1. ODPADY

Odpadom je vec, ktorej sa chce jej majiteľ zbaviť, alebo tiež hnuteľná vec, ktorej odstránenie (zneškodnenie) je potrebné z hľadiska starostlivosti o zdravé životné podmienky a ochrany ŽP. Nariadením vlády je dané, že každý pôvodca je povinný viesť evidenciu odpadov, ktorý vyplýva zo zákona č. 605/1992 Zb. o vedení evidencie odpadov. Vo svete sa vyprodukuje 2 100 mil. ton priemyselných odpadov za rok, z toho 338 mil. ton (16%) nebezpečných. Najmenej nebezpečných odpadov produkujú Island, Írsko, Slovinsko, Dánsko, Fínsko a Poľsko, viac nebezpečných odpadov ako SR produkujú Maďarsko, Česko, Nemecko, Taliansko, Francúzsko. Podľa právnych predpisov pre odpadové hospodárstvo sa odpady členia na kategórie:

1. zvláštnych odpadov (z potravín, rastlinný odpad, odpad z celulózy)
2. nebezpečných odpadov ( rádioaktívny odpad, zo spracovania ropy)

Vznikajúce odpady v SR sa ukladajú na skládky , ktoré nezabezpečujú dostatočnú ochranu ŽP pred negatívnym vplyvom nesprávne skládkovaných odpadov. Veľká časť odpadov sa ukladá na tzv. "divoké skládky", bez akejkoľvek ochrany prostredia. Na niektorých skládkach je uložených viacero kategórií odpadov súčasne.

1.1. Bilancia vzniku odpadov

Podľa údajov sústredených odbormi ŽP okresných úradov a spracovaných v Centre odpadového hospodárstva SAŽP, pomocou RISO bolo v roku 1996 v SR spracovaných celkom 20,2 mil. ton odpadov, 10,1 mil. ton zvláštnych odpadov , z toho 1,5 mil. ton nebezpečných odpadov. Celková produkcia odpadov v roku 1996 oproti roku 1995 poklesla o 21,4%, čo predstavuje 5,5 mil. ton. V produkcii ostatných odpadov prišlo k zníženiu o 9,4 mil. ton , avšak produkcia zvláštnych odpadov sa zvýšila o 2,4 mil. ton. V rámci bilancie odpadov sa osobitne sledujú nebezpečné odpady. Ich množstvo sa v roku 1996 oproti roku 1995 znížilo o 1,0 mil. ton.

1.2. Nakladanie s odpadmi

V období rokov 1993 až 1996 bola vykonaná analýza vzniku a spôsobu nakladania s odpadmi na území SR, z výsledkov ktorej bol v roku 1996 spracovaný a následne schválený uznesením vlády SR č.799/1996 aktualizovaný POH SR do roku 2000. Tento dokument pre SR bol ďalej spracovaný na regionálnej úrovni a na úrovni pôvodcov odpadov.

Najvýznamnejšie ciele a opatrenia sú zamerané hlavne na:

1. za rok 1997-2000:
   • zneškodniť nevhodne skladované nebezpečné odpady
   • vytvoriť systém kontajnerizácie na nakladanie s nebezpečnými odpadmi
   • vybudovať zariadenia na zneškodňovanie nebezpečných odpadov
   • znížiť množstvo problémových látok v komunálnom odpade
   • vytvoriť systém nepriameho zberu recyklovateľných druhov odpadov
2. za rok 2000-2005:
   • zvýšiť rozsah využívaných odpadov a ich zložiek
   • zneškodňovať nebezpečné odpady vyhovujúcim spôsobom na vyhovujúcich zariadeniach
   • dobudovať sieť dotrieďovacích zariadení odpadov slúžiacich na separáciu využiteľných druhov odpadov

1.3. Zneškodňovanie odpadov

1.3.1. Skládky odpadov

Skládkovanie je najrozšírenejší spôsob zneškodňovania odpadov v SR, avšak oproti minulosti, je v súčasnosti už len 2% odpadov ukladané na nepovolených skládkach. Z celkového množstva zvláštnych a nebezpečných odpadov sa skládkuje 24,7%. V roku 1996 bolo v SR prevádzkovaných 538 skládok, z toho 114 vyhovuje v plnom rozsahu technickým požiadavkám. Z uvedeného počtu 84 skládok je regionálneho charakteru napr. (Tvrdošín, Námestovo, Sniná, Žiar nad Hronom, Trebišov).

1.3.2. Spaľovanie odpadov

Na území SR je v prevádzke 78 spaľovní odpadov. Z toho 39 slúži na spaľovanie odpadov zo zdravotníckych zariadení, pričom v niektorých sa spaľujú aj iné druhy odpadov. Okrem dvoch veľkolepiacich spaľovní určených na spaľovanie komunálneho odpadu v Bratislave a Košiciach spaľuje aj v ďalších dvoch spaľovniach (napr. Lehnice). V 37 spaľovniach sa spaľuje aj určitý podiel nebezpečného odpadu.

1.3.3. Skladovanie

V roku 1996 bolo v SR skladovaných 1,6% ( 0, 16 mil. ton) zvláštnych a nebezpečných odpadov. Niektoré druhy nebezpečných odpadov sa so súhlasom orgánov štátnej správy skladujú aj dlhšiu dobu, nakoľko u nás nie sú zatiaľ vhodné zariadenia na ich zneškodnenie.

1.3.4. Využívanie odpadov

Podľa údajov získaných RISO sa z celkového množstva zvláštnych a nebezpečných odpadov využíva 53,1%, z toho zvláštnych sa využíva 61% a nebezpečných 8,3%. Vysoký stupeň využívania odpadov je ovplyvnený vysokým podielom využívania poľnohospodárskych odpadov. Z celkového množstva 5,9 mil. ton tohoto odpadu sa až 4,9 mil. ton využíva.

Ďalšími významnými druhmi odpadov, ktoré sa materiálovo využívajú, sú železný šrot, zberový papier a zberové sklo.

Na spracovanie druhotných surovín boli v SR vybudované kapacity, ktoré presahujú výskyt, najmä možnosti zberu domácich zdrojov. Vzhľadom na túto skutočnosť časť druhotných surovín sa zabezpečuje dovozom. V menšej miere sa spracovávajú farebné kovy, odpadové plasty a opotrebované pneumatiky.

Železný šrot sa spracováva v podnikoch VSŽ a. s. Košice a Železiarne a. s. Podbrezová, ktoré spracujú 1 325 tis. ton železného šrotu.

Do SR sa za účelom spracovania dováža 283 tis. ton železného šrotu ročne.

Zberový papier spracováva JCP a. s. Štúrovo, PT a. s. Žilina, HP a. s. Harmanec a SCP a. s. Ružomberok.

Tieto podniky spracovali v roku 1996 117,4 tis. ton zberového papiera, z čoho zberom v SR bolo zabezpečených 98 tis. ton . (pozri príloha č. 2)

Spracovateľským podnikom na zberové sklo je Skloobal a. s. N1emšová, ktorý v roku 1996 spracoval 38,4 tis. ton zberového skla.

Okrem uvedených druhotných surovín sa v odpade vyskytujú aj ďalšie využiteľné zložky, najmä farebné kovy, odpadový textil, odpadové plasty, z ktorých sa využíva zo zozbieraného množstva 77%.

1.3.5 Nakladanie s komunálnym odpadom

Na území SR sa ročne vyprodukuje približne 1,7 mil. ton komunálneho odpadu, čo predstavuje na jedného obyvateľa 312 kg odpadu za rok. Z údajov ŠÚ SR vyplýva, že z komunálneho odpadu sa vyseparuje celkove 38 406 ton druhotných surovín. Do separovaného zberu sa zapájajú aj obcia a mestá, za posledný rok to bolo 651 obcí a miest. Najväčšie množstvo vyseparovaného odpadu tvorili kovy, papier, bio-odpad a sklo.