Názov:

POROVNANIE ŽIVOČÍŠNEJ A RASTLINNEJ BUNKY

Materiál:

cibuľa, pokožkový epitel žaby

Pomôcky:

pomôcky na mikroskopovanie

Chemikálie:

chlórzinkjód (= 20 g ZnCl₂ + 6,5 g KI + 1,3 g I + 10,5 ml H₂O) - skúmadlo na celulózu, 1% roztok metylénovej modrej

Postup:

Pokožkový epitel žaby získame takto: žabu dáme do sklennej nádoby na 24 hodín s výškou vodnej hladiny 3 cm. Vo vode nájdeme po čase plávať útržky povrchovej vrstvy pokožky, ktoré sa oddelili od hlbšie uložených vrstiev. Žabu vrátime na miesto, kde sme ju chytili. Na neskoršie pozorovanie si môžeme odložiť tieto útržky do 4% formaldehydu. Do kvapky chlórzinkjódu na podložnom sklíčku vložíme tenký plátok pokožky dužinatého listu cibule, a útržok epitelu žaby. Pripravíme preparát a pozorujeme. Potom pripravíme nový preparát tak, že oba objekty vložíme do roztoku metylénovej modrej.

Záver:

V prvom preparáte budú bunkové steny pokožky cibule sfarbené na modro až fialovo. Polygonálne bunky epitelu žaby budú sfarbené na hnedo. V druhom preparáte budú kontrastne, na modro, sfarbené jadrá oboch objektov a budú obklopené cytoplazmou zafarbenou na bledomodro.

Didaktická poznámka:

Vhodné na SŠ.

Názov:

VLÁKNO BAVLNY A VLNY POD MIKROSKOPOM

Cieľ:

Rozlíšiť vlákno živočíšneho a vlákno rastlinného pôvodu.

Materiál:

vlákno bavlny (príp. vaty), vlákno vlny (príp. vlas)

Pomôcky:

potreby na mikroskopovanie

Chemikálie:

chlórzinkjód (viď. uveď zloženie)

Postup:

Do kvapky chlórzinkjódu na podložnom sklíčku vložíme súčasne niekoľko vlákien bavlny a vlny, z ktorých pripravíme preparát na pozorovanie.

Záver:

Skrutkovito stočené bavlnené vlákna sú sfarbené na modrofialovo. Na vláknach vlny sa farebná reakcia neprejvila. Vlákna sa odlišujú aj svojou povrchovou štruktúrou. Z rozličného priebehu farebnej reakcie vyvoďte záver.

Didaktická poznámka:

Vhodné na SŠ.

ŽIVOTNÉ PREJAVY BUNKY

Názov:

STANOVENIE ŽIVOTASCHOPNOSTI BUNIEK FARBENÍM PODĽA JABLONKOVEJ

Princíp:

Nasledujúcim pokusom môžeme zistiť, či je bunka živá alebo mŕtva, alebo či v dôsledku nepriaznivých podmienok (príliš vysoká, príliš nízka teplota, nedostatok kyslíka, narkotizácia a iné) sa nachádza v paranekrotickom stave, tj. na hranici života môžeme previesť nasledujúci pokus.

Materiál:

hľuza zemiaka (Solanum tuberosum L.)

Pomôcky:

potreby na mikroskopovanie, sklenená tyčinka, hodinové sklíčka

Chemikálie:

roztok neutrálnej červenej (0,005 - 0,002 %), éter

Postup:

Pozdĺžne rezy pupeňom normálne vyvinutého očka na hľúze zemiaka vložte do kvapky roztoku neutrálnej červenej na podložnom sklíčku. Pozorujte pod mikroskopom pri malom zväčšení, bez krycieho sklíčka.

Záver:

• Keď je bunka živá, uvidíme najprv slabé sfarbenie protoplazmy, ktoré sa difúzne rozširuje. Asi po 1 - 5 minútach sa farbivo v protoplazme nahromadí ako farebné zrniečka, zatiľ čo ostatná protoplazma ostane nezafarbená.
• Keď je bunka mŕtva, t.j. keď sú pupene dopredu usmrtené (napr. éterom, alebo vyššou, či nižšou teplotou), potom sa v bunkách rezu farbivo nehromadí v podobe zrniečok v protoplazme, ale celý obsah buniek je sfrabený pomerne rovnomerne. Najintenzívnejšie sa v tomto prípade farbí bunkové jadro.
• Aby sme zistili, ako reaguje protoplazma buniek v paranekrotickom stave, zhotovíme rezy pupeňom zemiakovej hľuzy rovnako ako v predchádzajúcom pokuse, ale po vložení do kvapky roztoku neutrálnej červene na podložnom sklíčku ho prikryjeme krycím sklíčkom. Tým zabránime prístupu kyslíka. Jeho nedostatok spôsobuje, že sa protoplazma sfarbí difúzne, bez hromadenia farbiva v zrniečkach. Ak potom krycie sklíčko odstránime, bunka opäť prichádza do styku so vzdušným kyslíkom a farbivo sa začne hromadiť vo forme zrniečok. To znamená, že bunky ostali živé.

Didaktická poznámka:

Pokus je názorný, nenáročný, Doporučujeme jeho využitie na SŠ.

Názov:

POZOROVANIE DIFÚZIE

Pomôcky:

odmerný valec, lievik, filtračný papier, skúmavka, Petriho miska

Chemikálie:

KMnO₄ (burel), H₂O

Postup:

• Do odmerného valca sme vložíme lievik a nalejeme vodu po ústie tohoto lievika. Do lievika dáme poskladaný filtračný papier a položíme naň pár zrniečok KMnO₄. A pozorujeme.
• Do skúmavky nalejeme vodu , vhodíme pár zrniečok KMnO₄ a pozorujeme.
• Do Petriho misky sme nalejeme vodu , vhodíme pár zrniečok KMnO₄ a pozorujeme.

Didaktická poznámka:

Jednoduchý a efektný pokus na demonštráciu difúzie, podľa časových požiadaviek možno vybrať niektoré z uvedených možností. Z tohto hľadiska je najnáročnejší azda variant s odmerným valcom, na druhej strane je veľmi efektný a estetický. Pravdepodobne najrýchlejší a na hodinu základného typu aj najvhodnejší je pokus s Petriho miskou, ktorý je možné demonštrovať celej triede pomocou spätného projektora.

Názov:

POZOROVANIE OSMÓZY

Chemikálie:

sacharóza, fenolftaleín, voda, škrobový maz, Lugolov roztok

Pomôcky:

kadičky, skúmavky, polarografický lievik, celofán, gumičky, stojany

Postup:

• Do skúmavky nalejeme škrobový maz, uzavrieme ju celofánom, upevneným pomocou gumičky. Túto skúmavku sme položíme hore dnom do kadičky s vodou a pridaným Lugolovým roztokom. Potom urobíme inverzný pokus - voda s Lugolovým roztokom v skúmavke a škrobový maz v kadičke. Po niekoľkých desiatkach minút sme mohli pozorovať prebiehajúcu osmózu (vďaka farebnej reakcii Lugolovho roztoku so škrobom).
• Na polarografický lievik gumičkou upevníme celofán, a nalejeme doň sacharózu zafarbenú fenolftaleínom. Tento pomocou stojanu upevníme do kadičky s vodou, na ktorú si fixkou vyznačíme výšku vodnej hladiny.
  

Záver:

Osmózu sme pozorovali klesaním hladiny v kadičke.

Didaktická poznámka:

Oba pokusy sú časovo náročnejšie, preto sú vhodnejšie na laboratórne cvičenia, rozhodne až na strednú školu.

Názov:

POZOROVANIE BUNKY V OSMOTICKY RôZNE AKTÍVNYCH PROSTREDIACH

Materiál:

mrkva, zemiak, list tradeskancie

Pomôcky:

žiletka, malá lyžička, nôž, kadičky

Chemikálie:

soľ, múka, destilovaná voda, fyziologický roztok, nasýtený roztok NaCl

Postup:

1. Do mrkvy vydlabeme pomocou malej lyžičky dve jamky. Jednu naplníme soľou a druhú múkou. Potom pozorujeme.
2. Nožíkom zo zemiaka vyrežeme 3 úplne zhodné hranolčeky. Jeden vložíme do kadičky s destilovanou vodou, druhý do kadičky s fyziologickým roztokom a tretí do kadičky s nasýteným roztokom NaCl.
3. Pomocou žiletky získame z listu tradeskancie preparát pokožky, na ktorom sme mohli pozorovať prieduchy. Tieto boli zatvorené, takže sme cez preparát presali destilovanú vodu a pozorovali.

Pozorovanie:

1. Soľ predstavuje pre bunky mrkvy hypertonické prostredie, preto tieto vodu vylučovali. Keďže múka nie je osmoticky aktívna látka, v tejto jamke sa nedialo nič.
2. Asi po pol hodine sme mohli pozorovať zmeny na jednotlivých valčekoch - vo veľkosti, tvare a pružnosti (valčeky v destilovanej vode boli najväčšie, v nasýtenom roztoku NaCl najmenšie).
3. Bunky prieduchov v hypotonickom prostredí začali vodu nasávať, a postupne sa otvárali.

Didaktická poznámka:

Najmenej náročný z uvedených pokusov je pokus s mrkvou (1), ktorý nie je technicky ani časovo príliš náročný. Je možné použiť ho aj na hodine základného typu, na rozdiel od ďaľších dvoch pokusov.

Názov:

POROVNANIE SEMIPERMEABILITY MEMBRÁN U ŽIVÝCH A MŔTVYCH BUNIEK

Princíp:

Živá bunka má semipermeabilnú cytoplazmatickú membránu. Prijíma vodu a chráni bunkový obsah proti vonkajšiemu okoliu. Po usmrtení bunky sa stráca jej semipermeabilita a obsah vakuoly sa vylieva do prostredia.

Materiál:

koreň cvikly (Beta hortensis)

Pomôcky:

nôž, kadičky, varič

Chemikálie:

destilovaná voda, chloroform, 30% roztok kyseliny octovej

Postup:

Premyté kocky cvikly vložíme do vody, vriacej vody, roztoku kyseliny octovej a chloroformu s vodou.

Pozorovanie:

Voda v prvej kadičke zostala nezafarbená, v kadičke kde sme cviklu varili sa voda sfarbila do vínovo červena, pretože usmrtené bunky úplne stratili semipermeabilitu. Rovnaké sfarbenie získala kyselina octová, pretože rozleptala steny buniek. V podstate rovnaký efekt vznikol aj v poslednej kadičke, s tým rozdielom, že spodná fáza (chloroform) zostala nezafarbená, pretože antokyany sú hydrofilné farbivá rozpustné len v polárnych rozpúšťadlách.

Didaktická poznámka:

Pokus je svojim prevedením veľmi jednoduchý, výsledkom veľmi efektný a názorný, vhodný aj na ZŠ.

Názov:

FYZIKÁLNA MEMBRÁNA TRAUBEHO BUNIEK

Princíp:

princip

Pomôcky:

skúmavka

Chemikálie:

K₄[Fe(CN)₆] - žltá krvná soľ, roztok CuSO₄

Postup:

Do roztoku CuSO₄ v skúmavke vhodíme pár zrniečok žltej krvnej soli a pozorujeme.

Pozorovanie:

K₄[Fe(CN)₆] nie je rozpustné v CuSO₄, ale kryštáliky začali z tohoto roztoku nasávať vodu. Na povrchu vznikla fyzikálna membrána podľa chemickej reakcie:

K₄[Fe(CN)₆] + 2 CuSO₄ -------> Cu₂[Fe(CN)₆] + 2 K₂SO₄

Didaktická poznámka:

Pokus je jednoduchý, časovo nenáročný, zvládnuteľný aj na hodine základného typu (s možnosťou využiť aj spätný projektor).

Názov:

URČENIE OSMOTICKEJ HODNOTY RASTLINNEJ BUNKY

Princíp:

Plazmolýzou môžeme určiť približnú osmotickú hodnotu rastlinnej bunky. Vychádzame pri tom z predpokladu, že bunka má takmer rovnakú (iba o niečo nižšiu) osmotickú hodnotu ako okolité prostredie na začiatku plazmolýzy, t.j. pri hraničnej plazmolýze. Takto pravdaže nezistíme absolútne hodnoty osmotických tlakov v bunkách pletív, preto hovoríme o osmotickej hodnote, nie o osmotickom tlaku.

Materiál:

cibuľa, alebo palístok stielky machu meríka

Pomôcky:

6 malých Petriho misiek, 2 pipety, pomôcky na mikroskopovanie

Chemikálie:

zásobný 2 molárny roztok NaCl, destilovaná voda

Postup:

Z vnútornej pokožky dužinatého listu cibule vystrihneme 6 štvorčekov, ktoré hneď ponoríme do označených Petriho misiek s roztokom NaCl odstupňovanej koncentrácie. Roztoky jednotlivých misiek vopred pripravíme takto:

číslo PM	roztok NaCl (ml)	destilovaná voda(ml)	výsledná koncentrácia roztoku NaCl	osmotická hodnota roztoku NaCl pri 20°C
1	2	18	0,2 M	820 kPa
2	3	17	0,3 M	1230 kPa
3	4	16	0,4 M	1630 kPa
4	5	15	0,5 M	2050 kPa
5	6	14	0,6 M	2520 kPa
6	7	13	0,7 M	2900 kPa

Po 5 až 10 minútach začneme pozorovať štvorčeky v miskách s roztokom od najvyššej koncentrácie. Na mikroskopický preparát použijeme vždy kvapku príslušného roztoku. Zisťujeme, pri akej koncentrácií prebieha hraničná plazmolýza, čo značí, že tento roztok má približne rovanký osmotický tlak ako obsah buniek. V tabuľke vyhľadáme príslušné osmotické hodnoty a zaznačíme ich do protokolu.

Záver:

V bunkovej šťave vakuoly sú rozpustené osmoticky účinné látky, ktoré sú od vonkajšieho prostredia oddelené vrstvičkou cytoplazmy a bunkovou stenou. Plazmatická membrána ľahko prepúšťa vodu, preto z bunky prechádza do hypertonického prostredia.

Didaktická poznámka:

Pokus je vhodneý na SŠ. (laboratórne cvičenia)