INFOVEK - BIOLÓGIA - Etológia
logo Infovek
Etológia
 
  • význam slova: ethos - správanie, logos - veda,
  • predmet výskumu: pozorovanie správania živočíchov,
  • prvé pozorovania: pravek - človek svojím životom závisel od zvierat, ak chcel uloviť korisť musel poznať osobitosti v správaní zvierat. Získané vedomosti mu umožnili neskôr rozvíjať i domestifikáciu.
Súčasné poznatky vychádzajú z výsledkov troch výskumných smerov (fyziológia vyššej nervovej činnosti, behaviorizmus, etológia).
kritérium hodnotenia
nervová činnosť
behaviorizmus
etológia
predstavitelia
Pavlov
Thorndike, Skinner
Lorenz, Tinenbergh, Frish
základný odbor
fyziológia
psychológia
zoológia
teoretický základ
reflexný oblúk
učenie
zákonitosti vrodeného správania
pokusný objekt
pes
potkan
hmyz, ryby, vtáky, cicavce
pracovisko
laboratórium
laboratórium
príroda
pokusné
usporiadanie
imobilizácia psov,
zvukotesná komora, svetlo
klietky,
uzavreté prostredie
voľný pohyb v prírode
dĺžka pozorovania
sekundy
minúty
sekundy - roky
zoologický princíp
od prvku k celku
od prvku k celku
od celku k individualizmu
získavanie údajov
registračné aparatúry
registračné aparatúry
deskriptívne
praktické využitie
zoopsychológia
psychológia
psychiatria
 
Typy správania:
VRODENÉ SPRÁVANIE
  • je druhovo špecifické,
  • nepodmienené reflexy (taxie, tropizmy, kinézy),
  • inštinktívne správanie,
  • je vyvolané vnútornými faktormi (nervová a hormonálna činnosť) a vonkajšími faktormi ( teplota, intenzita svetla a iné).
Vrodené správanie sa spustí po objavení kľúčových podnetov.
Tieto podnety môžu byť:
  • optické - húsatá uvidia siluetu letiaceho dravca a ich vrodeným správaním je útek,
  • akustické - vtáčí spev vo vlastnom teritóriu vyvolá u ostatných jedincov rovnakého druhu útek,
  • chemické - motýlí samček zacíti pach samičky a jeho vrodením správaním je snaha o rozmnožovanie,
  • dotykové - čistenie srsti u opíc vyvolá i u rozhnevaného samca upokojenie.
Často nestačí na spustenie správania jeden kľúčový podnet, ale je ich potrebných viac.
Napr. u húsat nestačí len silueta dravca, ale aj jeho pohyb smerom dopredu. Dochádza k spájaniu (sumarizácii) kľúčových podnetov.
Pri chýbaní kľúčového podnetu v prostredí prebieha vákuová aktivita - tzv. reakcia na prázdno (tokanie samčekov spevavcov na neživé objekty, alebo úplne do prázdna).
Pozn.: U ľudí, ak ich nahnevá napr. šéf, a nemôžu si na ňom vybiť svoju „bojovú aktivitu“, vzniká často vákuová aktivita v podobe buchnutia si do stola.
Kľúčové podnety môžu byť i nadoptimálne (vtáci dajú prednosť veľkým atrapám vajec pred svojimi vlastnými menšími vajíčkami).
Pozn.: U ľudí, nadoptimálme podnety využíva pornografia pri zväčšovaní druhotných pohlavných znakov.
schematický obrázok
Komplexným kľúčovým podnetom vyvolávajúcim vrodené opatrovateľské tendencie sú tvárové znaky dieťaťa a zvieracích mláďat (obrázok vľavo), ktoré sa podstatne odlišujú od dospelých foriem (obrázok vpravo). (Podľa Lorenza.)
ZÍSKANÉ SPRÁVANIE
získané správanie
Učenie je koordinované stupňom vývoja CNS. Predpoklady k učeniu sú dedičné ovplyvňované kvalitou a kvantitou nervových buniek. Výsledky učenia však môžu zmeniť vrodené správanie. Ako učenie nemožno označovať postupné zdokonaľovanie určitých schopností v priebehu ontogenetického vývoja. Rozlišovať treba dozrievanie vrodených prejavov správania, ktoré sú časovo limitované, t.j. rozmnožovacie správanie. Najväčšou schopnosťou učenia sa vyznačujú cicavce. Zdedené správanie môžu doplňovať skúsenosťami. Dôležitú úlohu tu hrá zvedavosť.
 
Rozoznávame viacero typov učenia:
  1. učenie vytváraním nových podmienených reflexov
  2. učenie pomocou cvičenia
  3. učenie pomocou pokusu a omylu
  4. učenie pomocou napodobňovania
 
Medzi vrodené a získané správanie nemôžeme dať ostrú hranicu. Mnohé typy správania sa prelínajú.
ROZMNOŽOVACIE SPRÁVANIE
 
  • epigamné správanie,
  • materské (opatrovateľské) správanie.
K epigamným prejavom patria formy správania, ktoré zabezpečia, aby prebehlo rozmnožovanie. Je to napr. ruja, tokanie, svadobné tance a pod. Umožňujú prekonávať individuálne rozdiely medzi partnermi a znižujú riziko medzidruhového kríženia, pretože sú druhovo špecifické.
plameniaky
Plameniaky počas epigamného správania.
 
Miera starostlivosti o potomstvo narastá s vývojovou vyspelosťou živočícha. Výchova mláďat vo väčšine prípadov závisí od matky. Odobratím potomka od matky sa skúmajú patologické prejavy správania.

osirelé mláďa
Osirelé opičie mláďa.
Osirelé opičie mláďatá mali možnosť si vybrať medzi dvoma atrapami matky- holou a látkovou. Vždy dali prednosť látkovej, a to aj vtedy, ak na nej nebola pripevnená fľaša s mliekom. Mäkkosť a teplo sú v procese sú vzniku väzby na matku dôležitejšie ako potrava. Ale ani látková atrapa nemôže nahradiť matku. Následky sú patologické. Pri osirení sa u mláďaťa prejavujú poruchy správania (objímanie vlastného tela, kývavé pohyby, obhrýzanie končatín, neschopnosť kontaktu s inými jedincami po skončení izolácie).
Tesný fyzický kontakt nevyhľadáva iba mláďa, ale je to aj potreba matky (opičie matky nosia celé dni so sebou mŕtve mláďa, kým ho neodložia).
 
opičie mláďa
Opičie mláďa vychované v izolácii lipne k atrape matky, ktorej drôtená kostra je potiahnutá huňatou látkou , holú atrapu si nevšíma. (Podľa Harlowa.)
 
Pozn.: Ľudské mláďa tiež potrebuje blízsky kontakt s matkou. V moderných pôrodniciach sa snažia čo najrýchlejšie zabezpečiť, aby dieťa a rodička boli spolu. I staršie dieťa pri strachu beží k matke. Ohrození dospelí sa často snažia k niekomu pritisnúť. Všetky primáty (vrátane človeka) sa pred zaspatím rady objímajú. Aj v slovnom výraze, ako niekto k dakomu „prilipol“, sa odráža potreba telesného kontaktu.
 
matka orangutana
Matka orangutana so svojím mláďaťom.
BOJOVÉ SPRÁVANIE
Je druhovo špecifické.
V ýznam: začlenenie do hierarchie spoločenstva, ochrana vlastného teritória
Pri boji sa u zvierat prejavuje činnosť sympatika (zrýchlený dych a tep srdca, zvýšené napätie kostrového svalstva), ale vzrušenie môže zaktivizovať i parasympatikus (močenie a vyprázdňovanie čriev).
bojové správanie
Signalizácia hrozby:
  • vizuálna - zmena farby alebo objemu tela (naježenie chlpov, nafúknutie), mimika tváre (opice),
  • akustická - chrčanie, spev (vtáky), bitie do pŕs (opice),
  • čuchová - vypúšťanie moču a stolice, vyprázdňovanie pachových žliaz.
Vhodné gesto pokory môže odvrátiť agresiu víťaziaceho súpera.

Porazené zviera sa môže správať:
  • infantilne - zaujme postoj prosiaceho mláďaťa o nakŕmenie (vtáky, psy),
  • podrobujúco - odhalenie brušnej časti tela (pes), ponuka na čistenie tela,
  • ako samičí sexuálny partner - zaujatie samičieho sexuálneho postoja.
HRAVÉ SPRÁVANIE
Hra - prelínanie viacerých typov správania(boj, lov, imponovanie, párenie apod.)
V ýznam - prostriedok k učeniu, rozvíjanie schopností, začlenenie do spoločenstva.
P odmienky: nestresové situácie( dostatok potravy, neprítomnosť nepriateľa- dravca).
Preto v zoologických záhradách môžme častejšie vidieť zvieratá pri hre ako vo voľnej prírode.

Kto sa hrá?
Všeobecne sa hra objavuje u mláďat vývojovo vyspelejších tried vtákov a cicavcov.
Z vtákov sa hrajú najmä papagáje a niektoré spevavce , z cicavcov kopytníky, veleryby, šelmy a primáty.
Náznaky hravého správania boli pozorované i u plazov, rýb či bezstavovcov.

Ako mláďatá dorastajú hravé prvky sa postupne vytrácajú. Psi alebo mačky často zostávajú hraví až do vysokého veku, čo je dané ich spolužitím s človekom. I niektorí dospelí jedinci vo voľnej prírode (delfíny, krkavci, papagáje, primáty a iní) sú schopní sa hrať. Všetky tieto zvieratá majú spoločnú vlastnosť - vysoký stupeň inteligencie.
hravé správanie
Hrajúce sa mláďa polárneho medveďa.
Zdroje použité k spracovaniu tejto tématiky

Materiál v rámci predmetu IKT 2 spracovala Viera Jánošková, študentka 5. ročníka na PRIF UK v Bratislave.

paticka
© 1999-2004 Projekt INFOVEK
Posledná zmena: