OBNOVITEĽNÉ
(alternatívne) ZDROJE ENERGIE
Obnoviteľné zdroje energie, ktorých základom je slnečné žiarenie (biomasa,
vodná, veterná a slnečná energia), sú schopné úplne pokryť spotrebu všetkých
druhov energie prakticky v každej krajine sveta. Sú ekologické a neznečisťujú
prostredie.
Zmenšujúce sa zásoby fosílnych palív, poškodzovanie životného
prostredia a zdravia ľudí rovnako ako etický rozmer problému súvisiaci s
tým, či máme morálne právo vyťažiť a spáliť všetky zásoby ropy a
odkázať budúce generácie len na spomienky, si vyžadujú premýšľať nad
zmenou súčasného stavu. Snaha o zmenu si však vyžaduje nové technológie,
a tie si vyžadujú nový spôsob myslenia. Cestná doprava je v súčasnosti
založená na technológii motora s vnútorným spaľovaním - technológii,
ktorá sa vo svojej podstatne objavila pred sto rokmi a pretrváva dodnes.
”Spôsob ako spotrebovávame energiu sa musí zmeniť”.
Teplo
aj elektrinu nie je ťažké vyrobiť. Súčasný spôsob výroby z
uhlia, ropy, zemného plynu alebo uránu však nie je ani čistý ani trvalo
udržateľný, pretože sa využívajú len fosílne zdroje palív. Zabezpečenie
trvalo udržateľného rozvoja a spoľahlivého zásobovania palivami
však vyžaduje vyrábať energiu využívaním obnoviteľných
(alternatívnych) zdrojov energie. Dnes je zrejmé, že obnoviteľné
zdroje energie by boli schopné plne nahradiť fosílné palivá.

BIOMASA

Organická
hmota či už vo forme dreva, rastlín alebo zvyškov nám dokáže poskytnúť
všetky užitočné formy energie - elektrinu, teplo aj kvapalné palivá pre
motorové vozidlá. Biomasa je v podstate zakonzervovaná slnečná energia,
ktorú rastliny vďaka fotosyntéze premieňajú na organickú hmotu. Potenciál
ukrytý v nej je skutočne veľký, priemerný
energetický obsah v jednom kg suchého dreva alebo slamy je asi 4,5 kWh, čo
znamená že približne 2 kg biomasy sú potrebné na to, aby sa energeticky
nahradil 1 liter ropy (pri zabezpečení rovnakej účinnosti využitia).
Nielen potenciál a ekologická únosnosť, ale hlavne cena tohto paliva je
zaujímavá, veď drevo je dnes najlacnejším palivom používaným na
Celosvetové
zásoby biomasy sú tiež obrovské a množstvo energie vytvorenej každý rok
fotosyntézou vo forme biomasy je až desaťkrát väčšie, ako je celosvetová
spotreba energie.
Biomasa môže v budúcnosti zohrať významnú úlohu pokiaľ
bude transformovaná na moderné nosiče energie - hlavne elektrinu, plynné a
kvapalné palivá.Existuje niekoľko
dôvodov, aby bola chápaná v tomto zmysle. Jedným z nich je, že biomasa je
dostupnejšia v oveľa širšej miere ako fosílne palivá a technológie na
jej využitie sú overené v praxi. V rozvinutých krajinách môže
pestovanie biomasy pre energetické účely poskytnúť aj východisko zo súčasnej
krízy vyplývajúcej z nadprodukcie poľnohospodárskych produktov. Ak by
bola biomasa pestovaná a využívaná na udržateľnej báze, nedochádzalo
by ani k nárastu CO2 v atmosfére, nakoľko pri jej spaľovaní sa uvoľní
len toľko CO2, koľko ho rastlina počas svojho rastu prostredníctvom
fotosyntézy z atmosféry odčerpala.
Biomasa
je však významný palivový zdroj už dnes, pretože zaisťuje jednu sedminu
spotrebovávanej energie vo svete. V súčasnosti sa využíva hlavne na
vykurovanie a v rozvojových krajinách jej podiel na trhu s energiou
predstavuje 40% až 90%. Je to hlavný palivový zdroj takmer polovice
celosvetovej populácie.
Biomasa je však dôležitým zdrojom energie aj v
rozvinutých krajinách. V USA toto palivo pokrýva viac ako 4% spotreby primárnej
energie (teplo, elektrina, kvapalné palivá a i.) -
je to približne toľko energie, koľko sa jej vyrába v jadrových
elektrárňach. V Kanade 8% a vo Švédsku 14%.
Náhrada 90 milión ton ropného
ekvivalentu biomasou by znamenala ročné zníženie emisií uhlíka do atmosféry
o 100 mil. ton.
VÝROBA
ELEKTRINY Z BIOMASY
Tak
drevo ako aj slama sa dajú využiť na výrobu elektriny vo veľkých parných
elektrárňach. Tento spôsob je veľmi rozšírený napr. v USA kde je v takýchto
zariadeniach inštalovaných až 8000 MW elektrického výkonu, čo zodpovedá
výkonu 8 atómových elektrární. Na túto výrobu sa využíva hlavne drevný
odpad. Na rozdiel od obyčajného spaľovacieho kotla na prípravu teplej
vody, ktorý má účinnosť často viac ako 80%, je účinnosť premeny
energie obsiahnutej v drevnej hmote na elektrinu podstatne nižšia - len
zhruba 20%.
Iným procesom, v súčasnosti
veľmi perspektívnym, je jej splyňovanie s následnou výrobou elektriny v
plynovej turbíne. Významným palivovým zdrojom získavaným z organických
odpadov je aj bioplyn, ktorý môže byť využitý na výrobu elektriny a
tepla.
VETERNÁ
ENERGIA

Energia vetra má svoj pôvod v slnečnej
aktivite. Zohrievaním vzduchu a jeho následným stúpaním do výšky dochádza
k prúdeniu vzdušnej masy okolo Zeme. Pred objavením parného stroja bol
vietor dôležitým zdrojom mechanickej energie využívanej napr. veternými
mlynmi alebo plachetnicami. Veľmi zaujímavý vývoj prebehol v Dánsku, kde
je v súčasnosti vo výrobe vetrených turbín zamestnaných asi 24 tisíc ľudí..
V roku 1997 pracovalo v Dánsku 4900 turbín, ktoré pokrývali 7% domácej
spotreby elektrickej energie.
|
KRAJINA
|
VÝKON
v MW
v dec. 1998
|
PRÍRASTOK
VÝKONU
1997-98
|
|
NEMECKO
|
2874
|
36,4
%
|
|
USA
|
2141
|
9,9
%
|
|
DÁNSKO
|
1420
|
30,6
%
|
|
INDIA
|
992
|
19,9
%
|
|
ŠPANIELSKO
|
880
|
87,7
%
|
|
HOLANDSKO
|
379
|
15,0
%
|
|
VEĽ.
BRITÁNIA
|
338
|
19,1
%
|
|
ČÍNA
|
200
|
65,6
%
|
|
SVET
|
9597
|
27,0
%
|
Potenciál
veternej energie je však oveľa väčší. Bolo by možné pokryť celú
spotrebu elektriny krajín EÚ len veternými elektrárňami vybudovanými na
morskom dne. Elektrárne budované na otvorenom mori (tzv. off shore wind
farms) sa stali skutočným hitom a od roku 1995 ich počet rastie obrovským
tempom - prírastok 27% každý rok. Dánsko plánuje takto vybudovať do roku
2030 asi 4000 MW (výkon 4 veľkých atómových elektrární) a pokryť 40%
domácej spotreby elektriny. Tento krok by umožnil odstaviť elektrárne na
fosílne palivá. Podobné plány sa realizujú aj vo Veľkej Británii, kde
podľa niektorých štúdií by bolo možné výrobou elektriny z vetra pokryť
až 6-násobok súčasnej spotreby elektriny v krajine.
Podstatné
však je, že cena vyrobenej elektriny z vetra je dnes na mnohých miestach
porovnateľná alebo dokonca nižšia ako cena elektriny vyrobenej z uhlia,
plynu alebo uránu. Skúsenosti z Nemecka a Dánska to jednoznačne potvrdzujú,
čo je aj hlavný dôvod mohutného rozvoja veterných turbín v týchto
krajinách. Bariérou širšieho uplatnenia tejto technológie u nás je
predovšetkým nízka výkupná cena elektriny a z toho vyplývajúca dlhá
doba návratnosti vložených investícií, ktorá vychádza často až na 20
rokov.
VODNÁ ENERGIA
Vodná
energia má tiež svoj pôvod v energii dopadajúcej na Zem zo Slnka. Slnečná
energia spôsobuje vyparovanie vody z oceánov, morí, jazier a vodných
tokov. Vodné pary sa presúvajú nad zemským povrchom a ich ochladzovanie
vedie ku kondenzácii a zrážkam. Tie zaisťujú vytváranie potenciálnej
energie vysoko položených zdrojov vody, ktorá sa mení na kinetickú
energiu pohybom v riekach. Kinetická energia vody sa bežne využíva na výrobu
elektrickej energie vo vodných elektrárňach. Technológia využívania
vodnej energie je najrozvinutejšou medzi obnoviteľnými zdrojmi.
Celosvetovo
pokrýva viac ako 18% vyrobenej elektrickej energie a je súčasne najvýznamnejším
obnoviteľným zdrojom energie (podiel výroby elektriny z iných obnoviteľných
zdrojov je len 1,1%). Vodná energia je prakticky jediným obnoviteľným
zdrojom energie, ktorý sa v širšej miere využíva aj u nás. V roku 1996
sa z vodnej energie na Slovensku vyrobilo viac ako 4,4 miliardy kWh, čo je
približne 15% našej spotreby .
Vodná
energia má mnoho výhod. Z najdôležitejších je možné uviesť :
- Vodné
elektrárne majú dlhú životnosť, pričom niektoré z nich pracujú 70 a
viac rokov.
- Napriek dlhej návratnosti vložených investícií (10-15 rokov) sa v dôsledku
nízkych prevádzkových nákladov a dlhej životnosti dosahuje vysoké
zhodnotenie investícií.
- Z hľadiska rýchleho pokrývania zmien záťaže je vodná energia veľmi
flexibilná, čo je dôležité pre integrované elektrárenské systémy.
Geotermálna
energia nie je v pravom zmysle slova obnoviteľným zdrojom energie. Tento
druh energie má pôvod v horúcom jadre Zeme, z ktorého teplo uniká cez
vulkanické pukliny v horninách. Teplota jadra sa odhaduje na 7000 stupňov
Celzia a vzhľadom na obrovské, takmer nevyčerpateľné zásoby energie v útrobách
Zeme, býva tento druh energie zaraďovaný medzi zdroje obnoviteľné. Zem
nepretržite uvoľňuje svoje teplo na každom mieste, pritom teplota zemského
obalu narastá s rastúcou hĺbkou.
Vplyv prevádzky
geotermálnych zariadení na životné prostredie však vzhľadom na vysoký
obsah minerálov v ťažených vodách, môže byť značný. V praxi sa tieto
problémy odstraňujú reinjektážou vody späť do hlbokého vrtu.
SLNKO
Slnko
je
jediným zdrojom energie, na ktorý sa ľudstvo môže plne spoľahnúť.
Predpokladá sa, že naše Slnko zanikne o 5
miliónov
rokov, takže slnečná energia je vzhľadom na ľudský život nevyčerpateľná.
Okamžitý výkon
slnečného zdroja v atmosfére predstavuje 1,7 .1017 W alebo
1,5 .1018 kWh ročne. V našich zemepisných podmienkach
energia dopadajúca na plochu 1
m2 dosahuje hodnotu 1000 až 1250 kWh/rok (cca 5 GJ). Je to značné
množstvo energie. Slnečná
energia nám dokáže poskytnúť všetko, čo od energie požadujeme a to často
veľmi jednoducho, čisto a bez rizika. Nie je to len elektrina, teplo a
svetlo pre naše domovy, ale aj palivo na prevádzku ekologicky čistých
automobilov.
Množstvo
slnečného žiarenia dopadajúce na Zem za jeden rok je až 20 tisíc krát väčšie,
ako je celosvetová spotreba energie. Dokonca aj energia dopadajúca na
strechu rodinného domu v oblastiach chudobných na slnečné žiarenie (napr.
severná Európa) je až 10-krát vyššia ako je jeho spotreba na vykurovanie
a prevádzku elektrospotrebičov.
Spôsobov,
ako vyrábať tepelnú alebo elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov, je
viac. Elektrinu je možné priamo vyrábať zo slnečného žiarenia napr.
pomocou tzv. slnečných (fotovoltaických) článkov. Nepriamo sa dá slnečná
energia využívať, či už vo forme biomasy (rastliny využívajú slnečné
žiarenie prostredníctvom fotosyntézy na svoj rast), veternej energie, ktorá
vzniká v dôsledku nerovnomerného zohrievania zemského povrchu slnečnými
lúčmi a následnej cirkulácie vzduchu alebo vodnej energie, ktorá má svoj
pôvod vo vyparovaní vodných plôch (moria, oceány) v dôsledku slnečného
žiarenia a následných zrážkach dopadajúcich na Zem, ktoré zase dávajú
silu vodným tokom. Zo všetkých týchto zdrojov je možné vyrábať teplo a
elektrickú energiu a to pri použití v súčasnosti dostupných technológií.
Slnečnú
energiu je možné zachytávať napr. pomocou Fotovalvatických článkov. Takéto
sa nachádzajú napr. v kalkulačke.
| Kremíkové články |
Účinnosť |
Zisk v
kWh/m2/rok |
| monokryštalické |
16 - 17 % |
176 |
| polykryštalické |
14 -15 % |
154 |
| amorfné |
8 - 9 % |
88< |
Z uvedenej tabuľky vyplýva, že články s plochou 1 m2 dokážu ročne
vyrobiť energiu dostatočnú na prejdenie asi 2000 km elektrickým vozidlom s
klasickými batériami. Ročná celosvetová produkcia fotovoltaických článkov
dnes predstavuje výkon asi 60 MW. Hlavnou bariérou širšieho uplatnenia
fotovoltaických článkov pri výrobe elektrickej energie je ich cena.
Utópia? -alebo blízka realita
Všetká energia sa točí okolo Slnka. Slnko je základ všetkého života. Slnko poskytlo planéte život a aj zdroj energie. Veď od nepameti používame slnečnú energiu pre svoje potreby. Zoberme si už len také obyčajné vyhrievanie sa na slnku. Aj to je forma využívania energie. Ľudstvo by sa malo zastaviť, obzrieť, a zamyslieť sa, prečo je Zem taká znečistená. Využívali sme prírodnú energiu, ale nesprávnym a nešetrným spôsobom. Je čas napraviť svoje chyby a vymyslieť niečo nové, prevratné.Čo by vyrábalo energiu pre potreby ľudstva bez toho, aby sa Zem znečisťovala. Aj keď pojem výroba energie je nepresný. Ide vlastne o premenu energie z jednej formy na inú. Energia je všade okolo nás, za čo sa môžme poďakovať Slnku. My sa len musíme naučiť premieňať energiu. Ak to bude každý vedieť, nemáme sa čoho obávať. V zmenšenej podobe si dokážeme predstaviť elektrickú sieť v našom dome ako neobmedzený zdroj energie. Potom si predstavíme elektráreň, ako neobmedzený zdroj energie pre naše domy. A napokon Slnko je neobmedzený zdroj energie pre tie elektrárne. Ak ho vieme správne využívať. Či už formou priamej slnečnej energie, alebo vodnej, veternej, geotermálnej a bio-energie. No tieto všetky majú svoj pôvod v Slnečnej energii.
V dnešnej dobe sa veľa energie a s tým spojenými emisiami spotrebuje v automobilovom priemysle. A tu tak skoro nebudú fungovať alternatívne zdroje
energie. Slnko je dobrá myšlienka, ale samotné nestačí. Vedel by som si
predstaviť spojenie slnečnej energie s chemickou v podobe rozštiepenia vody
na vodík a kyslík, čo sú látky veľmi bohaté na energiu. Tým by sa za
určitých podmienok dokázal pokryť dopyt po energii do automobilov. Tu sme sa dotkli aj chemickej energie, ale podľa mňa to nie je obnoviteľný zdroj energie. Určite trvácnejší a ekologickejší, ale nie obnoviteľný. Je to len dočasné riešenie, kým ľudstvo nevymyslí niečo iné. A pri dnešnom rozvoji vedy a informačných technológií to nenechá na seba dlho čakať. Zatiaľ však nevieme vhodne využiť niektoré materiály alebo je to finančne dosť náročné. Ale v blízkej budúcnosti by sme sa mali určite poberať týmto smerom.
Ak sa nevymyslí lepši spôsob využívania palív bude to mať dopad na
nasledujúce generácie. Alternatívne zdroje energie a alternatívne palivá
sú dobrou myšlienkou, je to ekologické a teda pre zdravý život obyvateľov
modrej planéty je to len PLUS.
Na
anglických stránkach stačí dať hladať napr. alternative energy
alebo alternative sources a nájdete veľké množstvo stránok. Odporučam viac špecifikovať, čo hladáte, lebo téma ako ochrana prírody je veľmi bežná.