Všeobecná charakteristika:

Systém plazov:

trieda: Plazy (Reptilia)

podkmeň: Stavovce (Vertebrata)

podtrieda: Hatérie (Rhynchocephalia)
podtrieda: Korytnačky (Testudinata)
podtrieda: Krokodíly (Loricata)
podtrieda: Šupináče (Squamata)

rad: Jaštery (Sauria)
rad: Hady (Ophidia)

Podtrieda: Hatérie (Rhynchocephalia)

Meria asi 75 cm. Je pozostatkom z dávnych geologických dôb, ktorý sa zhodou okolností zachoval na izolovanom Stefansonovom ostrovčeku a na niekoľkých ďalších ostrovoch pri Novom Zélande. V jej anatomickej stavbe zistili podobnosť s obojživelníkmi i s rybami. Vývojovo je zaujímavá aj tým, že má doteraz fungujúce temenné oko, čo je zriedkavý jav i u niektorých iných plazov. Potravou tohto pozoruhodného tvora sú kôrovce, mláďatá stavovcov i hmyz. Rozmnožuje sa pomerne málo, kladie 10-12 vajíčok. Svojich nepriateľov zastrašuje tým, že vztyčuje ostne na chrbte. Dožíva sa až 120 rokov.

Podtrieda: Korytnačky (Testudinata)

Dorastá do dĺžky 300 mm. Hlavu má pokrytú súvislou vrstvou rohoviny, chvost je kužeľovitý, dosť dlhý, na prstoch s plávacími blanami má pazúriky. Rozšírená je v južnej a strednej Európe a v juhozápadnej Ázii. Žije predovšetkým v zachovalých stojatých vodách s hustým trávnatým zárastom. Korytnačka močiarna sa živí mäsitou potravou, najmä žubrienkami, kôrovcami, hmyzom, žabami i rybkami.

Karety patria k morským korytnačkám. Typické sú širokými plutvovitými prednými končatinami, pomocou ktorých obratne plávajú. Na súši sa pohybujú iba s námahou - samice tu kladú vajíčka. Nedokážu vtiahnuť do panciera končatiny ani hlavu, len krk si môžu čiastočne schovať.
Najmenším druhom je kareta pravá (Eretmochelys imbricata). Pancier má dlhý obyčajne 60-80 cm. Rohovinové štítky, tzv. korytnačina, má veľmi pekné sfarbenie a štruktúru a dá sa za tepla tvarovať. Už oddávna sa používa na výrobu ozdobných hrebeňov, gombíkov, škatuliek a pod.

Podtrieda: Krokodíly (Loricata)

Je u nás najznámejším zástupcom krokodílov. Chová sa v zoologických záhradách a často i v menších viváriách. Patrí k menším druhom krokodílov; jedince dlhé viac ako 3 m sú už vzácnosťou. Aj vo svojej domovine na Floride dosahuje zriedkavo väčšiu dĺžku ako 4 m. Dnes sa vo voľnej prírode vyskytuje iba zriedkavo. V Amerike sa chová vo zvláštnych farmách, ktoré dodávajú na trh krokodílie kože.

Podtrieda: Šupináče (Squamata)

Rad: Jaštery (Sauria)

Dosahuje dĺžku až 2 m. Ak sa mu dobre darí, má pokožku krásne zelenú s pestrými priečnymi škvrnami. V nebezpečenstve skáču leguány do vody a veľmi dobre plávajú. Žijú pozdĺž riek v tropickej Južnej Amerike. Sú to najmä bylinožravce, živia sa hlavne sladkým ovocím a mladými výhonkami.

Z jašteríc sa u nás vyskytuje viac druhov.

Narastie do dĺžky 220 mm. Má veľkú hlavu a za nozdrou dve šupinky. Samčeky sú na chrbte živozelené, samičky sivé a mláďatá sivohnedé s bielymi škvrnami. Rozšírená je v celej Európe a v Stredomorí. Aktívna je cez deň. Živí sa hmyzom a pavúkmi.

Dosahuje dĺžku 200 mm. Má štíhe, vretenovité telo pokryté kýlovitými šupinami. Za nozdrou má jednu šupinku. Je veľmi pohyblivá, vie sa dobre šplhať. Pri vyrušení okamžite zalieza do štrbín v skalách.

je najväčšia stredoeurópska jašterica. Dorastá do dĺžky 400 mm. Jej vretenovité telo sa vyznačuje dlhým chvostom a pomerne dlhými nohami s tenkými prstami. Samček je väčší a pestrejšie sfarbený. Rozšírená je v južnej a strednej Európe. Dobre sa šplhá po kroch a stromoch. Živí sa hmyzom.

Je najmenej pohyblivá zo všetkých jašteríc. Vyskytuje sa v horách.

Je to malý jašterovitý plaz dlhý 120 mm. Na sivohnedom červíkovitom tele s kovovým leskom má krátke, tenké končatiny. Povrch tela je hladko šupinatý. Od nozdier sa po bokoch tela tiahne tmavohnedý pás. Rozšírená je najmä na Balkáne a v Malej Ázii. Aktívne je cez deň.

Z podradu slepúchov je známy predovšetkým slepúch lámavý (Anguis fragilis). Dorastá do dĺžky 450 mm. Tvarom tela pripomína hada. Telo má rovnomerne valcovité, bez nôh. Z končatín sa zachovali len zvyšky na kostre. Býva rozlične sfarbený. Chrbát býva obyčajne sivý, žltohnedý alebo červenohnedý a na bokoch má tmavý pás. Na bruchu býva modročierny. Je rozšírený v celej Európe v lesoch a na rúbaniskách. Jeho mláďatá sa rodia v blanitých obaloch vo vnútri tela samice a rodia sa ihneď v štádiu kladenia vajec.

Rad: Hady (Ophidia)

Z veľhadov je najznámejší veľhad kráľovský (Contrictor constrictor).
Dosahujúci dĺžku až 4 m. Je veľmi pestro sfarbený, na sivom alebo žltkastom podklade sú intenzívne hnedé alebo červenohnedé kresby. Veľhady rodia mláďatá, ktoré už niekoľko dní po narodení lovia drobné cicavce a vtáky.
Pytón mriežkovaný (Python reticulatus) tiež dosahuje max. dĺžku 10 m. Žije na vlhkom území juhovýchodnej Ázie. Čerstvo vyliahnuté pytóny sú 60-70 cm dlhé a rýchlo rastú.

Do podradu užoviek (Colubriformia) zaraďujeme jedovaté i nejedovaté hady.
Užovka obyčajná (Natrix natrix)
Je našou najobyčajnejšou užovkou. Má vajcovitú hlavu oddelenú od tela zúžením. Štíhle telo plynule prechádza do chvosta. Za hlavou má 2 žlté škvrny s čiernou obrubou. Samce merajú asi 1 m, samice 500 mm. Rozšírená je po celej Európe. Loví obojživelníky, väčší hmyz a myši na brehoch stojatých i tečúcich vôd.

Je najväčším stredoeurópskym hadom. Má štíhle telo pokryté hladkými svetlými šupinami. Na zemi sa pohybuje pomerne pomaly, vie dobre plávať.

Užovka hladká (Coronella austriaca) sa zafarbením a kresbou podobá na vretenicu.

V povodí väčších riek sa ešte vyskytuje užovka fŕkaná (Natrix tessellata).

Jedovaté hady z podradu užoviek zastupuje kobra kráľovská (Ophiophagus hannah). Je to najväčší jedovatý had. Obýva celú juhovýchodnú Áziu od Indie po Filipíny. Živí sa inými, najmä nejedovatými hadmi.

Podrad vretenice (Viperiformia) sú bez výnimky jedovaté hady.

U nás sa vyskytuje vretenica obyčajná (Vipera berus). Dosahuje dĺžku 1 m. Má zavalité telo a krátky chvost. Na typickej trojuholníkovej hlave má veľa drobných štítkov. Očí sú červené. Rozšírená je po celej Európe. Nevyskytuje sa v nížinách. Vretenica pokiaľ môže, tak sa človeku vyhýba. Uštipne, len keď sa cíti ohrozená alebo sa na ňu stúpi.

Vretenica levantská (Vipera lebetina) dosahuje dĺžku do 2 m. Je to púšťový had. Štrkáč zelený (Crotalus viridis) sa od vretenice odlišuje typickým štrkadlom, čo sú vlastne posledné zrohovatené články chvosta. Jed štrkáča je spravidla aj pre človeka smrteľný.

Zdroje použité k spracovaniu tejto tématiky

Materiál v rámci predmetu IKT 2 spracovala Gabriela Hnatová, študentka 5. ročníka na PRIF UK v Bratislave.

© 1999-2004 Projekt INFOVEK
Posledná zmena: