POMNÍK KPT. JÁNA NÁLEPKU

Pomník, ktorý sme objavili, a ktorým by sme sa chceli zúčastniť tohto projektu je POMNÍK kpt. JÁNA NÁLEPKU v Spišskej Novej Vsi. Nachádza sa v parku na západnom konci vretenovitého námestia medzi dvoma hlavnými spišskonovoveskými ulicami - Letnou a Zimnou (centrum mesta). Odkrytý bol r. 1954, dva roky po smrti jeho autora Jána Koniareka, ktorý ho vyhotovil z bronzu, pričom jeho podstavec je z travertínu.

Na fotografii je súčasná podobizeň pomníka

Pohľad na pomník z inej perspektívy

O autorovi:

JÁN KONIAREK

(30. 1. 1878 Voderady, okr. Trnava - 4. 5. 1952 Trnava) - sochár.

Študoval na umeleckopriemyselnej škole (1894 - 1897), na výtvarnej akadémii (u A. Stróbla) (1898 - 1900) v Budapešti, (1903 - 1906) v Mníchove (u W. Ruhmanna). R: 1908 - 1914 bol pedagóg na výtvarnej škole v Belehrade, 1939 - 1940 na oddelení kreslenia a maľovania SVŠT v Bratislave. Od R: 1906 pôsobil v Srbsku, od R: 1918 vo Voderadoch, od R: 1924 v Trnave.

Z jeho ranej tvorby sú známe iba zlomky : portrétny reliéf - Hlava mnícha (1906), Hlava Jána Krstiteľa (1906), Hlava dievčiny (1910), reliéfy - Pro patria a Modliaci sa vojaci (z obdobia R: 1914 - 1918). Dokumentujú autorov príklon k impresívnemu, neskôr secesizujúcemu vyjadrovaniu a predstavujú ho ako umelecky vyzretú osobnosť.

Koniarekova tvorba reprezentovala vrchol sochárskej produkcie na Slovensku začiatkom 20. storočia a začlenila slovenské sochárstvo do progresívneho európskeho prúdu. Po R: 1918 nezískal dostatočné množstvo spoločenských objednávok. Realizované pomníky predstavujú iba nepatrnú časť jeho návrhov. Preto sa viac zameral na intímnu drobnú plastiku, v ktorej miestami rezonuje secesná žánrovosť (Dievča pod sprchou, Lavína, Pijúci muž...), a na portrét (Pani Seslerová, 1926, Hlava chlapca, P. O. Hviezdoslav, 1932...). Z pomníkov zaujíma popredné miesto v monumentálnom úsilí za 1. ČSR Pomník padlých pre Trnavu (1929).

Rozmerný Memorandový reliéf v Martine (1932 - 1933) znamená vrchol ďalšej autorovej vývinovej fázy.

Jeho vlastenectvo, vyjadrené v autorskej konfesii Sochár a národ (1937), vyzrelo počas SNP v ideovo a umelecky náročnom diele Hlas povstania (1944). Koniarek má závažný podiel na charaktere a vývine plastiky 20. storočia na Slovensku. V jeho diele vyvrcholili národné idey, predznamenané tvorbou 50. rokov 19. storočia. Názorovo - umeleckými hodnotami svojich realizácií sa stal oporou tvorby nasledujúcej sochárskej generácie.

Pozn. Fotografia autora sa nezachovala.

O osobnosti:

JÁN NÁLEPKA - Hrdina Sovietskeho zväzu

Portrét kpt. Nálepku

Ján Nálepka sa narodil v Smižanoch 20.septembra 1912. Učiteľský ústav ukončil v Spišskej Novej Vsi v roku 1931, potom nastúpil ako učiteľ do školy v Hornej, neskôr v Dolnej Maríkovej. Jeho ďa1šie pôsobiská boli na Bielej Vode, v Stupave a Nemeckej Porube. Ako pokrokový učiteľ, sympatizujúci s masarykovským učením, neskoršie s myšlienkami socialistov, usiloval sa zdokonaliť učebné metódy. Pomáhal chudobným, zakladal detské divadelné súbory a krúžky. Takto si získal nielen žiakov, ale aj ich rodičov. V Stupave sa však proti nemu postavili vládni ľudáci.

Učiteľa povolali v marci 1939 na maďarský a na jeseň na poľský front. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa ako dôstojník v zálohe prihlásil na front, aby mohol prebehnúť na stranu bojovníkov proti fašizmu. V marci 1942 sa stal náčelníkom štábu a zástupcom veliteľa 101. pluku Slovenskej zaisťovacej divízie. Tak mal prístup k všetkým dôležitým spisom a rozkazom, ktorými vyhľadal pokrokových ľudí, a vytvoril z nich ilegálnu skupinu. Organizoval smelé akcie, ktoré nacistom škodili. Dodával partizánom na dohodnuté miesta priamo zo skladov slovenskej armády zbrane a muníciu, lieky a potraviny. Upozorňoval ich na akcie, ktoré sa proti nim chystajú. Dodával im správy o postaveniach a presunoch nemeckých jednotiek. V spolupráci s partizánmi bojoval proti oddielom fašistickej armády.
Portrét Nálepkovych rodičov

Viedol "útoky" na partizánov, pri ktorých po dohode s partizánmi vzájomne strieľali do vzduchu. Podával hlásenia o týchto "úspešných" akciách a o počte "padlých" partizánov. Vypočul chytených partizánov a potom ich tajne poslal na slobodu, pričom na veliteľstve hlásil, že ich dal popraviť.

Patril k pokoleniu, ktoré sa muselo tvrdo prebíjať cez lož vtedajšej spoločnosti k pravde. Vyšiel z ľudu a po celý svoj, hoci krátky; život mu slúžil. Obdivuhodná logika myslenia, smelosť srdca, horúci cit i chladná rozvaha, to všetko tvorí duchovný profil Nálepku. Učiteľské povolanie ostalo v ňom zakorenené. Repkin bolo jeho krycie meno na fronte, pod ktorým spolupracoval s miestnymi obyvateľmi a partizánmi. Medzi vojakmi sa cítil ako učiteľ medzi žiakmi. Na jednej z čitateľských besied o románe "Vrátim sa živý" od Miloša Krnu prečítala učiteľka slovenského jazyka svoju prácu, v ktorej podčiarkuje pasáže z knihy, kde sa kapitán Nálepka prejavuje ako pedagóg.

Pohľad na rodný Nálepkov dom v Smižanoch

Hrdinská smrť "hrdinu"

Po prechode k partizánom dostal Nálepka možnosť odletieť do Moskvy a nastúpiť do 1. ČS armádneho zboru, no rozhodol sa zostať s partizánmi. Generál Saburov 18. mája 1943 vydal rozkaz o vytvorení ČS partizánskeho oddielu a za jeho veliteľa menoval Nálepku. Zároveň prikázal, aby doňho odvelili Slovákov zo všetkých ostatných jednotiek. V polovici mája prešli k partizánom ďalší naši vojaci. Ich úlohou bolo ničiť dopravné prostriedky, mínovať cesty a robiť prepady na nemecké kolóny a posádky.

Ovruč bolo silne opevnené mesto, kde Nemci dislokovali okolo 8 tisíc vojakov. Jeho oslobodenie malo pre Červenú armádu strategický význam, lebo okupanti sa chystali zničiť dôležité objekty. 16. novembra 1943 spustila partizánska delostrelecká batéria paľbu na kasárne a železničnú stanicu. Do bojov sa zapojil aj čs oddiel, ktorý dostal za úlohu zaútočiť na časť obce Ziasky a dobyť mosť na rieke Norin. Keď to splnili, Nálepka odišiel na štáb. Tam sa dozvedel, že sa Nemci sústreďujú na železničnej stanici. Aj keď mu Saburov odporučil, aby si s oddielom odpočinul, Nálepkovi vojaci na stanicu odišli. Tam začali po príchode nemeckého práporu boj proti veľkej presile. Jána Nálepku zasiahla osudová paľba z guľometu - 16 rán, ako i črepina z míny. Ešte zavelil:"Bite vrahov!" a vzápätí zraneniu podľahol.

Účasť na dobití Ovruče bola posledným bojom 1. čs partizánskeho oddielu. Jeho príslušníci sa rozhodli pokračovať v zápase za oslobodenie vlasti už v zostave Svobodovej armády. Za odvahu a hrdinstvo pri plnení bojových úloh a za zvláštne zásluhy o rozvoj partizánskeho hnutia udelilo Prezídium Najvyššieho Sovietu ZSSR Jánovi Nálepkovi ako jedinému Slovákovi titul - Hrdina ZSSR. Mnohí slovenskí vojaci sa na Ukrajine a v Bielorusku zaslúžili o dobré meno našej vlasti za hranicami a aj oni prispeli k tomu, že sa Slovensko nezaradilo po 2. svetovej vojne k porazeným štátom.

Nálepka na fronte

Nálepka hovorí svojim partizánom na besede o hrdinstve:

"Ozajstné hrdinstvo značí: každý čin zamerať na vec ľudu, na prospech ľudu!"... a hneď sa pýta: " Čo myslíte, čo je teraz prvoradou vecou ľudu?" U Nálepku nebolo rozdielu medzi slovom a činom. Bol učiteľom nielen vo svojom povolaní, ale celým svojím hrdinským

Pohľad na Nálepkov náhrobný kameň v Smižanoch

Slávnostné odhalenie pomníka

Po odhalení pomníka gen. A. N. Saburov v rozhovore otcovi povedal: " Tak baťko, máte tuná zase svojho syna." Otec Michal Nálepka, ktorý sa hrdil svojím synom Jánom, že má takú istú "náturu" ako on, smutne odvetil: "Áno, ale to nie je môj živý syn," a rozplakal sa...

Pred 50. rokmi (roku 1954) odhalili v Spišskej Novej Vsi pomník kpt. Jána Nálepku, ktorý padol 16. novembra 1943 pri dobíjaní ukrajinského mesta Ovruč. Na odhalení boli prítomní rodičia - otec Michal a matka Mária Nálepková, gen. A. N. Saburov a iní.


ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

  1. Ladislav Deneš, Alexej Krempa, Milan Fabián: Pamätníky hrdinstva a slávy vo Východoslovenskom kraji, Východoslovenské vydavateľstvo Košice, 1983
  2. kolektív autorov: Kapitán Ján Nálepka, Slovenský spisovateľ, 1976
  3. kolektív autorov: Encyklopédia Slovenska, III. zväzok K - M, Bratislava 1979
  4. D. Berlinskij, M. Pogrebinskij: Hrdina sovietskeho sväzu - Ján Nálepku
  5. vlastné fotografie
  6. výstrižky z novín