UČEBNÉ OSNOVY

Inováciu učebných osnov koordinovala: Mgr. Mária Uhereková

Pri voľbe vyučovacích metód prihliada učiteľ na didaktický cieľ vyučovacej hodiny tak, aby bolo možné dosiahnuť požadované vedomosti a zručnosti v čo najúčinnejšej miere. Jednotlivé vyučovacie metódy - výklad, rozprávanie, vys-vetľovanie, opis, pozorovanie, pokus sa navzájom dopĺňajú a kombinujú, súčasne s primeraným a efektívnym využitím kon-vergentných a divergentných otázok a úloh. Pri voľbe optimálnej metódy je dôležité prihliadať na charakter učiva. Pre realizáciu cieľov v prírodopise je dôležitá najmä praktická činnosť - priame pozorovanie prírodnín, modelov, obrazov a pod., sledovanie dostupných prírod-ných procesov, pričom si žiaci uvedomele osvojujú vedomosti, zručnosti trvalého charakteru, učia sa chápať vzájomné vzťahy a ich význam pre spoločenskú prax. Pri pozorovaniach treba uprednostniť živé biologické objekty, klásť dôraz na poznávanie a rozlišovanie organizmov (osobitne bylín, drevín, listov, kvetov, plodov a pod.) podľa typických znakov.

V 5. a 6.ročníku odporúčame okrem iných foriem a metód, vhodne zaradiť didaktické a ekologické hry, terénne pozorovania a činnosti, ktoré umožňujú rozvíjať environmentálne myslenie žiakov, vnímať prírodu všetkými zmyslami a zároveň oživujú vyučovaciu hodinu. V 7.až 9. roč. odporúčame vo vhodných tématických celkoch využívať voľný pracovný rozhovor, heuristický rozhovor, projektovanie, krátkodobé a dlhodobé pozorovanie, konštruktivistický prístup, aktívnu prácu s odbornou a populárno-vedeckou literatúrou na zvýšenie možnosti aplikovať a prakticky prezentovať nadobudnuté poznatky a vedomosti.

Exkurzia, prípadne terénne pozorovania, ktoré volí učiteľ podľa podmienok školy a regionálnych a možností, prispievajú k úzkemu spojeniu teórie s praxou a prehlbujú pozitívne vzťahy žiakov k prírode s dôrazom na jej ochranu.

Praktické cvičenia v prírodopise umožňujú aplikovať teoretické vedomosti v praktickej činnosti, pozorovať prírodné objekty a procesy, pričom rozvíjajú schopnosť stručne ich zaznamenať. Ich význam v poznávacej aj motivačnej oblasti je nezastupiteľný v podpore a prehlbovaní záujmu žiakov o učivo. Pri praktických cvičeniach, exkurziách, terénnych pozorovaniach a činnostiach, dbá učiteľ na dodržiavanie zásad hygieny a bezpečnosti pri práci.

Vzhľadom na vzájomnú prepojenosť obsahu učiva so zemepisom (5. - 9. roč), občianskou výchovou (9. roč.) a chémiou v 8. - 9. roč. v niektorých tématických celkoch, je potrebné, aby učiteľ prírodopisu poznal v primeranej miere obsah a orientáciu príslušného učiva v učebných osnovách uvedených predmetoch, s cieľom efektívne využiť poznatky žiakov z týchto predmetov, aby sa vyhlo duplicite a zabezpečila sa plynulá medzipredmetová väzba.

Pri realizácii cieľov v oblasti environmentálnej a sexuálnej výchovy, ako aj pri formovaní hodnotového systému žiakov, odporúčame voľný pracovný rozhovor, brainstorming pri tvorivom riešení problémov (problém - možnosti riešenia - výber najlepšieho riešenia - realizácia), ako aj inscenačnú metódu, projektovanie a pod., kde žiaci prezentujú a obhajujú vlastný názor z pozície osvojených vedomostí a skúseností. Uvedené metódy prispievajú k rozvíjaniu humanistickej koncepcie vyučovania.