Rieky a jazerá

   Sladká voda tvorí len zlomok percenta vody na zemskom povrchu. No všade, kde sa sladká voda nazbiera, stáva sa bohatým habitatom živých organizmov. Sladkovodné habitaty sa nachádzajú takmer všade na svete, od rovníka po póly. Iba na púšťach, kde je voda vzácna, a v polárnych oblastiach, kde voda zamŕza na ľad, sladkovodný život celkom chýba.

Od prameňa po ústie
     Na svojej ceste od prameňa k moru sa väčšina riek výrazne mení.
        Rieka zvyčajne pramení vysoko v horách, keď sa zo zrážok a spodnej vody vytvorí potôčik. V horných úsekoch je voda zvyčajne chladná a krištáľovočistá a valí sa po balvanoch a štrku. Niekedy padá v perajách a vodopádoch, niekedy pomaly tečie v jazierkach. V nestálych kamenistých korytách vie žiť len málo rastlín, no brehy často zdobia machy, pečeňovky a paprade. Ryby musia byť zdatní plavci s prúdnicovým telom, ako má pstruh a sliž, oceňujúce bohaté zásoby kyslíka v tejto studenej bublajúcej vode.  Ďalej po prúde už rieka netečie tak prudko a rýchle úseky sú menej časté. Prietokový režim tu vyhovuje takým rybám, ako je lipeň.
    Keď sa rieka vynorí z horskej oblasti, spád sa stáva oveľa miernejším, začína sa vinúť, ukladá sa v nej silt a piesok, takže koryto je oveľa hladšie. Objavuje sa viac rastlín, ktoré korenia v sedimente, kde sa zahrabávajú mäkkýše a červy. Miernejší tok a bohatá potrava udržiavajú na tomto úseku rôzne druhy rýb vrátane mrien a úhorov.
    Ako sa rieka blíži k moru, prehĺbi sa, hladko plynie a vynie sa cez široké roviny, ktoré často zaplavuje. Tu je riečny život najbohatší. Húfy rýb, napr. beličiek, sa živia plávajúcim planktónom,  alebo sa vynárajú nad hladinu, aby chytali muchy. Dravé ostrieže a šťuky striehnu v hustých okrajových porastoch trstiny, kde žijú rozličné druhy hmyzu a vtákov, ako sú kačice, potápky a volavky. Koryto riek sa hmýri zahrabávajúcimi sa živočíchmi, zatiaľčo také cicavce ako hraboše a ondatry žijú na brehu. Pri dne je hladina kyslíka často nízka.
V trópoch môžu tvoriť súčasť populácie rýb aj dravé mäsožravce, napr. pirane. Rieka tu často predstavuje najľahšiu cestu cez hustý les a okrem vodných hadov a obojživelníkov, napr. kajmanov a krokodílov, tam môžu žiť hrochy a na brehoch slony a tapíry.

Koľko máme riek na Slovensku?
    Aj keď Oliver Andrásy a Elena Vacvalová si do svojej televíznej relácie zaraďujú odpovede ľudí účelovo, predsa však je zarážajúce, ako málo z nich vedelo vymenovať  čo len tri slovenské rieky.
    Zvyčajne poznáme rieky vo svojom regióne. Západniari si určite spomenú na Dunaj, Váh a Moravu, stredoslováci na Hron, Oravu a Kysucu, východniari zas na Laborec, Ondavu a Hornád.
Ani sa veriť nechce, že v Slovenskej republike máme až 32 riek, významnejších tokov. Potokov máme tisíce. Možno je zaujímavé, že Slovensko sa člení na tri povodia: Dunaja, isy a Dunajca. Každá z týchto troch riek odvádza vody z nášho územia iným smerom. Tisa sa však pred Belehradom vlieva do Dunaja.
    Odborníci registrujú týchto 32 riek: Bebrava, Bodrog, Bodva, Cirocha, Čierna voda, Dudváh, Dunaj, Dunajec, Hnilec, Hornád, Hron, Ipeľ, Krupinica, Kysuca, Laborec, Latorica, Malý Dunaj,  Myjava, Nitra, Ondava, Orava, Poprad, Rimava, Slaná, Slatina, Tisa, Topľa, Torysa, Turiec, Váh, Uh a Žitava. Možno poviete, že ste o mnohých uvádzanýchriekach ani nepočuli. Poznať ich však patrí k všeobecnému vzdelaniu, veď ich dĺžka dosahuje niekoľko desiatok kilometrov. Najkratšia je Čierna voda s dĺžkou 41 km, nasleduje Bebrava so 47,2 km, potom Bodva s 48,4 km, Cirocha s 50,6 km, Slatina s 55,2 km atď. Turiec a Kysuca majú úplne rovnakú dĺžku 66,3 km.

Jazerá
    Jazerá, jazierka a rybníky vznikajú tam, kde sa voda zbiera v terénnych priehlbinách. Tie sa vytvárajú rôznymi spôsobmi a vznikajú za rozličných okolností. Niektoré sa utvoria v priehlbinách po ľadovcoch z ľadových dôb, napr. alpské jazerá a Veľké jazerá v Severnej Amerike. Niektoré z najväčších a najhlbších vznikli pohybom obrovských zemských krýh. Najhlbšie jazero na svete, Bajkal na Sibíri,  je práve takého pôvodu. Väčšina jazier a jazierok je prirodzeného pôvodu, no v posledných rokoch sa vybudovalo veľa nádrží, aby dodávali vodu do rastúcich miest.
    Prirodzený život jazera závisí od charakteru vody, najmä od jej chemického zloženia a frekvencie, akou sa vymieňa. Toto, na druhej strane, závisí od veľkosti a úvodia jazera a od povahy hornín a pôdy. Voda vo veľkom jazere alebo v jazere s malým úvodím zostáva v jazernej panve dlhý čas, čím sa kolobeh živín v jazere spomaľuje. Množstvo živín vo vode má vplyv aj na hladinu kyslíka vo vode jazera a na jeho produktivitu.

Dynamika riek a jazier
    Väčšinu riek a jazier obýva množstvo druhov vodných rastlín. Niektoré sú ponorené, iné, napr.lekná, majú listy na vodnej hladine, ďalšie majú vzpriamené steblá, ktoré vyčnievajú z vody
 

    Rastliny na vode a nad ňou vykonávajú vykonávajú fotosyntézu, no pod hladinou poskytuje ich povrch domov veľkým kolóniám rias, ktoré sa usádzajú všade tam, kde majú dostatok svetla pre vlastnú fotosyntézu.

Planktón
    Riasy tvoria súčasť zložitého spoločenstva, ktoré je súborne známe ako planktón. Do fytoplanktónu (mikroskopických rastlín) patrí veľa rôznych typov od malých jednobunkových rias až po veľké vláknité druhy. Podobne existuje zooplanktón (mikroskopické živočíchy) rozličnej veľkosti od mikroskopických vírnikov, cez väčšie bylinožravé dafnie až po "obrovské" dravé perloočky.
Všetok zooplanktón (hoci nie rovnakou mierou) sa podieľa na spásaní rias. Najväčší zástupcovia zooplanktónu sa živia aj menšími planktónovými živočíchmi. Ďalšie štádiá potravového reťazca pokračujú rovnako: malé ryby konzumujú najväčší zooplanktón a väčšie ryby sa živia menšími rybami.

Čistá a mútna voda
    Voda niektorých jazier akoby bola vždy čistá, kým voda v iných jazerách býva mútna. V stojatých vodách zdanlivú mútnosť spôsobuje hojný výskyt planktónu, často ako reakcia na bohatý prísun minerálnych živín. Mútna voda zvyčajne znamená, že v ekosystéme prevláda planktón a čistá voda najčastejšie naznačuje, že v ekosystéme naopak dominujú najmä vodné rastliny. Prirodzená stabilita ekosystémov spôsobuje, že mútne jazero sa nezmení na čisté, ani čisté na mútne. V kalných vodách, koniec koncov, nemôžu dravé ryby ako šťuky loviť ryby živiace sa planktónom, pretože svoju korisť musia priamo vidieť. Naopak, tam, kde je vodný porast ponorených vodných rastlín, rastlinstvo bráni prívodu živín a svetla, čím potláča fytoplanktón.

Pôsobenie človeka
    Ľudská činnosť často poškodzuje sladkovodné ekosystémy tým, že spôsobuje väčšie alebo trvanlivejšie výkyvy v podmienkach, ako sú tie, čo sa vyskytujú v prírode, prípadne aj zavádzaním toxických látok. Najčastejšie vznikajú problémy spojené so znečisťovaním, fyzikálnymi poruchami a uvoľňovaním vody.
Najbežnejšie sa vyskytuje 5 zdrojov znečistenia vody: prítomnosť materiálu spotrebúvajúceho kyslík; prítomnosť rozptýlených pevných látok, ktoré zvyšujú kalnosť a upchávajú žiabre rýb a bezstavovcov a takisto znižujú hladinu kyslíka; prítomnosť čpavku vznikajúceho rozkladom zlúčenín s obsahom dusíka (ako v odpadových vodách); zavedenie minerálnych živín spôsobujúcich nadmerný rast rastlín a rovnako znižujúcich hladinu kyslíka; zavedenie toxických syntetických chemických látok (napr. pesticídov).
    Ľudská činnosť pri vode (alebo na nej či v nej) spôsobuje značné fyzikálne poruchy. Vodné športy pôsobia rozvratne na vodné živočíchy a rastliny i na vtáky loviace ryby. Navyše pri zvýšenej turbulencii, ktorú spôsobujú člny, vodné lyže a iné vodné športy, sa často začínajú erodovať brehy a vymývať pobrežné rastlinstvo, čím môžu zničiť aj cenné znaky habitatu, napr. bahnisté brehy alebo padnuté stromy. Turbulencia rozvíri aj sediment, takže bezstavovcom a rybám sa upchávajú žiabre a znižuje sa obsah kyslíka.
 
 

Vyberte si z ďalšej ponuky:
Zázrak vody (Úvod)
Používanie vody
Chemické a fyzikálne vlastnosti vody
Odkiaľ voda prichádza
Pitná voda
Tvrdá voda
Oceány a moria
Minerálne vody
Bojovníci so špinou
Zásoby vody
Zdravý pitný režim
Znečisťovanie vody