Téma č. 1 RASTLINNÉ PLETIVÁ

Autor: Doc. RNDr. Katarína Ušáková, CSc.

Typ hodiny:

vyučovacia hodina základného typu s využitím prvkov problémového vyučovania

Výchovno-vzdelávacie ciele:

Vzdelávacie ciele:

informatívne

1. Vysvetliť:
   • význam, funkcie a pôvod rastlinných pletív
   • rozdiel delivých pletív od trvácich, primárnych od sekundárnych
   • vytvorenie druhotného delivého pletiva (kambia a felogénu)
   • anatomickú podstatu otvárania a zatvárania prieduchov
   • stavbu cievneho zväzku
2. Poukázať na
   • rozmanitosť pletív
   • diferenciáciu pletív v závislosti od vývojového stupna rastliny
   • rozdielny pôvod sekundárneho a latentného meristému
   • klasifikáciu pletív podla rôznych kritérií
3. Využiť východiskové poznatky:
   • bunka, jednobunkové a mnohobunkové organizmy
   • ucivo 5. rocníka ZŠ "Časti rastlinného tela"
4. Sprístupniť nové pojmy:
   • iniciála, meristém: pôvodný, primárny, latentný - perikambium, pericykel; sekundárny - kambium, felogén; pletivá - podľa pôvodu: pravé, nepravé, zmiešané; podľa tvaru: parenchymatické, vláknité a doštickovité; podla zhrubnutia bunkových stien: kolenchým a sklerenchým; podľa funkcie: krycie, vodivé, základné
   • cievny zväzok: kolaterálny, bikolaterálny, radiálny, koncentrický; drevo - cievy, cievice, lyko - sitkovice

Výchovné ciele:

formatívne

1. Zdôrazniť fakt, ako výrazne ovplyvnila adaptácia podmienkam prostredia životné funkcie rastlín a tie zasa stavbu a tvar buniek v pletivách a orgánoch
2. Poukázať na
   • význam poznatkov o pletive (pletivo - základ orgánov rastlín)
   • význam pletív z hľadiska pôvodu, tvaru a funkcie (krycie - ochrana, vodivé - výživa, základné - mechanická pevnosť)
   • hospodárske využitie jednotlivých druhov pletív, napr. drevo stromov (celulóza, triesloviny, kurivo), pestovanie lanu, konope (využitie sklerenchymatických vláken lykovej časti)

Rozvíjajúce ciele:

1. Použitím vhodných aktivizačných metód a postupov (otázky, problémové úlohy) viesť žiakov k rozvoju samostatného a tvorivého myslenia, napr.:
   • Môžu sa bunky trvácich pletív spätne premenit na delivé?
   • Môžu sa sekundárne pletivá nachádzať vo vegetačnom vrchole rastlín? Vysvetlite!
2. Využívať metódu informujúceho a porovnávacieho pozorovania pri rozlišovaní rôznych typov pletiva (trváce: podľa tvaru buniek - parenchymatické, vláknité a doštickovité; vodivé - cievy, cievice a sitkovice a pod.)

Vyučovacie metódy:

heuristický, rozhovor, výklad s uplatnovaním prvkov problémového vyučovania, vysvetľovanie, pozorovanie, upevňovací a zhrňujúci rozhovor

Vyučovacie prostriedky:

1. učebné pomôcky - priesvitky, diapozitívy (Rastlinné pletivá, n.p. Učebné pomôcky, Banská Bystrica), nástenný obraz, atlasy rastlín, originálny biologický materiál
2. didaktická technika: spätný projektor, diaprojektor

ŠTRUKTÚRA HODINY

I. Organizačná časť

prezencia, stručné oboznámenie s obsahom a náplňou nového tématického celku a zdôvodnenie prechodu z bunkovej úrovne na úroveň rastlinných pletív a orgánov

II. Preverovanie a kontrola vedomostí a zručnosti ziakov

Opakovanie a skúšanie:

1. individuálne - ústne, napr. vyriešenie problémovej úlohy z domáceho zadania, objasnenie všeobecnej štruktúry prokaryotickej a eukaryotickej bunky a pod.
2. skupinovo - písomne: zadanie vstupného didaktického testu z učiva "Časti rastlinného tela" na zistenie východiskových poznatkov žiakov zo základnej školy
   1. Skupina A:
   1. Vymenujte hlavné funkcie koreňa!
   2. Napíšte, co rozumiete pod pojmom steblo!
   3. Nakreslite a šípkami vyznačte dráhy prúdenia živín z lykovej casti žilky!
   4. Napíšte, co rozumiete pod pojmom zložený list a uveďte príklad!
   5. Nakreslite a popíšte vonkajšiu stavbu listu!
   6. Vymenujte možnosti postavenia listov na stonke a nakreslite ich!
   7. Vysvetlite význam cievnych zväzkov (žiliek) u rastlín!
   2. Skupina B:
   1. Napíšte, čo rozumiete pod pojmom rastlinné pletivo!
   2. Vymenujte hlavné funkcie listu!
   3. Napíšte čo rozumiete pod pojmom stvol!
   4. Nakreslite a šípkami vyznacte dráhy prúdenia živín v drevnej casti žilky!
   5. Napíšte, čo rozumiete pod pojmom jednoduchý list a uveďte príklad!
   6. Uveďte príklad, ktorá rastlina má listy:
      1. usporiadané v prízemnej ružici
      2. striedavé
   7. Nakreslite a popíšte vnútornú stavbu stonky!

III. Sprístupňovanie a osvojovanie nového učiva

l. MOTIVÁCIA

1. Metódou rozhovoru a prostredníctvom rôznych typov otázok sprístupniť ďalšie poznatky, ktoré súvisia s podstatou a klasifikáciou pletív. Napr.:
   • Definujte bunku!
   • Čím sa líšia jednobunkové organizmy od mnohobunkových?
   • Čím sú tvorené orgány rastlín?
   • Ako sa nazývajú súbory buniek, ktoré tieto orgány tvoria?
   • Ako sa nazývajú pletivá u živočíchov a človeka?
   • Čím sa líšia od rastlinných? (J. E. Purkyně poukázal na rovnaké zloženie rastlinných pletív a živocíšnych tkanív)
   • Vymenujte všetky druhy pletív, s ktorými ste sa doposiaľ stretli!
2. Problémová úloha: Na základe doterajších poznatkov o rastlinách, pokúste sa vysvetliť, prečo je poznanie rastlín, ich orgánov a pletív čoraz dôležitejšie pre praktické odbory, najmä pre poľnohospodárstvo, lesníctvo, farmaceutický a potravinársky priemysel? Svoje zdôvodnenie konkretizujte na príkladoch!
   So stavbou pletív tesne súvisia rozličné procesy, ktoré sa uskutočňujú v rastlinách. Preto je nevyhnutné poznať stavbu rastlín, aby sme tieto procesy lepšie chápali a mohli ich usmerňovať v prospech človeka ======> hospodársky význam pletív. Napr.:
   
   • stržeň cukrovej repy - cukor
   • drevo stromov - celulóza, triesloviny, farbivá, krmivo, textilný priemysel
   • pestovanie lanu, konope - využívanie sklerenchymatických vláken lykovej časti
   • krycie pletivá stoniek mnohých rastlín poskytujú:
   • korok - dub korkový
   • škoricu - škoricovník
   • kaučuk - kaučukovník
   • chinín - chinínovník
   • triesloviny - smrek, dub
   • z parenchymatických vylučovacích pletív vytekajú: gleje, arabská guma z akácií, živica, terpentín z borovice, rôzne balzamy atd. [Domáca úloha: Podla literatúry vyhľadajte a napíšte, dalšie možnosti hospodárskeho využitia rastlinných pletív.]

2. OBSAHOVÁ A DIDAKTICKÁ POSTUPNOSŤ

1. Definícia a pôvod pletív

Telo každej rastliny je tvorené z buniek.


• Sú tieto bunky u rastlín rovnaké alebo sa navzájom odlišujú? Čím sa odlišujú?
(tvarom, funkciou)


• Poznáte rastliny, ktorých telo je tvorené velkým počtom buniek? Uveďte príklad!
(vyššie rastliny)


• Prečo bunky niektorých rastlín sú už diferencované?
(sú prispôsobené funkcii)


• Existujú rastliny, u ktorých nachádzame len bunky rovnakého tvaru?
(áno, primitívne stielkaté, u ktorých všetky bunky vykonávajú všetky životné funkcie)

U vyšších rastlín pozorujeme už určitú delbu práce (machorasty, papraďorasty).
Tvar bunky je dôsledkom prispôsobenia sa vykonávanej funkcii.
Def: Pletivo je súbor buniek približne rovnakého tvaru a velkosti, prispôsobené na vykonávanie určitej fyziologickej funkcie.


• Ako sa nazýva veda, ktorá sa zaoberá štúdiom rastlinných pletív?
(histológia rastlín)

Stielkaté rastliny - primitívne rastliny, všetky bunky vykonávajú všetky funkcie
Vyššie stielkaté rastliny - bunky sa začínajú diferencovať (machorasty)
Papraďorasty - bunky sú už dokonale rozlíšené
U nižších rastlín jedna bunka umožnuje vykonávat všetky životné funkcie. V priebehu fylogenetického vývoja sa stavba rastlín stáva zložitejšia, bunky sa prispôsobujú svojej funkcii.

Problémová úloha: Vychádzajúc z definície pletiva vysvetlite, či pletivo vzniká postupným delením pôvodnej jednej bunky alebo sa bunky volne spájajú!

• Pravé pletivá - u vyšších mnohobunkových rastlín vznikajú pletivá delením materskej bunky a dcérske bunky sa neoddeľujú;
• Nepravé pletivá - u nižších mnohobunkových rastlín vznikajú pletivá druhotným zoskupením pôvodne samostatných buniek (riasa Hydrodyction).
• Zmiešané pletivá - vznikajú druhotným zrastaním pravých pletív (hýfy húb v mycéliu).
2. Rozdelenie pletív

Podľa schopnosti deliť sa rozlišujeme pletivá: delivé, trváce


Delivé pletivá

• Prečo sú pre rastlinu potrebné delivé pletivá?
- vznikajú z nich jednotlivé orgány
- zabezpečujú rast rastliny

Riasy - delivé pletivá vznikli z jedinej bunky iniciály (deliaca bunka) - tzv. pôvodný meristém - protomeristém. Rovnako vznikli aj pletivá machorastov, prasličiek a papradí. Plavúne, semenné rastliny - progres ======> početné iniciály tvoria sústavu delivých pletív meristémy.
• V ktorých častiach rastlín sú lokalizované delivé pletivá?
- rastové (vegetačné) vrcholy, ktoré tvorí tzv. primárny meristém

Trváce pletivá
MOTIVÁCIA: pozorovanie diapozitívov: diapozitívy č. 3, 4, 5 (parenchým, kolenchým, sklerenchým) Úloha:Popíšte stavbu a tvar jednotlivých pletív predložených diapozitívov! Trváce pletivá - tvoria bunky, ktoré stratili schopnosť deliť sa sú to už diferencované pletivá, ktoré vykonávajú určité špecifické funkcie;
• Môžu si niektoré bunky v rámci trváceho pletiva zachovať delivú schopnosť?
- Áno, týmto spôsobom vzniká tzv. latentný meristém. Do tejto skupiny patrí napr. kambium, ktoré sa tvorí v stonke a perikambium v koreni (dáva vznik bočným koreňom).


• Môžu bunky trváceho pletiva spätne nadobudnúť delivú schopnosť?
- Áno v stonke sa takto vytvára tzv. sekundárny meristém, ktorý tvoria väčšie, pretiahnuté bunky, obsahujúce vakuoly.

Delivé pletivo - meristém rozdeľujeme podla pôvodu:
1. pôvodný (protomeristém)
   • je predovšetkým prítomný v rastovom vrchole orgánu
   • tvoria ho rovnaké bunky - iniciály, z ktorých vývinom vznikajú rozličné prvotné meristémy
2. prvotný (primárny) - delivé pletivo, ktoré dáva vznik trvácim pletivám;
3. latentný - druh primárneho meristému, jeho bunky sa začínajú deliť až za určitých podmienok; zachováva si anatomické vlastnosti charakteristické pre delivé pletivo:
   • pericykel - v stonke (derivát stonky), vyrastajú z neho vedľajšie korene,
   • perikambium - v koreni, vyrastajú z neho bocné korene
4. druhotný (sekundárny) - vzniká tak, že urcité časti trvalých pletív nadobúdajú delivú schopnosť, vytvára tak druhotné trváce pletivá
   kambium - druhotné drevo a lyko
   felogén - zelená kôra, korok
   - podieľa sa na druhotnom (sekundárnom) hrubnutí stonky alebo koreňa (rastlina zväčšuje svoj objem do šírky).

Delivé i trváce pletivá sa združujú do sústav pletív prispôsobených určitým funkciám =========>
• krycie
• vodivé
• základné pletivá
Učebné úlohy:
1. Môžu sa bunky trvácich pletív spätne premeniť na delivé?
   (áno, sekundárny meristém).
2. Môže byt sekundárny meristém lokalizovaný na rastovom vrchole? (nie, felogén v kôre a kambium sekundárne vzniká len v stržňových lúčoch).
3. Môžu si niektoré bunky v rámci trváceho pletiva zachovať delivú schopnost? (latentný meristém - kambium v stonke, perikambium v koreni).

• Definujte pletivo!
• Vysvetlite rozdiel medzi:
  1. pravými a nepravými pletivami
  2. primárnymi a sekundárnymi pletivami
• Ako delíme meristematické pletivá?
• Vymenujte typy trváceho pletiva z hľadiska:
  1. tvaru
  2. funkcie
• Nakreslite a popíšte sklerenchým!
• Akú funkciu plní:
  1. sekundárny meristém
  2. latentný meristém