zvukový film; farba vo filme...
   3. Sfilmované literárne dielo - vzťah predlohy a filmu.
   4. Umenie v televízii; nový fenomén video.
7. Estetika všedného dňa
   1. Mikroprostredie a človek.
   2. Makroprostredie a človek.
   3. Úžitkové umenie a životné prostredie.
8. Estetické paralely - všeobecné a umelecké
   1. Profesionálne a neprofesionálne umenie.
   2. Jeden námet v rôznom umeleckom spracovaní, špecifikum výrazových prostriedkov jednotlivých druhov umenia a ich porovnávanie.

PROCES
Voliteľný predmet estetická výchova navštevujú žiaci 2. - 4. ročníka (resp. si ho v ročníkoch 1. - 4. môžu zvoliť ako nepovinný). Skupiny sa zriaďujú podľa materiálnych podmienok školy a počtu prihlásených. Na vyučovanie voliteľného i nepovinného predmetu estetická výchova možno spájať žiakov rôznych ročníkov. Ak sa vytvorí stabilná skupina navštevujúca predmet viac rokov, rámcové učebné osnovy umožňujú vyučujúcemu primerane zvýšiť náročnosť obsahu, rozsahu i riadenia procesu. Učebné osnovy sú spracované ako súbor tematických celkov bez rozdelenia učiva do ročníkov. Nie sú uvedené ani počty hodín pre jednotlivé tematické celky, preto si ich učiteľ bude operatívne prispôsobovať s ohľadom na výber učiva, záujem a úroveň triedy. Tematické celky rešpektujú zásadu postupnej náročnosti, ich realizácia vyžaduje tvorivý prístup učiteľa pri výbere a formulácii čiastkových cieľov, úloh, obsahu, metód a organizačných foriem vyučovania. Jadrom bude práca s umeleckým dielom, jeho aktívne vnímanie, následná analýza a interpretácia, čo bude viesť žiakov k samostatnej formulácii zážitkov, hodnotiacich súdov a k aktívnemu prístupu k svetu.

Realizácia obsahu podľa variantu A predpokladá profesionálnu prípravu z dejín a teórie umenia, z estetiky, pedagogiky, psychológie, orientáciu učiteľa v oblasti tvorivosti a metodické skúsenosti na základe predchádzajúcej praxe. Koncepcia obsahu je optimálna pre súvislé štvorročné štúdium (minimálne pre dvojročný kurz). Pri zostavovaní tematických plánov je potrebné rešpektovať fakt, že jednotlivé časti obsahu tvoria ucelený systém a žiadnu z nich nemožno úplne vypustiť (možno im len venovať rozdielny čas).

Realizácia obsahu podľa variantu B umožňuje variabilnosť práce vypustením niektorých tematických celkov na základe záujmu žiakov, regionálnych podmienok školy, erudovanosti učiteľa. Takto koncipovaný obsah je vhodný pre učiteľov s kratšou praxou v odbore a pre tých, ktorí sa ešte iba rekvalifikujú. Vyžaduje však skutočný záujem o predmet, o problémy umeleckého i mimoumeleckého estetična. Učiteľ na ich základe môže pripraviť tematický plán na ročný i viacročný kurz.

Pri práci na hodinách nebude učiteľ vyžadovať opakovanie naučených fráz, ale rozvíjať individuálne schopnosti žiakov. V praktickej časti bude pravidelne zaraďovať pokusy o interpretáciu dojmov, formuláciu hodnotení na základe vnímania (počúvania) ukážok, návštev galérií, analyzovať špecifiká divadelného umenia v porovnaní s ostatnými dramatickým umeniami - rozhlasom, televíziou, filmom s akcentom na časový posun medzi vznikom a recepciou umeleckého diela a na výrazové prostriedky syntetických umení. Podporí tiež výtvarnú aktivitu žiakov (napr. návrhy plagátov a pútačov pre školské podujatia, exlibrisov...), pokusy o dramatizáciu textu, prípravu večerov hudby, návrh scény pre ochotnícke študentské divadlo a pod.

Pre efektívne vyučovanie sa odporúča dvojhodinová vyučovacia jednotka, využívanie audiovizuálnych pomôcok a netradičných foriem vyučovania (návštevy ateliérov, výstavných siení, divadelných predstavení, organizáciu stretnutí s profesionálnymi i neprofesionálnymi umelcami a významnými osobnosťami kultúrneho života).

LITERATÚRA

Angeli, O.: Prvé stretnutie s hudbou. Bratislava , Mladé letá 1986.
Brožík, V.: Estetika všedného dňa. Bratislava, Smena 1987.
Cesnaková, M.: Slávne osobnosti divadla. Bratislava, Mladé letá 1983.
Fischerová, A. a kol.: Estetické minimum. Bratislava, Smena 1989.
Lapitka, M. a kol.: Estetická výchova. Bratislava, SPN 1991.
Herout, J.: Staletí kolem nás. Praha 1961.
Ječný, D.: Breviár moderného človeka. Bratislava, Obzor 1970.
Kol.: Estetická výchova (pre stredné školy). Bratislava, SNP 1995.
Levey, M.: Stručné dejiny maliarstva (od Giotta po Cézana). Bratislava 1966.
Markovičová, O.: Dejiny tanca a baletu. Bratislava 1981.
Pijoan, J.: Dejiny umenia I.-X. Bratislava.
Kol.: Umenie sveta (I.-XII.). Pallas, Bratislava 1979-77.
Read, H.: Stručné dejiny maliarstva (od Cézana po Picassa). Bratislava 1967.
Vaculík, K.: Staré slovenské umenie. Bratislava 1978.
Volko, L.: Slávne osobnosti filmu. Bratislava, Mladé letá 1985.
Fila, R.: Načo nám je umenie. Bratislava, Mladé letá 1991.
Weltnová, J.: Ako vnímať umenie. Bratislava, Perfekt 1995.
Thomasová, K.: Dejiny výtvarných štýlov 20. storočia. Bratislava, Pallas 1994.
Laborecký, J.: Hudobný terminologický slovník. Bratislava, SPN 1997.