PRVÁ POMOC
námety na praktické cvičenia

zhodnotenie situácie, základné príznaky najčastejších poranení, 5T (ticho, teplo, tekutiny, tíšenie bolesti, transport), druhy krvácania a ich zastavenie, topenie sa, úrazy elektrickým prúdom, vyrazenie dychu, čkanie, pohryzenie zvieratami, uštipnitie hadom, šok, naliehavé stavy pri cukrovke, vykĺbenie, podchladenie, omrzliny, úpal, popáleniny, prudká alergická reakcia (anafylaktický šok), triesky, bodnutie hmyzom.

Tieto témy dopĺňajú ešte praktické cvičenia:

• NÁCVIK STABILIZOVANEJ POLOHY NA BOKU
• NÁCVIK OBVAZOVÝCH TECHNÍK
• NÁCVIK RESUSCITÁCIE
• NÁCVIK FIXÁCIE KONČATÍN PRI ZLOMENINÁCH
• NÁCVIK PREPRAVY POSTIHNUTÉHO

Na precvičovanie teoretických vedomostí by som doporučovala použiť tvorivejšie metódy, než klasické ústne, či písomné opakovanie. Snáď medzi najmotivujúcejšie metódy patria rôzne súťaže, na ktoré som sa zamerala ja:

• ZOSTAVOVANIE BALÍČKA PRVEJ POMOCI
• PRECVIČOVANIE PRÍZNAKOV A PRVEJ POMOCI PRI NIEKTORÝCH PORANENIACH

NÁCVIK STABILIZOVANEJ POLOHY NA BOKU

osoba predstavujúca zraneného

Do stabilizovanej polohy na boku ukladáme postihnutého v bezvedomí, ktorý dýcha a bije mu srdce. V tejto polohe sa udržia voľné dýchacie cesty, pretože jazyk nemôže zapadnúť, hlava a krk ostávajú vo vzpriamenek polohe, takže cesty na prechod vzduchu sú rozšírené a vývratky, či iné tekutiny môžu voľne vytekať z úst postihnutého. Pri podozrení na poranenie chrbtice túto polohu neaplikujeme!

Kľakneme si k postihnutému, jeho hlavu obrátimr k sebe a zakloníme dozadu (ako pri uvoľňovaní dýchacích ciest). Ruku postihnutého, ktorá je bližšie k nám vystrieme a položíme pzdĺž jeho tela. Nadvihneme zadok a túto ruku vložíme pod neho, s vystretými prstami. Uchopíme jednou rukou vzdialenejšiu nohu pod kolenom a vzdialenejšiu ruku nad lakťovým kĺbom a ťaháme k sebe. Ruka aj noha by mali podopierať postihnutého zohnuté v pravom uhle. Opatrne vytiahneme druhú ruku spod tela postihnutého a položíme ju rovnobržne s telom poza chrbát, aby sa postihnutý nemohol prevrátiť na chrbát.

Tento pokus môžeme predvádzať samozrejme jedine v miestnosti s kobercom, prípadne učiteľ može priniesť nejaký veľký igelit na ktorom je možné túto techniku nacvičiť. Po predvedení učiteľom je vhodné nechať žiakov vyskúšať si to v dvojiciach.

NÁCVIK OBVAZOVÝCH TECHNÍK

osoba predstavujúca zraneného, obväzový materiál (najlepšie sú elastické obväzy)

Na začiatku obväzovania končatín urobíme dve túry na tom istom mieste, pričom na začiatku druhej zahneme rožok začiatku obväzu, aby sme ho fixovali . Dbáme na správne otočenie obväzu (odvíjaný obväz je smerom od tela). Po zvládnutí hlavných obväzových techník - klasická a klasová pristúpime k nácviku obväzovania kĺbov a hlavy. Upevnenie obväzu môžeme realizovať špeciálnymi spinkami (priloženými k obväzu), zapínacími špendlíkmi, v prípade nedostatku iných prostriedkov aj jednoduchým podložením pod obviazaný obväz. Ak používame obyčajný gázový obväz, môžeme ho na konci natrhnúť, zaistiť uzlom proti páraniu a jednoducho obvinúť a uviazať (najlepšie ambulantným uzlom), prípadne zalepiť leukoplastom.

fixácia obväzu	upevnenie gázového obväzu
klasický štýl	klasový štýl
obväzovanie kĺbov	obväzovanie hlavy

Je potrebné mať dostatok obväzov (najlepšie na každú dvojicu apoň jeden), pretože inak je ťažké udržať pozornosť a hlavne disciplínu žiakov. Pri obväzovaní je vhodné verbálne opakovanie teoretických vedomostí - napríklad o zlomeninách, krvácaní a podobne.

NÁCVIK RESUSCITÁCIE

model človeka určený na nácvik resuscitácie, zrkadielko

Ak postihnutý nedýcha a nebije mu srdce, treba sa postarať o dýchanie a krvný obeh tak, aby sa udržal prístup kyslíka do mozgu. Dýchanie môžeme detekovať priložením zrkadielka k ústam a nosu postihnutého, ktoré sa v prípade, že tento dýcha zahmlie. Inak môžeme priložiť k jeho nosu ušný boltec tak, aby sme zároveň videli aj jeho hrudník - dych budeme cítiť jednak na uchu a jednak môžeme pozorovať dvíhanie hrudného koša. O zlyhaní obehového systému nám napovedá modrofialové sfarbenie okolo úst (cyanóza), ale musíme sa o tom presvedčiť priamo nahmataním pulzu. Najspoľahlivejším miestom je hrtan a priľahlý sval, na ktorý priložíme končeky prstov. S resuscitáciou treba pokračovať, kým postihnutý nezačne samovoľne dýchať a neobnoví sa mu srdcová činnosť, resp. kým zodpovednosť za chorého nepreberie lekár.

Pokiaľ postihnutý nedýcha, najprv mu treba uvoľniť dýchacie cesty - ukazovákom a prostredníkom jednej ruky zdvhneme bradu dopredu, pričom dlaňou druhej ruky tlačíme čelo dozadu. Sánka posunie jazyk dopredu a uvoľní tak dýchacie cesty. Potom sa čistými rukami presvedčíme, či postihnutý nemá v ústach nejaký predmet (prípadne zvratky, potrava, protéza), ktorý mu bráni v dýchaní a tento odstránime. Pokiaľ ani po uvoľnení dýchacích ciest postihnutý nezačal spontánne dýchať, začneme s umelým dýchaním. Dýchanie z úst do úst je založené na vydychovaní vzduchu z vlastných pľúc do pľúc postihnutého. Uvoľníme dýchacie cesty, naširoko otvoríme ústapostihnutého, prstami druhej ruky stlačíme nos a hlboko sa nadýchneme. Pri vydychovaní do jeho pľúc pozorujeme jeho hrudník, ktorý by sa mal dvíhať - v opačnom prípade nemá celkom voľné dýchacie cesty, musíme ich znova skúsiť uvoľniť. Priebežne kontrolujeme pulz, a vdychujeme 12 až 16 krát za minútu, kým sa neobnoví prirodzené dýchanie. Potom treba postihnutého uložiť do stabilizovanej polohy. Vonkajšia (nepriama) masáž srdca sa používa, pokiaľ srdce postihnutého nebije. Nahmatáme koniec hrudnej kosti, a asi 2 prsty od neho smerom k hlave položíme dlaň zápästnou hranou, prekryjeme druhou dlaňou a prekrížime prsty. Plecia majú byť priamo nad hrudnou kosťou postihnutého, lakte držíme vystreté. V takejto polohe stláčame hrudník postihnutého (u dospelého človeka cca 4-5 cm, rýchlosťou 80-100 stlačení za minútu. Striedame 15 stlačení hrudníka a 2 plné výdychy, až kým postihnutému nezačne spontánne biť srdce. Pulz kontrolujeme po prej minúte a potom každé 3 minúty. Po obnovení pulzu s masážou okamžite prestaneme! Ak sú prítomní dvaja zachráncovia, jeden sa postará o uvoľnenie dýchacích ciest, robí dýchanie z úst do úst a kontroluje obeh, druhý robí vonkajšiu masáž srdca (po čase sa môžu vymeniť). Resuscitácia prebieha v pomere 5 stlačení a 1 nadýchnutie. U malých detí pri umelom dýchaní vdychujeme do úst i nosa zároveň, primerane menšími vdychmi, rýchlosťou 20 vdychov za minútu. Vonkajšiu masáž srdca robíme stláčaním dvoma prstami (cca 1,5-2,5 cm), rýchlosťou 100-120 krát za minútu. Na 5 stlačení robíme 1 vdych.

uvoľnenie dýchacích ciest
dýchanie z úst do úst
kontrola krvného obehu	vonkajšia masáž srdca

Toto je jedna z najdôležitejších partií prvej pomoci, a preto na ňu treba klásť náležitý dôraz. Časovo je dosť náročné zvládnuť nácvik všetkých žiakov, preto je vhodné mať pripravenú aj inú aktivitu - napríklad precvičovanie obväzových techník, či ústne opakovanie dýchacej a obehovej sústavy, prípadne tém prvej pomoci.

NÁCVIK FIXÁCIE KONČATÍN PRI ZLOMENINÁCH

dlahy, trojrohé šatky

Pri zlomeninách dlhých kostí sa snažíme zafixovať končatinu v oboch jej priľahlých kĺboch. Používame materiál, ktorý máme po ruke - najlepšie dlahy, rovné palice, prípadne konáre, či pravítko. Pri otvorených zlomeninách kosti nikdy nenaprávame! Vyčnievajúce časti môžeme zakryť čistou gázou, obvinúť pevným ovínadlom a tlakom sa snažiť zastaviť krvácanie. Vždy čo najskôr vyhľadáme odbornú pomoc lekára! Pri fixáciach postupujeme podľa obrázkov.

zlomenina kľúčnej kosti
dvíhavý záves	priestor medzi ramenom a hrudníkom vystlať mäkkým materiálom	končatinu fixovať cez záves k hrudníku
zlomenina predlaktia a zápästia	zlomenina predkolenia
zlomenina ramennej kosti	zlomenina stehnovej kosti

Najjednoduchšia je práca v dvojiciach, treba mať dostatok fixačného a obväzového materiálu. Na túto tému nadväzuje aj preprava postihnutého, dá sa spolu nacvičovať aj na brannom cvičení, kde deti môžu prichádzať k učiteľovi po skupinkách, čo znižuje nároky na množstvo materiálu a zlepšuje udržanie disciplíny.

NÁCVIK PREPRAVY POSTIHNUTÉHO

stolička, nosidlá, pevná plachta, šatky

Pri prenášaní dieťaťa, či osoby s malou hmotnosťou môžeme použiť prenášanie v náručí. Pokiaľ je záchranca sám a postihnutý je schopný chôdze, pomáhame mu tak, že nás chytí okolo ramien a my ho chytíme okolo pása. Ak nie je schopný chôdze, môžeme ho ťahať po zemi - chytíme ho pod pazuchami, prípadne za odev na pleciach. Pokiaľ je pri vedomí a dokáže sa nás držať, prenášame ho na chrbte. Ak sú prítomní dvaja záchrancovia, môžu vytvoriť sedadlo zo štyroch rúk, pokiaľ im postihnutý nemôže pomáhať, lepšie je použiť sedadlo z dvoch rúk. Pri prenášaní po schodoch možno použiť stoličku, kedy jeden záchranca drží stoličku zospodu, a druhý hore. Pokiaľ máme k dispozícii nosidlá, postihnutého na ne položíme, prikryjeme a podľa potreby aj priviažeme. V prípade núdze si improvizované nosidlá môžeme aj sami vyrobiť. Postihnutého môžeme prenášať aj na plachte. Pokiaľ môže pomôcť viac záchrancov, môžeme postihnutého prenášať spoločne na rukách - vtedy však treba počúvať príkazy zodpovedného záchrancu, aby všetko prebiehalo synchonizovane.

sedadlo zo štyroch rúk
sedadlo z dvoch rúk
prenášanie na stoličke	improvizované nosidlá

Najlepšie je nacvičovanie niekde vo voľnej prírode, pretože prípadné pády, ktoré sa môžu vyskytnúť budú menej nebezpečné.

PRECVIČOVANIE

ZOSTAVOVANIE BALÍČKA PRVEJ POMOCI

Po prebratí celku o prvej pomoci, by sme mohli zapojiť tvorivosť žiakov a zároveň precvičiť s nimi nadobudnuté vedomsti tak, že by sa sami mali pokúsiť zostaviť si balíček prvej pomoci. Musíme ich upozorniť, že by mal byť čo najmenší, ale zároveň nám pri poskytovaní prvej pomoci nesmie nič chýbať. Rozdelíme teda žiakov do skupín približne po 4 žiakoch a necháme im nejaký čas (cca 5-10 minút), aby napísali čo všetko by mal taký balíček podľa nich obsahovať. Každú položku si musia obhájiť - zdôvodniť, načo ju budú potrebovať. Snažíme sa ich viesť k tomu, aby balíček neobsahoval veci, ktoré môžeme "zimprovizovať". Najlepšiu skupinu by sme mali odmeniť (známkou, prípadne sladkosťou).

PRECVIČOVANIE PRÍZNAKOV A PRVEJ POMOCI PRI NIEKTORÝCH PORANENIACH

Žiakov rozdelíme do dvojíc a v každej z nich si určia, kto bude postihnutý a kto bude záchranca. Potom si žiaci vylosujú témy a budú mať 5 minút na to, aby postihnutí napísali svoje príznaky a záchrancovia postupnosť krokov na záchranu (každý pracuje samostatne). Odpovede si môžeme zozbiarať, prípadne niekoľko dvojíc by mohlo verejne prezentovať svoj postup. Pre najlepších zvolíme vhodné odmeny.

• krvácanie (vlásočnicové, žilové, tepnové)
• šok
• bezvedomie
• topenie sa
• uštipnutie hadom
• pohryzenie zvieraťom
• zlomenina ruky
• zlomenina nohy
• popálenie
• omrzliny
• ... atď.

POUŽITÁ LITERATÚRA: