Téma: Porovnanie rastlinnej a živočíšnej bunky |
| |
Autor: PaedDr. Adriana Horňáková, PaedDr. Bartolomej
Petro
Gymnázium Sobrance, Cirkevné gymnázium Vranov nad Topľou |
| |
|
|
|
Ročník: |
|
|
|
4. ročník gymnázia (seminár z biológie) |
| Typ hodiny: |
|
|
|
hodina základného typu s využitím multimediálnych prvkov
|
Vyučovacie metódy: |
|
|
frontálne opakovanie, výklad s využitím multimediálnych prvkov,
riešenie problémových úloh
|
Vyučovacie prostriedky: |
|
|
počítač, internet, CD–ROM – Encyklopedie přírody, tabuľa
|
| Výchovno-vzdelávacie
ciele: |
|
|
Vzdelávacie ciele: |
|
|
|
vysvetliť
|
|
|
|
- všeobecnú štruktúru bunky,
- rozdiel medzi rastlinnou a živočíšnou bunkou,
|
poznať
|
|
|
|
- poznať stavbu a funkciu základných bunkových organel
|
využiť východiskové poznatky
|
|
|
- všeobecná štruktúra eukaryotickej bunky, stavba biomembrán
|
sprístupniť nové pojmy
|
|
|
- bunková membrána, plazmatická membrána, vakuoly, jadro, lyzozómy,
jadierko, mitochondrie, plastidy, Golgiho aparát, Endoplazmatické
retikulum, ribozómy, cytoplazma, cytoskelet
|
Výchovné ciele: |
|
|
|
- využívanie počítačov a internetu ako nástrojov pre získavanie
vedomostí
|
Štruktúra hodiny: |
|
|
Organizačná štruktúra: |
Oboznámenie žiakov s obsahom
a štruktúrou vyučovacej hodiny (úvod prebieha v laviciach, potom
si žiaci sadnú za počítače aj spolu so zošitmi a začnú si robiť
poznámky). |
Opakovanie a skúšanie
predchádzajúceho učiva |
-
Z čoho je zložená prokaryotická bunka?
-
Ktoré sú základné funkcie bunky?
-
Čo patrí medzi všeobecné vlastnosti bunky?
|
Obsahová a didaktická postupnosť: |
|
Vysvetlíme pojem bunka všeobecne.
Študenti si sadnú k počítačom, spustia si CD disk Encyklopedie přírody,
pomocou ktorého sa zoznámia so všeobecnou štruktúrou bunky živočíchov
a potom rastlín. |
| |
|
|
|
| Bunka |
|
|
|
Bunka - Cellula je základná stavebná a funkčná
jednotka organizmu, najjednoduchšia jednotka živej hmoty schopná samostatného
života. |
| Bunkové štruktúry: |
|
|
|
- Bunkové povrchy – oddeľujú bunku od prostredia, chránia bunku
- Cytoplazma – základná hmota vypĺňajúca bunku
- Organely – funkčné útvary v cytoplazme
|
Typy buniek: |
- Prokaryotická bunka
- Eukaryotická bunka
a) živočíšna
b) rastlinná
c) húb
|
| |
| Prokaryotická bunka je jednoduchšia ako eukaryotická.
Nikdy nevytvára mnohobunkový organizmus – najviac ak kolónie. |
| |
|
|
|
-
obrazová animácia umožňuje žiakom farebné
rozlíšenie jednotlivých bunkových organel živočíšnej bunky,
-
zvukový doprovod popisuje žiakom jednotlivé
bunkové organely a vysvetľuje im ich základnú funkciu týchto
organel
|
- obrazová animácia vysvetľuje rozdiel medzi rastlinnou a živočíšnou
bunkou,
- popisuje základné funkcie rastlinných bunkových organel.
|
V ďalšej časti hodiny sa žiaci pripoja na internet, konkrétne na webovú
stránku cellsalive.com, ktorú
využijeme opäť na spoznávanie a rozlíšenie jednotlivých bunkových
organel.
Žiaci tu nájdu bunku a pri posúvaní kurzora po bunke sa objaví názov
bunkovej organely, na ktorej sa kurzor práve nachádza.
Po kliknutí na túto bunkovú štruktúru sa zobrazí jej zväčšený a detailnejší
obraz. |
| |
|
| |
|
|
|
|
|
Stránka cellsalive.com
umožňuje prezeranie jednotlivých bunkových organel osobitne, čo
umožní žiakom lepšie pochopiť stavbu a funkciu jednotlivých bunkových
organel. |
Bunkové štruktúry živočíšnej
a rastlinnej bunky. |
|
Mitochondrie
– guľovité, oválne alebo tyčinkovité organely.
Stavba – na povrchu sú dve biomembrány.
Vonkajšia je hladká, vnútorná tvorí krysty (vchlípeniny). Vnútro
vypĺňa mitochondriálna matrix.
Majú vlastnú DNA.
Funkcia – oxidácia a fosforylácia živín, energia
sa ukladá do makroergických väzieb v molekulách ATP.
Dýchacie a energetické centrá bunky.
|
| |

Vysvetlivky: smooth er- hladké ER, rough er- granulované ER, ribosomes-
ribozómy
|
Endoplazmatické retikulum
Stavba - sústava vzájomne prepojených silne
sploštených kanálikov.
V okolí jadra je napojené na perinukleárny priestor.
Na povrchu sú viazané ribozómy = granulované ER, alebo je
povrch bez ribozómov = hladké ER. Funkcia
- syntéza bielkovín - granulované ER, syntéza lipidov a polysacharidov-
hladké ER, preprava rôznych látok v bunke transportnými vreckami odškrcovanými
na okrajoch ER a GA, skladovací priestor rôznych bunkových produktov,
regulačné riadenie - riadi rýchlosť prestupu rôznych látok, pH a i. |
| |
|
|
Bunkové jadro
– nucleus – je neoddeliteľnou súčasťou skoro každej bunky.
Len výnimočne u buniek vysoko špecializovaných jadro chýba (červené
krvinky u cicavcov). Jadro má najčastejšie guľovitý alebo oválny
tvar.
|
Stavba – organela bunky, na povrchu
je jedna membrána. Oddeľuje jadrový obsah od základnej cytoplazmy.
Nachádza sa tu jadrová hmota –chromatín (DNA a bielkoviny). Funkcia
a) genetická – prenos genetickej informácie z materskej na
dcérsku bunku,
b) riadiaca – riadi všetky procesy v bunke. Jadierko
– nucleolus; uložené vo vnútri jadra, približne uprostred.
Nie je ohraničené membránou. Funkcia – podieľa
sa na syntéze niektorých bielkovín, r – RNA, vznikajú v ňom ribozómy. |
| |
Ribozómy
Stavba - tvorené sú r–RNA a bielkovinami.
Sú zložené z dvoch podjednotiek.
Nachádzajú sa v Endoplazmatickom retikule a voľne v cytoplazme.
Funkcia – syntéza bielkovín. |
|
| |
|
Golgiho aparát
Súbor kosáčikovitých tubúl.
V živočíšnej bunke je umiestnený blízko jadra.
Prebieha v nich úprava produktov ER. Odškrcovaním vakuoly z Golgiho
aparátu vznikajú samostatné organely bunky - lyzozómy. |
| |
|
|
|
|
Vakuoly
- membránové vrecká.
Tvar zvyčajne guľovitý. Od cytoplazmy oddelené jednoduchou membránou. |
Funkcia - ukladanie roztokov zásobných
alebo odpadových látok.
Osmoregulačná funkcia - stiahnuteľná = pulzujúca vakuola sladkovodných
prvokov odčerpáva vodu.
Má aj potravnú funkciu = tráviace vakuoly. |
| |
|
|
|
Chromozómy, centriola, centroméra |
|
|
|
Centriola - deliace vretienko - stála štruktúra
živočíšnej bunky. Leží blízko jadra.
Stavba - je to dvojica kolmo na seba postavených
valčekov (zložené z mikrotubulov).
Funkcia - uplatňuje sa pri delení buniek. Indikuje
vznik druhej centrioly pred mitózou.
|
| |
|
Cytoskelet
Stavba - sústava vláknitých bielkovinových útvarov,
ktoré sú vo vnútri bunky.
Delia sa na dva základné typy útvarov:
Mikrotubuly - duté trubičky s priemerom 25 nm, tvorené bielkovinou
tubulínom.
Mikrofilamenty - dvojité retiazky priemerom 4-6 nm, tvorené bielkovinou
aktínom, alebo myozínom. Funkcia - opora
bunky, pohyb organel v bunke, transport látok v bunke, stavebná funkcia. |
| |
|
Lyzozóm
Stavba - vrecká guľovitého tvaru uzavreté jednotkovou
membránou.
Obsahujú enzýmy, ktoré majú vzťah k vnútrobunkovému tráveniu.
Vznikajú odškrcovaním od GA a ER - primárne lyzozómy, pohybujú
sa v cytoplazme a splývajú s vakuolami a vznikajú sekundárne lyzozómy
(fagolyzozómy). |
Nestráviteľné zvyšky potravy vo fagolyzozómoch zostávajú
v membránových telieskach ako zvyškové = reziduálne telieska alebo
terciárne lyzozómy. Tieto sa odstraňujú fagocytózou.
Funkcia - rozklad = trávenie makromolekulárnych
látok na jednoduché organické látky, zúčastňujú sa na trávení vlastných
bunkových štruktúr = autofágia, tým sa bunka zbavuje nepotrebných
štruktúr a súčasne využíva ich látky na metabolizmus. Pri odumretí
alebo značnom poškodení bunky sa membrána lyzozómov rozpadá a dôjde
k rýchlej lýzii bunky. |
| |
|
Chloroplast
Stavba – majú šošovkovitý tvar, na povrchu dvojitú
membránu. Vonkajšia je hladká, vnútorná vchlipovaná tvorí mechúriky
– tylakoidy. Ich vrstvením vznikajú graná.
Priestor vo vnútri chloroplastov tvorí matrix – stróma.
Funkcia – fotosyntéza
|
| |
Problémová úloha: |
Na základe doteraz sledovaných animácií skúste povedať
základné rozdiely medzi živočíšnou a rastlinnou bunkou (samostatne).
Ak majú s riešením úlohy žiaci problémy, ešte raz spoločne s učiteľom
zopakujú hlavné rozdiely v stavbe a funkcii živočíšnej a rastlinnej
bunky. |
| |
Opakovanie a zhrnutie: |
- vypracovanie pracovného listu žiakmi - pracovný
list bunka.
- rozdelíme žiakov na 2 skupiny A a B:
- skupina A - študentom dáme nakresliť rastlinnú
bunku s popisom a jadro s popisom.
- skupina B - študentom dáme nakresliť živočíšnu bunku s popisom
a mitochondriu s popisom.
|
| |
Technické pripomienky: |
Hodina sa realizuje v počítačovej
učebni s prístupom na internet.
Pre žiakov je veľkým prínosom, keď môžu byť aspoň čiastočne spoluautormi
procesu osvojovania nových poznatkov.
Využívanie prístupu na internet priamo na hodine je možné úplne
vylúčiť, ak si použité obrázky a animácie učiteľ vopred nakopíruje
na školský počítač.
Pokiaľ je to možné, odporúčame nechať žiakov pracovať priamo na
internete, aby sme im naživo demonštrovali možnosti, ktoré ponúka
internet priamo vo vzdelávaní.
Pri použití CD–ROM titulov priamo na hodine je potrebné premyslieť
technickú stránku veci. Pri väčšom počte počítačov je dobré mať
rovnaký počet CD nosičov, ale existujú aj iné možnosti. Jedným z
nich je mať CD–ROM nakopírované na disku školského servera a žiaci
ho takto môžu zdieľať z viacerých počítačov naraz. CD–ROM môžeme
zdieľať aj priamo z CD mechaniky jedného z počítačov, pri veľkom
počte strojov to však činnosť spomaľuje. Pri posledných dvoch možnostiach
treba brať do úvahy licenčné podmienky, ktoré uvádza dodávateľ CD
(singlelicencia alebo multilicencia). |
| |
Použitá literatúra: |
- CELLS alive! - http://cellsalive.com/
- Hančová, H., Vlková, M.: Biológia v kocke I. Bratislava: ART
AREA, 112 s. ISBN 80-88879-69-8
- Kol. autorov: Biológia pre 1. ročník gymnázií. Bratislava:
SPN, 1994. s. 33-45, 63-65, 104-107, 156-157. ISBN 80-08-01413-X
- CD-ROM Encyklopedie přírody 2.0
|