logo Infovek Energia
EnvV > Materiály > Energia > Geotermálna

Geotermálna energia

geoenergiaTento druh energie má pôvod v horúcom jadre Zeme, z ktorého teplo uniká cez vulkanické pukliny v horninách. Teplota jadra sa odhaduje na 7000 stupňov Celzia a vzhľadom na obrovské, takmer nevyčerpateľné zásoby energie v útrobách Zeme, býva tento druh energie zaraďovaný medzi zdroje obnoviteľné. V desaťkilometrovej vrstve zemského obalu, ktorá je dostupná súčasnej vŕtacej technike, sa nachádza dostatok energie na pokrytie našej spotreby na obdobie niekoľko tisíc rokov. Obrovské zásoby geotermálnej energie môžu byť využité tak na vykurovanie budov ako aj na výrobu elektriny, čo dokumentuje viacero takýchto zariadení na mnohých miestach sveta. Účinnosť takejto výroby však nikdy neprevyšuje 20% a pre menšie zariadenia predstavuje len 5%. Aj keď sa tieto hodnoty môžu zdať nízkymi, ukazuje sa, že vzhľadom na obrovské zásoby geotermálnej energie býva ekonomickejšie postupovať cestou minimalizácie špecifických nákladov ako cestou zvyšovania účinnosti výroby.

Využívanie geotermálnej energie na výrobu tepla je bežné aj na Slovensku na vykurovanie kúpalísk a skleníkov. Vplyv prevádzky geotermálnych zariadení na životné prostredie však vzhľadom na vysoký obsah minerálov v ťažených vodách, môže byť značný. V praxi sa tieto problémy odstraňujú reinjektážou vody späť do hlbokého vrtu. Problém spočíva v tom, ako z tohto zdroja ekonomicky ťažiť. Nevýhodou, ktorá bráni širšiemu využívaniu geotermálnej energie je, že voda obsahuje veľké množstvo solí, a preto sa nemôže priamo viesť vodovodnými potrubiami a využívať ako zdroj pitnej vody. Nemožno ju použiť ani v systéme diaľkového vykurovania. Soľ by rozožrala vodovodné rúry aj vykurovacie telesá. Využívanie geotermálnej energie na ohrev vody sa preto nezaobíde bez použitia výmenníkov. Možnosti využitia geotermálnej energie u nás sú hlavne v uplatnení na prípravu teplej a horúcej vody s teplotami maximálne 180 stupňov Celzia. Problém, ovplyvňujúci širšie využitie tohto zdroja u nás, spočíva ani nie tak v nedostatku vhodných oblastí, ako skôr vo vysokých finančných nákladoch, ktoré sú potrebné na uskutočnenie vrtov do hĺbky 1500-3000 metrov. Najperspektívnejšie sa javí Košická kotlina, ktorá je charakteristická prítomnosťou geotermálnych podzemných vôd.

FINANČNÝ PROBLÉM: Ako získať financie potrebné na zavedenie ekologicky prijateľných riešení získavania energie? Príkladom môže byť švédsky model, kde zdrojom na financovanie ekologických projektov sú dane zo spaľovania fosílnych palív, oslobodené sú biopalivá. Uhlie, nafta, oleje, benzín a plyn sú zdanené 25 ore (cca 1,10 Sk) za každý kilogram do ovzdušia vypusteného CO2 pri ich spálení. Každý kilogram vyprodukovanej síry (vo forme SO2) z elektrární je zdanený cca 145 Sk, emisie oxidov dusíka 200 Sk za kilogram. Všetky tieto dane znamenajú trhové znevýhodnenie fosílnych palív a otvárajú cestu širšiemu uplatneniu ekologicky čistých technológií. Pokiaľ by sme zaťažili emisie škodlivín na Slovensku len desatinou sumy uplatňovanej vo Švédsku, prínos by predstavoval 12 miliárd Sk. Z takto vytvoreného fondu by bolo možné financovať nielen projekty zamerané na obnoviteľné zdroje energie, ale i na úsporu energie. Je prirodzené, že zvýšenie daní by sa premietlo do cien energií a výrobkov. Švédska vláda toto zvýšenie kompenzovala znížením dane z miezd. Toto administratívne opatrenie neviedlo z hľadiska cien a životnej úrovne k žiadnym nežiadúcim dopadom na obyvateľstvo.

energia


© 1999-2006 Projekt INFOVEK
Posledná zmena: 12.12.2006