logo Infovek

JADROVÁ ENERGIA

Začnime otázkou: V čom je vlastne problém?

Postupujme procesom výroby energie v jadrovej elektrárni, od surovín až po to, čo vznikne a zostane...

Problém 1: Surovinové zdroje

Jadrová elektráreň funguje na princípe štiepenia atómov. Keď do atómu uránu narazí neutrón, atóm sa rozpadne na dve časti, ktoré majú dokopy menšiu hmotnosť ako pôvodný atóm. Rozdiel hmotností sa premieňa na čistú energiu (Albert Einstein: E=mc2). A pri rozpade atómu dochádza aj k uvoľneniu ďalších neutrónov, ktoré môžu naraziť do ďalších atómov uránu atď.

Ako palivo sa používa urán, získavaný z uránovej rudy (smolinec). Svetové zásoby tejto rudy sa odhadujú na 2 milióny ton. Odhad ročnej spotreby všetkými jadrovými elektrárňami vo svete je asi 30 tisíc ton.

Veľmi podrobne je proces výroby jadrovej elektrickej energie spracovaný na [1].

Asi nikto sa neobáva minutia zásob uránu. Môže to mať dva dôvody. Jednoducho je uránu dostatok.

Alebo nikto nepredpokladá, že jadrové elektrárne ako zdroj energie budú fungovať ešte celých šesťdesiatsedem rokov dovtedy, kým ho dokážu úplne minúť. Čiže paliva je jednoducho dostatok.

A hoci je ho dostatok, práve jeho ťažba má najväčší devastujúci vplyv na životné prostredie. Len malé množstvo (asi sedem desatín percenta) z vyťaženej rudy je čistý štiepny urán 235. To však neznamená, že odpad nie je rádioaktívny.

Tento problém je okrajovo spomenutý na stránke [3].

Problém 2: Znečisťovanie životného prostredia ako dôsledok bežnej prevádzky jadrových elektrární.

Na stránke [2] môžeme nájsť veľa zaujímavých názorov. Tak napríklad:

“Ľudia, ktorí pracujú s uhlím, sú vystavení oveľa väčšej radiácií (v dôsledku C-14 obsiahnutého v uhlí) ako bežní zamestnanci jadrovej elektrárne.” (Aleks Essex (Neviem, ako veľmi možno dôverovať týmto menám, pri niektorých sa jednoducho nemôžem ubrániť pocitu, že ide len o prezývky, ale posúďte sami.))

“Jadrová energia je veľmi čistý zdroj energie a žiadny iný zdroj v súčasnosti nie je taký čistý efektívny.” (Female Nerd). Táto veta je veľmi zaujímavá, najmä preto, že človek, ktorý ju vyslovil (respektíve napísal), o sebe tvrdí, že je prívrženec hnutia Greenpeace.

Naozaj, bežná prevádzka jadrových elektrární nemá prakticky žiadny vplyv na životné prostredie.

Mohlo by sa zdať, že voda, používaná na chladenie reaktorov je pre životné prostredie nebezpečná. Voda môže ovplyvniť prírodné podmienky v celom regióne. Neúmerne sa zvyšuje vlhkosť, čo môže spôsobiť dýchacie problémy, zánik niektorých rastlinných druhov, citlivých na vlhkosť, v regióne.

Na druhej strane – región potrebuje energiu. Ak by sme silou-mocou chceli nepostaviť jadrovú elektráreň, máme dve možnosti.

Prvá: Postavíme elektráreň tepelnú. Vlhkosť vzduchu v regióne nielenže nebude stúpať, ale dokonca sa zníži. Zvyšovať sa budú emisie oxidu uhličitého (v lepšom prípade, za normálnych okolností stúpnu aj emisie oxidu uhoľnatého), oxidov dusíka a síry. Áno, existujú prostriedky na ich zachytávanie. Dokonca aj oxidy síry sa dajú zachytávať, ale nerobia to oveľa bohatšie krajiny (lebo na to nemajú dosť peňazí), tak prečo by sme to mali robiť my?

Druhá: Vodná elektráreň. Hádajte: Odkiaľ sa odparí viac vody – z vodnej plochy s rozlohou niekoľkých desiatok hektárov (vodnú plochu vodná elektráreň potrebuje na to, aby mohla fungovať) prirodzeným odparovaním, alebo z chladiacej veže jadrovej elektrárne?

Pôvodne som sa na tomto mieste vôbec nechcel vyjadrovať k alternatívnym zdrojom energie, ale k vetru jeden citát:

“Každý tu hovorí o veterných mlynoch (anglický termín wind mill vyvoláva viac dojem zariadenia na výrobu múky ako elektrickej energie, ale nedajte sa pomýliť) atď... Ale taký veterný mlyn musí fungovať celé roky, len aby vyrobil množstvo energie, ktorá bola použitá na výrobu zariadenia samotného!!!” (Danny Kirkeby)

Problém 3: Bezpečnosť a krízové situácie

Ak niečo nemusí fungovať, tak to fungovať nebude. S tým jednoducho treba počítať. A pri jadrových elektrárňach sa na to pamätalo. Každý ochranný systém má ešte niekoľko vlastných ochranných podsystémov, ktoré zabezpečujú jeho funkčnosť.

(O tom, že všetko je zabezpečené, a keby niečo, tak sa reaktor automaticky odstaví, presvedčil Temelín už niekoľkokrát...)

Podstatnou vlastnosťou (zohrala svoju úlohu aj pri nešťastí v jadrovej elektrárni Černobyľ) všetkých ochranných systémov je to, že sa dajú vypnúť. Zablokujete ochranu a môžete skúsiť, čo to spraví...

Pozrime sa bližšie na toto zabezpečenie, na to, čo sa všetko môže stať.

Napríklad v januári 1976 došlo v jadrovej elektrárni Jaslovské Bohunice pri výmene palivových článkov (našťastie {Vonkajší obal palivového článku zabraňuje úniku rádioaktivity a hmoty z článku. Vypálený článok je oveľa rádioaktívnejší a teda nebezpečnejší.) pri druhej fáze – pri zavádzaní nových palivových článkov) k nehode. Jeden z palivových článkov bol vystrelený z aktívnej zóny reaktora. To bolo sprevádzané únikom pary (moderačná látka) a chladiaceho CO2.

Pri nehode zahynuli dvaja ľudia na udusenie oxidom uhoľnatým. Jeden z nich bol nájdený pri zamknutých únikových dverách. (Únikové dvere sa zamykali kvôli ochrane zamestnancov. Zabraňovalo sa tak ich svojvoľnému vstupu do miestnosti reaktora).

O Černobyle sa toho popísalo už veľa. Ale na obranu jadrových elektrární treba spomenúť fakt, že nehoda v jadrovej elektrárni Černobyľ sa stala pri testovaní “čo to znesie”, pri vypnutých zabezpečovacích systémoch.

Dôsledok: Keby sa niekto nebol hral...

Problém 4: Čo s palivom?

Posledná fáza je uskladňovanie vyhoreného rádioaktívneho paliva.

Slovensko má len dočasnú skládku jadrového odpadu. Životnosť takejto skládky je len niekoľko desiatok rokov. Lenže jadrového odpadu sa treba zbaviť na večné veky.

Niektorí tvrdia, že ho treba dostať pod zem. Dostatočne hlboko, aby nikoho neohrozoval. ([2])

Alebo na Mesiac (prípadne aspoň hocikde inde do vesmíru). (Tiež [2])

Obidve tieto riešenia sú síce zaujímavé a už v súčasnosti realizovateľné, ale rovnako sú aj veľmi nákladné.

Predpokladám, že čoskoro niekto vymyslí, ako jadrový odpad ešte využiť.

Prečo si to myslím?

Pred asi sto päťdesiatimi rokmi sa istý pracovník patentového úradu rozhodol dať výpoveď s odôvodnením, že už sa nič nové nedá vymyslieť. Jeho súčasníci veľmi nenamietali. Už sa vážne nedalo nič vymyslieť.

Ale našli sa aj takí, ktorí krútili hlavami a tvrdili, že to nemôže byť pravda. Nevedeli síce povedať, čo sa ešte vymyslí, ale vedeli, že ešte niečo nové sa vymyslieť musí. Preto sedeli a krútili hlavami.

A odmietanie jadrových elektrární preto, že nemáme čo robiť s jadrovým odpadom vyzerá ako tvrdenie, že je zbytočné zostrojiť lietadlo, lebo je vedecky dokázané, že predmet ťažší ako vzduch sa vo vzduchu nemôže udržať. (Existujú ešte stále ľudia, ktorí budú tvrdiť, že súčasný vedecký názor je za každých okolností jediný správny, a preto nie je možné, aby sa po ďalšom zdokonalení vedeckých postupov, spresnení informácií atď. začalo tvrdiť niečo diametrálne odlišné?)

Problém 5: Ekológovia

Prečo problém? Videl som niekoľkých živých “ozajstných ochrancov” prírody. A všetci ma nahnevali. Ja osobne nie som zástanca jadrových elektrární, môžem tvrdiť, že keby sa na Slovensku dali zohnať solárne články bez toho, aby človek musel byť nehorázne bohatý a mať všade veľa dobrých známych, bol by som jeden z prvých, čo by ich využívali.

Nie som zástanca jadrových elektrární, ale pokojne by som sa nasťahoval do blízkosti nejakej našej (a dokonca by som mohol pokojne spávať). Prečo? Na jadrové elektrárne v Jaslovských Bohuniciach aj v Mochovciach chodili nakúkať Rakúšania, prišli aj Maďari. A protestovali. A nakoniec prišli takzvaní nezávislí Američania a povedali: “Veď tie vaše jadrové elektrárne sú zabezpečené lepšie ako všetky naše dokopy.”

Slovensko rastie a bude potrebovať stále viac energie. A Rakúsko energiu má a je ochotné ju predávať. (Len málokto vie a hovorí o tom, že Rakúšania kupujú francúzsku energiu – čuduj sa svete – jadrovú. To im nevadí?)

Koľko ľudí zahynulo od nešťastia v Černobyle napríklad na Rakúskych cestách? A koľko pri nešťastiach v jadrových elektrárňach? Neodpoviem zámerne. Rakúske cesty by mi asi nikdy neodpustili...

Ochrancovia prírody sú ľudia (česť výnimkám), ktorí pokojne protestujú proti výstavbe jadrových elektrární, ale keď prídu domov (domov, oni nebývajú v jaskyniach, ako by sa mohlo zdať podľa toho, čo hovoria), rovnako pokojne si porozsvecujú všetky svetlá...

Poväčšine kritizujú všetko a všetkých, ale neponúkajú reálne riešenia.

A využívanie slnečnej a veternej energie, keď sa s ním začne, nebudú mať na svedomí oni (hoci oni to budú tvrdiť), ale bude to prirodzený dôsledok vývoja. Rovnako ako sa prešlo (vlastne stále sa prechádza a tento prechod sa zrejme nikdy neukončí) od tepelných k jadrovým či vodným elektrárňam, príde deň, keď bude svet fungovať na vietor (opäť).

Problém 6: Informovanosť a prístup k informáciám

Je veľmi ťažké získať čisté informácie. Objektívnu realitu bez cudzích subjektívnych postojov.

Každý si vyberá informácie podľa toho, čo sa mu hodí. Svoje údaje prezentuje ako konečné a všeobecné a preto veľmi jednoducho dokáže obalamutiť hocikoho. Ak vôbec existuje nejaká druhá strana, je možné, že nebude mať právo a/alebo možnosť prezentovať svoju (samozrejme tiež konečnú a všeobecnú) verziu.

Vedomé zamlčovanie informácií smeruje k “poslušnosti davu”, ale v niektorých prípadoch môže byť posudzované ako trestný čin.

Slovník

reaktor

zariadenie, ktoré slúži na uloženie aktívnej zóny. Zabezpečuje podmienky pre reakciu (teplota, tlak). Má aj ochrannú funkciu.

aktívna zóna

miesto v reaktore, kde prebieha štiepenie. Uvoľňuje sa využiteľné teplo.

moderátor

látka, ktorá spôsobuje spomaľovanie neutrónov v štiepnych reakciách.

Použitá literatúra

Jadrová ernergia: slepá ulička bez konca, združenie Za matku zem, apríl 1997.

Dôležité internetové adresy:

[1] www.mds.mdh.se/~dal95son/nuclear.htm

veľmi dobrá stránka o priebehu jadrových reakcií (v angličtine)

[2] www.femalenerd.com/debate/nuclear-power/default.htm

diskusia na tému jadrová energetika (v angličtine, varovanie pre striktných prívržencov hnutia Greenpeace: Napriek tomu, že niektorí zapojení do diskusie sú prívrženci hnutia Greenpeace, nebude sa vám to páčiť)

[3] www.infojet.cz/Ekologie/Temelin01.html

[4] www.infojet.cz/Ekologie/Temelin03.html

[5] www.infojet.cz/Ekologie/Temelin07.html

séria stránok venovaná jadrovej elektrárni Temelín. Autor poukazuje na možné problémy súvisiace s výrobou jadrovej elektrickej energie, rovnako aj na zbytočnosť existencie jadrovej elektrárne Temelín ako takej. Za zmienku určite stojí aj porovnanie JE Temelín a Černobyľ.

www.fns.uniba.sk/zmz/

združenie Za matku zem

www.ne.doe.gov/

Úrad jadrovej energie, energetiky a technológií – veľké množstvo rôznych informácií (v angličtine)

www.benwiens.com

rôzne formy získavania energie, využitie, teoretické riešenia, skladovanie

www.eia.doe.gov

všeobecne o zdrojoch energie, nie len atómové elektrárne


Autori: Ján Hanzlík, hanzlik@golem.gymzv.sk a Tomáš Piterka, shadow@golem.gymzv.sk


paticka
© 1999-2004 Projekt INFOVEK
Posledná zmena: