ZAUJÍMAVOSTI K TÉMATICKÉMU CELKU
PRVOKY

V súčasnosti sa počet pomenovaných prvokov odhaduje cez 65 000, z ktorých vyše polovica je fosílnych, a asi 10 000 parazitických. Voľne žijúce prvoky sú veľmi dobre prispôsobené zmenám teploty. Znášajú aj relatívne vysoké teploty - napr. meňavka Ameba proteus bola nájdená vo vodách teplých až 45°C, nálevníky Maryna rottalensis až pri 52°C, Disematosoma invallatum 50°C, Spiretta planticola pri 50°C.

Bičíkovce (Mastigophora)

Trypanozóma spavičná (Trypanosoma gambiense) spôsobuje spavú chorobu, rozšírené v západnej a strednej Afrike. Prenáša ju mucha tse-tse (Glossina palpalis). U človeka parzituje v krvi, lymfatických uzlinách, cerebrospinálnom moku. V krvi sa rýchlo rozmnožuje, ale jej množstvo je periodicky znižované činnosťou protilátok. Chorý v pokročilých štádiach choroby upadá do letargického stavu podobného spánku . Neliečené ochorenie trvá 1-6 rokov a končí smrťou. Parazity spôsobujú splodinami látkovej premeny deštrukciu nervových buniek.

Trypanosoma rhodesiense - vo východnej a strednej Afrike, prenášačom je Glossina morsitans. Rezervoárom choroby sú stepné cicavce (napr. antilopy). Príznaky a vývoj choroby sú podobné ako u trypanozómy spavičnej, ale priebeh je oveľa rýchlejší.

Trypanosoma cruzi spôsobuje Chagasovu chorobu v južnej a strednej Amerike. Prenášačom sú ploštice (čeľaď Reduviidae). Rezervoárom sú cicavce (pes, pásavec, sviňa...). Prenášajú sa výkalmi ploštíc prenášanými do kože. Je to typické ohniskové ochorenie. Smrť nastáva zlyhaním činnosti srdca.

Leischmania donovani spôsobuje ochorenie kala-azar. Chroba sa vyskytuje v oblasti Stredozemného mora, až po Indiu. Rezervoárom sú domáce cicavce (pes), opice a stepné hlodavce. Prejavuje sa nápadným zdurením slezony a pečene, horúčkami a hnačkami. Dochádza ku charakteristickým výlevom krvi pod kožu a jej sčernaniu. Po vyliečení sa získava trvalá imunita.

Panciernaté bičíkovce (Dinoflagellata)

Najznámejším druhom je svetielko jagavé (Nocticula milaris), veľké ako špendlíková hlavička, ktoré žije v Severnom mori. Pripisuje sa mu nočné svetielkovanie nočnej hladiny. Svetielka svietia iba vplyvom podráždenia, ktoré však môže spôsobiť aj ľahké dotknutie, alebo potrasenie. Za teplých letných večerov niekedy svetielkuje každá vlna. Keď v takom čase pláva vo vode člnok, vyzerá to, akoby ho sprevádzali zelené plamene. Po každom zábere veslom zasvieti svetlo tisícov svetielok. Význam svetielkovania nepoznáme.

Koreňonožce (Sarcodina)

Skupina meňaviek zvaných "limax", žijúcich vo vode a v pôde, za určitých, doteraz neznámych podmienok, vytvárajú kmene, ktoré sú pre človeka virulentné. Napádajú CNS (mozog), pričom sa sem dostávajú inhalovaním cez nos, po čuchovom nerve. Do nosa sa dostávajú pri kúpaní vo voľnej prírode, alebo v krytých bazénoch. Postihnutí sú najmä mladí ľudia, od 8 do 25 rokov. Liečenie tohto ochorenia je zatiaľ málo úspešné, končí smrťou do 4-5 dní. Najnebezpečnejším druhom je Naegleria fowleri.

Meňavky našli uplatneni aj v kriminalistike :
(Lambert & Chardez) r. 1977 - v lese bolo nájdené zavraždené dievča. Muž, ktorý bol podozrivý z toho činu tvrdil, že v lese vôbec nebol. Analýza pôdy z jeho topánok, ktoré mal v ten deň obuté, ukázala silné podobnosti medzi spoločenstvom meňaviek zo skúmanej vzorky a z miesta, kde bolo dievča nájdené. Muž bol usvedčený.

Dierkavce (Foraminifera)

Sú to relatívne veľké prvoky so schránkou - s jednou, alebo viacerými komôrkami. Vyhynuté druhy (rodu Nummutiles) dosahovali až 70 mm. Farba schránky je rôzna - môžu byť červené, žlté, hnedé a pod. Veľká väčšina žije v mori, zriedkavo v brakických a sladkých vodách. Žijú na dne morí, kde pomaly lezú alebo prisadajú k rôznym predmetom. Len málo druhov je pelargických. 35% dna dnešných oceánov je pokrytých bahnom obsahujúcim schránky dierkavcov. Využívajú sa v paleontológii na stanovenie veku usadenín, ako aj na identifikáciu naftových vrstiev.

Mrežovce (Radiolaria)

Vznášajú sa pelargicky v mori, sú prispôsobené určitým hĺbkam. Sú dravé, živia sa morským planktónom (malými kôrovcami, rozsievkami, prvokmi). Odumreté schránky tvoria usadeniny na dne oceánov - radioláriové bahno. Nachádza sa obyčajne vo veľkých hĺbkach, pretože elementy ostatných organizmov sa postupne klesaním ku dnu rozpúšťajú. Takéto bahno sa nachádza najmä v Tichom a Indickom oceáne, v Atlantiku chýba. Najhojnejšie sa nachádzajú v stredne slaných moriach, pretože sa tu nachádza dostatok kremíka pre stavbu ich schránok.

Výtrusovce (Apicomplexa)

Kokcídie

Toxoplasma gondii je najrozšírenejší parazit voľne žijúcich domácich zvierat, ale aj človeka. Spôsobuje ochorenie nazývané toxoplazmóza. Ochorenie môže byť prenesené už na plod v tele matky, alebo sa nákaza získava počas života. Pri akútnom ochorení môžu byť napadnuté mnohé orgány tela. Nebezpečné je hlavne napadnutie CNS. Človek býva nakazený najmä od zvierat - povolania, pri ktorých sa človek stýka so zvieratmi vykazujú najväčšie percento ochorení: krmiči zvierat, laboranti a podobne. Choroba sa šíri perorálne (znečistené predmety, jedlo alebo infikované surové mäso), alebo tiež pri poranení. Zvlášť nebezpečné je ochorenie pre plod matky, pretože často dochádza k potratom, resp. k narodeniu hydrocefalických detí.

Hemosporídie

Patria sem druhy vyvolávajúce maláriu. Parazitujú v červených krvinkách, pričom konzumujú hemoglobín. Pravidelne striedajú hostiteľa. Časť vývoja prebehne v stavovcoch a časť v prenášačoch - bezstavovcoch.. Malária je rozšírená najmä v tropických oblastiach Ázie a Afriky. Chýba na ostrovoch Tichého oceánu, napriek tomu, že sa tam hojne vyskytujú jej prenášače z rodu Anopheles.

Vývoj:

Parazity sa dostávajú z infikovaného komára do krvi človeka. Napádajú bunky pečene, kde sa množia, vznikajú nové bunky a nákaza sa šíri. Po určitom čase napádajú červené krvinky. V krvi sú najprv kosákovitého tvaru, v krvinke sa zaokrúhľujú a menia sa na prstencovité útvary. Tieto štádia intenzívne stravujú hemoglobín a menia ho na žltočierny pigment. Dochádza k ďalšiemu deleniu - rozpadajú sa na 8-24 jedincov (merozoitov), ktoré sa vyroja do krvnej plazmy a napádajú stále nové krvinky. Každé vyrojenie spôsobuje u napadnutého človeka silný horúčkovitý záchvat.

Poznáme viaceré formy malárie, pre každú je charakteristické praskanie červených krviniek (a s tým spojený horúčkovitý záchvat) v určitom čase. Spôsobujú ich rôzne druhy malarických parazitov.

Ak sa komár nacicia krvi postihnutého, parazity sa v žalúdku uvoľňujú z krviniek. Delením vznikajú pohlavné bunky, ktoré sa spájajú a vytvárajú zygótu. Je to podlhovastá pohyblivá bezobalová bunka - ookineta. Táto preniká do steny žalúdka komára a mení sa na oocystu. Zväčšuje sa, zaokrúhľuje a vzniká v nej množstvo drobných buniek. Po prasknutí sa dostanú do telovej dutiny, vniknú do slinných žliaz a keď komár (resp. samička komára - pretože len tie cicajú krv) vpichne ciciačik do tela človeka, zárodky malárie sa spolu so slinami dostanú dovnútra.

Typickým predstaviteľom je maláriovec štvordňový (Plasmodium malariae). Spôsobuje štvordennú maláriu. Maláriovec trojdňový (Plasmodium vivax)sa rozpadáva po 48 hodinách, záchvat sa opakuje každý 3. deň. Maláriovec tropický (Plasmodium falciparum) spôsobuje maláriu s každodenným horúčkovitým záchvatom.

Pre boj proti malárií sa používajú účinné lieky na báze chinínu a niektorých ďalších látok brzdiacich rozmnožovanie jednotlivých štádií. Bojuje sa aj proti ich prenášačom (chemicky). Pre úspešný priebeh pohlavného rozmnožovania v komárovi nesmie klesnúť teplota okolitého prostredia pod 16°C. Okrem toho pre svoj život komáre rodu Anopheles potrebujú primerané klimatické podmienky - vlhkosť, málo svetla, neznášajú prievan...atď. Pretože tieto podmienky nenachádzajú v moderných ľudských obydliach, koncentrujú sa v našich podmienkach na život v stajniach a cicajú krv domácich zvierat.

Prvoky však môžu byť aj veľmi užitočné. Riasničkavce sú súčasťou mikrobiálnej flóry v bachore prežúvavcov a pomáhajú pri trávení rastlinnej celulózy, ktorej zvieratá pri svojej výžive prijímajú ohromné množstvá, ale nemôžu ich sami rozložiť. Pre človeka sú prvoky mimoriadne dôležité v čističkách vôd, kde v tzv. biologickom stupni čistenia prispievajú k ostraňovaniu baktérií. Okrem toho sú prvoky "biochemickými nástrojmi" v laboratórnych testoch nových farmaceutických výrobkov.