:úvod: :morfológia: :systém: :obrázky: :zdroje:

systém

  • Ríša: Animalia
  • Eumetazoa
  • Bilateria
  • Protostomia
  • Lophotrochozoa
  • Trochozoa
  • Phylum Annelida
  • class Polychaeta
  • class Clitellata
  • subclass: Oligochaeta
  • subclass: Acanthobdellida
  • subclass: Branchibdellida
  • subclass: Hirudinea
  • class Myzostomida
  • class Archiannelida
  • class Echiura

    • clitellata

    Clitellata majú zreteľné článkovanie. Nemajú parapódie ani tykadlá, ale na každom článku sú zväzky štetín. Dýchajú celým povrchom tela, žiabre majú len niektoré druhy. Sú hermafrodity. Pohlavné žľazy sa nachádzajú len v prednej časti, tu je aj opasok - clitellum, podľa ktorého dostala trieda svoje pomenovanie. Opaskovce žijú v sladkých vodách, v bahne, ale aj v mori a v pôde.

    Najznámejším druhom je dážďovka obyčajná (Lumbricus terrestris). Je dlhá 90-190 mm. Žije bežne v pôde lúk, polí a záhrad v nížinách i v horskom stupni. Dážďovka svietivá (Eisenia lucens) je dlhá 45-115 mm a je to naša jediná dážďovka, ktorá je schopná svetielkovať. Najčastejšie ju nájdeme v horách v práchnivom dreve. Dážďovka pobrežná (Eiseniella tetraedra) je jedna z našich najmenších dážďoviek (30-60 mm). Žije vo vlhkej pôde, v močiaroch, na brehu riek i priamo vo vode pod skalami, kôrou a medzi rastlinami.

    Významnou skupinou v rámci opaskovcov sú Hirudinea (pijavice). Telo pijavíc je sekundárne článkované, čo znamená, že počet článkov navonok, nemusí zodpovedať vnútornému článkovaniu tela (navonok je článkov viac). Majú dve prísavky: predná je menšia, zadná je väčšia. Telo má štetiny len výnimočne. Často je pigmentované. Opasok býva len slabo vyvinutý. Pijavice majú najviac vyvinutý typhlosolis zo všetkých obrúčkavcov. Cicajúce druhy majú vyvinutý silný svalnatý hltan.

    Pijavica lekárska (Hirudo medicinalis) je dlhá 100-150 mm. Na chrbte má charakteristické žlté alebo pomarančové pásiky. Žije najčastejšie v dobre prehrievaných plytkých nádržiach, ale aj v rybníkoch, jazerách a riečnych ramenách. Živí sa krvou teplokrvných stavovcov, najmä dobytka, koní a človeka. Pri cicaní vypúšťa do rany hirudinín, ktorý zabraňuje zrážaniu krvi. Preto rany i po opadnutí pijavice ešte dlho krvácajú. S obľubou sa používala v ľudovom lekárstve. V súčasnosti je zriedkavejšia a zaslúži si ochranu. 

    Pijavica konská (Haemopis sanguisuga) je naša bežná pijavica v stojatých a tečúcich vodách. Je dravá, živí sa malými vodnými živočíchmi. Dosahuje veľkosť až 15 cm.

    polychaeta

    Mnohoštetinavce (Polychaeta) sú väčšinou morské obrúčkavce. Počet článkov kolíše (môže ich byť až 800). Na článkoch je pár parapódií, ktoré slúžia na pohyb a nesú tiež žiabre, hmatové brvy a zväzky štetín. Na prvom článku je pár tykadlových výrastkov. Na rozdiel od opaskovcov sa častejšie rozmnožujú nepohlavne, a to rôznymi spôsobmi.

    Početnosťou druhov je to oveľa väčšia skupina ako opaskovce, paradoxne je ale menej významná. Najznámejší zástupcovia sú napr. húsenkovka (afroditka) pestrá (Aphrodite aculeata), nereidka vznášavá (Nereis pelagica) a palolo zelený (Eunice viridis). Afroditka žije na morskom dne, nereidka sa vo vode vznáša. :-) Palolo je typický nepohlavným rozmnožovaním. Predná časť jedinca je nepohlavná, a produkuje zadnú pohlavnú časť (obsahuje pohlavné bunky), ktorá sa od jedinca oddeľuje a samostatne sa vznáša.