| Etológia | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Súčasné poznatky vychádzajú
z výsledkov troch výskumných smerov (fyziológia vyššej nervovej činnosti,
behaviorizmus, etológia). |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Typy správania:
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Vrodené správanie sa spustí
po objavení kľúčových podnetov. Tieto podnety môžu byť: |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Často nestačí na spustenie
správania jeden kľúčový podnet, ale je ich potrebných viac. Napr. u húsat nestačí len silueta dravca, ale aj jeho pohyb smerom dopredu. Dochádza k spájaniu (sumarizácii) kľúčových podnetov. Pri chýbaní kľúčového podnetu v prostredí prebieha vákuová aktivita - tzv. reakcia na prázdno (tokanie samčekov spevavcov na neživé objekty, alebo úplne do prázdna). Pozn.: U ľudí, ak ich nahnevá napr. šéf, a nemôžu si na ňom vybiť svoju „bojovú aktivitu“, vzniká často vákuová aktivita v podobe buchnutia si do stola. Kľúčové podnety môžu byť i nadoptimálne (vtáci dajú prednosť veľkým atrapám vajec pred svojimi vlastnými menšími vajíčkami). Pozn.: U ľudí, nadoptimálme podnety využíva pornografia pri zväčšovaní druhotných pohlavných znakov. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
![]() |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Komplexným kľúčovým podnetom
vyvolávajúcim vrodené opatrovateľské tendencie sú tvárové znaky dieťaťa
a zvieracích mláďat (obrázok vľavo), ktoré sa podstatne odlišujú od dospelých
foriem (obrázok vpravo). (Podľa Lorenza.) |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
![]() |
Učenie
je koordinované stupňom vývoja CNS. Predpoklady k učeniu sú dedičné ovplyvňované
kvalitou a kvantitou nervových buniek. Výsledky učenia však môžu zmeniť
vrodené správanie. Ako učenie nemožno označovať postupné zdokonaľovanie
určitých schopností v priebehu ontogenetického vývoja. Rozlišovať treba
dozrievanie vrodených prejavov správania, ktoré sú časovo limitované,
t.j. rozmnožovacie správanie. Najväčšou schopnosťou učenia sa vyznačujú
cicavce. Zdedené správanie môžu doplňovať skúsenosťami. Dôležitú úlohu
tu hrá zvedavosť. |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Rozoznávame viacero typov
učenia: |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Medzi vrodené a získané
správanie nemôžeme dať ostrú hranicu. Mnohé typy správania sa prelínajú. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
ROZMNOŽOVACIE
SPRÁVANIE |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
K epigamným prejavom patria
formy správania, ktoré zabezpečia, aby prebehlo rozmnožovanie. Je to napr.
ruja, tokanie, svadobné tance a pod. Umožňujú prekonávať individuálne
rozdiely medzi partnermi a znižujú riziko medzidruhového kríženia, pretože
sú druhovo špecifické. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
![]() Plameniaky počas epigamného správania. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Miera starostlivosti o
potomstvo narastá s vývojovou vyspelosťou živočícha. Výchova mláďat vo
väčšine prípadov závisí od matky. Odobratím potomka od matky sa skúmajú
patologické prejavy správania. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
![]() Osirelé opičie mláďa. |
Osirelé opičie mláďatá
mali možnosť si vybrať medzi dvoma atrapami matky- holou a látkovou. Vždy
dali prednosť látkovej, a to aj vtedy, ak na nej nebola pripevnená fľaša
s mliekom. Mäkkosť a teplo sú v procese sú vzniku väzby na matku dôležitejšie
ako potrava. Ale ani látková atrapa nemôže nahradiť matku. Následky sú
patologické. Pri osirení sa u mláďaťa prejavujú poruchy správania (objímanie
vlastného tela, kývavé pohyby, obhrýzanie končatín, neschopnosť kontaktu
s inými jedincami po skončení izolácie). Tesný fyzický kontakt nevyhľadáva iba mláďa, ale je to aj potreba matky (opičie matky nosia celé dni so sebou mŕtve mláďa, kým ho neodložia). |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
![]() Opičie mláďa vychované v izolácii lipne k atrape matky, ktorej drôtená kostra je potiahnutá huňatou látkou , holú atrapu si nevšíma. (Podľa Harlowa.) |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pozn.: Ľudské mláďa tiež
potrebuje blízsky kontakt s matkou. V moderných pôrodniciach sa snažia
čo najrýchlejšie zabezpečiť, aby dieťa a rodička boli spolu. I staršie
dieťa pri strachu beží k matke. Ohrození dospelí sa často snažia k niekomu
pritisnúť. Všetky primáty (vrátane človeka) sa pred zaspatím rady objímajú.
Aj v slovnom výraze, ako niekto k dakomu „prilipol“, sa odráža potreba
telesného kontaktu. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
![]() Matka orangutana so svojím mláďaťom. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
BOJOVÉ SPRÁVANIE |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Je druhovo špecifické. V ýznam: začlenenie do hierarchie spoločenstva, ochrana vlastného teritória Pri boji sa u zvierat prejavuje činnosť sympatika (zrýchlený dych a tep srdca, zvýšené napätie kostrového svalstva), ale vzrušenie môže zaktivizovať i parasympatikus (močenie a vyprázdňovanie čriev). |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
![]() |
Signalizácia hrozby: |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Vhodné gesto pokory môže odvrátiť agresiu
víťaziaceho súpera. Porazené zviera sa môže správať: |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
HRAVÉ SPRÁVANIE |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Hra - prelínanie viacerých
typov správania(boj, lov, imponovanie, párenie apod.) V ýznam - prostriedok k učeniu, rozvíjanie schopností, začlenenie do spoločenstva. P odmienky: nestresové situácie( dostatok potravy, neprítomnosť nepriateľa- dravca). Preto v zoologických záhradách môžme častejšie vidieť zvieratá pri hre ako vo voľnej prírode. Kto sa hrá? Všeobecne sa hra objavuje u mláďat vývojovo vyspelejších tried vtákov a cicavcov. Z vtákov sa hrajú najmä papagáje a niektoré spevavce , z cicavcov kopytníky, veleryby, šelmy a primáty. Náznaky hravého správania boli pozorované i u plazov, rýb či bezstavovcov. Ako mláďatá dorastajú hravé prvky sa postupne vytrácajú. Psi alebo mačky často zostávajú hraví až do vysokého veku, čo je dané ich spolužitím s človekom. I niektorí dospelí jedinci vo voľnej prírode (delfíny, krkavci, papagáje, primáty a iní) sú schopní sa hrať. Všetky tieto zvieratá majú spoločnú vlastnosť - vysoký stupeň inteligencie. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
![]() Hrajúce sa mláďa polárneho medveďa. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Zdroje
použité k spracovaniu tejto tématiky Materiál v rámci predmetu IKT 2 spracovala Viera Jánošková, študentka 5. ročníka na PRIF UK v Bratislave. |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
© 1999-2004 Projekt INFOVEK Posledná zmena: |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||